|
|
|||||||||||||||||||||
Abstract: Donácia majetkov panstva Bartošovce pre Gregora Literáta Bornemiszu. Obce a miestne názvy: Drienica, Hertník, Hervartov, Jakubovany, Kapolna, Krivé, Osikov, Richvald, Šiba Osoby a obce: Drienica - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Hertník - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Hervartov - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Jakubovany - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Kapolna - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Krivé - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Osikov - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Richvald - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Šiba - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Referencie na listinu: Jeho [Gregor literát Bornemisza] vojenské zásluhy pri obrane Jágru boli vyzdvihnuté v listine z roku 1553, ktorou kráľ Ferdinand poveril Spišskú Kapitulu, aby uviedla Gregora do celého majetku dediny Bartošovce, ale aj do ďalších priamo susediacich či vzdialenejších dedín a majetkov nachádzajúcich sa v Šarišskej stolici. Išlo o celé dediny Hertník, Osikov, Krivé, Orkucany, Jakubovany, Drienica, Vyšná a Nižná Voľa, Rešov, Kobyly, Hervartov, Richvald, Kľušov, Šiba a celé prédium Puzta Kapolna, pričom všetky majetky prináležali ku šľachtickej kúrii a k dedine Bartošovce. Okrem toho získal Gregor dva domy v Bardejove a dve vinice na svahu zvanom Banya v Ujhelyi (Sátoraljaújhelyi?, Maďarsko). Predtým patrili všetky dediny a majetky v Bardejove meštianskej rodine Baranovcov, Martinovi, Bernardovi a ich otcovi Petrovi, dedičstvo ktorých však pripadlo kráľovi, keďže ich rod vymrel. Proti uvedeniu do majetkov považovaných v tejto listine za prislúchajúce k Bartošovciam však protestovali ich dovtedajší vlastníci Juraj Tarczay ako aj mestá Bardejov a Sabinov. (Čentéšová, 2019, s.43) Ďalšie poznámky: Súvisiaca listina z 20.2.1553, ktorou donáciu potvrdil aj Jasovský konvent.
Herwato scultetus... Kriwa scultetus... Syba: sessiones integre due deserte propter exercitum sacrae caesareae maiestatis..., iudex, antea scultetus ibi fuit Referencie na listinu: V 16. storočí došlo k čiastočnému spustnutiu dediny Šiba, ako nás o tom informuje portálny súpis z roku 1567, podľa ktorého sedliaci opustili celé dve porty v dedine v dôsledku plienenia cisárskeho vojska (celá dedina bola zdanená od piatich port), a toto rabovanie viedlo aj k zániku tunajšieho pôvodného dedičného richtárstva, ktorého nahradil už v uvedenom roku volený a delegovaný richtár. (Rábik, 2006, s.140)
...mesto Bardejov protestovalo proti zaberaniu lúk v Kľušove a Šibe; ...protest Jakuba Machyu proti Antonovi Sztankaymu ohľadne majetku v Terni;
...úľava zdanenia mlyna v Boliarove a Richvalda po požiari /110a/; mlyna v Šibe; ...úľava zdanenia Kružlova, Radvanoviec, Obišoviec a sabinovských šľachticov;... f. 110a-111a
Abstract: Barkóciho vizitácia farnosti Richvald. Osoby: Jakub Balčarovič; Pavol Michelik Osoby a obce: Hervartov - Pavol Michelik - farár Hervartov - Jakub Balčarovič - farár Šiba - Pavol Michelik - farár Referencie na listinu: Farnosť Richvald: Predchádzajúci nebohý farár sa volal Jakub Balčarovič. Terajší farár Pavol Michelik bol Slovák, mal 38 rokov. Filiálky: Hervartov: v obci stál drevený kostol sv. Františka („in honorem S. Francisci Confessori“) v primeranom stave. Vo vnútri bol celý pomaľovaný. V interiéri stál jeden hlavný oltár a dva maličké bočné oltáre. Tabernákulum tu nemali, krstiteľnica bola drevená. V kostolnej vežičke viseli dva malé zvony. Patronátne právo si uzurpovala obec. Cintorín okolo kostola bol najnovšie oplotený. Obyvatelia rozprávali po slovensky. Šiba: v obci stál drevený kostol sv. Kozmu a Damiána. Na hlavnom krídlovom oltári stáli sochy patrónov chrámu; v interiéri stáli dva maličké bočné oltáre bez výzdoby. V inventári sa nachádzala kamenná krstiteľnica, pozlátený medený kalich, cínové ampulky, nebenedikované dva zvony prostrednej veľkosti a tretí menší zvon visel v sanktusníku. Patronátne právo si uzurpovala obec. Cintorín bol ohradený dreveným plotom. Obyvatelia rozprávali po slovensky. Do farnosti spadali viaceré gréckokatolícke obce: Kríže s presbyterom, Bogliarka, Kružlov a Gerlachov, kde stál latinský kostol, ktorý ako filiálka patril pod viaceré farnosti (Zborov, Malcov, Lenartov). Počet veriacich vo farnosti Richvald (1746 / 1749): Hervartov: rímskokatolíci(24 + 9 / 33 + 11), gréckokatolíci(9 + 3 / 10), evanjelici(86 + 18 / 104 + 55), konvertiti(9 / 8); Šiba: rímskokatolíci(46 + 19 / 82 + 13), gréckokatolíci(3 + 0 / 13 + 9), evanjelici(39 + 14 / 61 + 13), konvertiti(26 / 19); (Zubko, Žeňuch, 2017, s.71-72)
Obce a miestne názvy: Bodovce, Bogliarka, Červenica pri Sabinove, Čirč, Drienica, Geraltov, Hanigovce, Hertník, Hervartov, Hradisko, Jakovany, Kamenica, Krivé, Kríže, Kružlov, Kyjov, Lenartov, Livov, Lúčka, Lukov, Lukov - Venécia, Ľutina, Malcov, Mošurov, Obručné, Olejníkov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Ratvaj, Richvald, Ruská Voľa, Šarišské Jastrabie, Šiba, Terňa, Závadka Synonymá: Bodolak, Boglarka, Cserwenicza, Cžircž, Geralt, Hadisska, Hanigowez, Harcsar Lucska, Hertnecht, Herwaltuw, Jakowjany, Jastrebe, Kamenicza, Kriwe, Križe, Kružlow, Kygow, Lenartow, Liwowf, Luczina, Lucžka, Lukuw, Malczuw, Mossurow, Obrucžno, Olenikuw, Orosz Volya, Ossikow, Pecžowska Nowawes, Ratvaj, Richwald, Ruska Wolya, Siba, Soma, Terna, Weneczia, ZawadkaIn Procesu Zomboriano: Adamőlde, Mossurow (Preadium) - Slavonica; Bodonlaka, Bodolak - Slavonica; Boglyarka, Bolyarka, Boglarka - Slav. Ruth.;Geralth, Geralt - Ruthenica; Henigh, Henigs Dorff, Hanigowez - Slavon. Ruth; Hertnek, Hertnecht - Slavonica; Hervalto, Hervaltó, Herwaltuw - Slavonica; Hradiszka, Hradiszla, Hadisska - Ruthenica; Jakabfalva, Jacabs Dorff, Uherske Jakubowecz - Slavonica; Jakoris, Jakowjany - Ruthenica; Krizse, Križe - Ruthenica; Kriva, Kriwe - Ruthenica; Kruslyó, Kruszló, Kružlow - Ruthenica; Lenartó, Lenarto, Lenartow - Slav. Ruth.; Litinye, Luczina - Slav. Ruth; Livo, Livó, Liwowf - Ruthenica; Luko, Lukuw- Ruthenica; Malczo, Malczuw - Slav. Ruth.; Olegnok, Olenikuw - Ruthenica; Ossiko, Ossikow - Slavonica; Ratvaj - Slavonica; Richvald, Richwald - Slavonica; Siba - Slavonica; Som, Soma - Ruthenica; Ternye, Terna - Slavonica; Pechi-Ujfalu, Pechj Ujfalu, Pecžowska Nowawes - Slavonica; Veneczia, Weneczia - Ruthenica; Zavadka, Zawadka - Ruthenica; In processu Dessőfiano: Csircs, Cžircž - Ruthenica; Jasztreb, Jastrebe - Ruthenica; Kijo, Kijó, Kygow - Ruthenica; Harcsar Lucska, Lucžka - Slavonica; Obrucsno, Obrucžno - Ruthenica; Tarkeő, Kamenicza - Slavonica; Orosz Volya, Ruska Wolya - Ruthenica; Vörős Alma, Cserwenicza - Slavonica; |
|
11-16 / 16 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
Archív Rímskokatolíckeho biskupského úradu Spišská Kapitula. Spišská Kapitula
Čentéšová, M.: Šľachtický rod Bornemiszovcov v Šariši v 16. storočí. In: Nové Obzory 35.. Krajské múzeum v Prešove, Prešov, 2019s. 31-47
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975
Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1681-1695. ŠOBA rukopis, 1986
Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia
Šarišského archidiakonátu (1749)
. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
- Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
- Archív Rímskokatolíckeho biskupského úradu Spišská Kapitula. Spišská Kapitula
- Čentéšová, M.: Šľachtický rod Bornemiszovcov v Šariši v 16. storočí. In: Nové Obzory 35.. Krajské múzeum v Prešove, Prešov, 2019s. 31-47
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975
- Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1681-1695. ŠOBA rukopis, 1986
- Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749) . Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online