|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
...Jeztrebe...
Synonymá: Harchlow, Jezthrano, Lwkwa ... possessionibus ... Lwchka, Krywa, Tharcza, Jakabfalwa, Weresalma, Wyzoka, Zeech, Kyo, Cherwycze, Lwkwa, Lwbytina, Jezthrano, Horthlow/Harchlow...
Synonymá: czyrnyczi, Jeztreb, Kyo, Werner castri tharkw ... weresalma,...,kyo, jeztreb,czyrnyczi... prediorum ... Werner ... Referencie na listinu: ...táto dedina [Verner] ešte do konca stredoveku zanikla, roku 1522 sa označuje už len ako prédium. (Rábik, 2005, s.237) ...v roku 1522 spišský kanonik Mikuláš, syn Štefana z Torysy odstúpil svojmu príbuznému tiež Mikulášovi Tharczayimu svoje dedičné práva na polovicu Toryského panstva (v listine sa priamo uvádza, že ho od útleho detstva vychovával a zabezpečil mu vzdelanie a napokon i úrad spišského kanonika)... Pozn. 243: Mikuláš Tharczay sa však aj zaviazal kanonikovi Mikulášovi každoročne vyplácať na sviatok sv. Jána Krstiteľa 25 florénov a okrem toho každé dva roky aj novú tuniku v hodnote siedmych florénov. (Rábik, 2006, s.86)
Abstract: Zoznam rusínskych dedín (Rutheni sunt), v ktorých sa neplatil desiatok. Týchto dedín bolo spolu 34. Obce a miestne názvy: Bogliarka, Čirč, Geraltov, Hanigovce, Hradisko, Krivé, Kružlov, Lukov, Lukov - Venécia, Olejníkov, Šarišské Jastrabie Synonymá: ChyernicaReferencie na listinu: ...Chyernica (zaniknutá osada), Šarišské Jastrabie, Kyjov, ..., Venéce (súčasť Lukova), Lukov, Kružlov, Krivé, Bogliarka, Geraltov, ..., Hradisko, Olejníkov,..., Nižné Hanigovce... (Gácsová, 1979, s.209-210)
Abstract: Zoznam 23 dedín, v ktorých bývali Rutheni. Obce a miestne názvy: Bogliarka, Čirč, Geraltov, Hanigovce, Hradisko, Krivé, Kružlov, Kyjov, Lukov, Lukov - Venécia, Olejníkov, Šarišské Jastrabie Referencie na listinu: Snakov, Hrabské, Venécia, Lukov, Kružlov, Krivé, Bogliarka, Geraltov, Žatkovce, Hradisko, Renčišov, Nižné Hanigovce, Rešov, Tročany, Okružná, Lačnov, Tichý Potok, Blažov, Šambron, Chernica (zaniknutá osada), Šarišské Jastrabie, Kyjov, Olejníkov. (Gácsová, 1979, s.215)
Abstract: Zoznam dedín, v ktorých bývali Rutheni. Obce a miestne názvy: Bogliarka, Čirč, Geraltov, Hanigovce, Hradisko, Krivé, Kružlov, Kyjov, Lukov, Lukov - Venécia, Olejníkov, Šarišské Jastrabie Referencie na listinu: V 23 dedinách bývali Rutheni: Snakov, Hrabské, Venécia, Lukov, Kružlov, Krivé, Bogliarka, Geraltov, Žatkovce, Hradisko, Renčišov, Nižné Hanigovce, Rešov, Tročany, Okružná, Lačnov, Tichý Potok, Blažov, Šambron, Chernica (zaniknutá osada), Šarišské Jastrabie, Kyjov, Olejníkov. (Gácsová, 1979, s.215)
Abstract: Záložná listina pre Loboczkého na všetky Tharczayove majetky vrátane panstva Kamenica. Osoby: Matej Lobocký; Juraj Tharczay Obce a miestne názvy: Bogliarka, Červenica pri Sabinove, Čirč, Kamenica, Kružlov, Lúčka, Lukov, Ľutina, Olejníkov, Pečovská Nová Ves, Šarišské Jastrabie Osoby a obce: Bogliarka - Juraj Tharczay - vlastník Červenica pri Sabinove - Juraj Tharczay - vlastník Čirč - Juraj Tharczay - vlastník Kamenica - Juraj Tharczay - vlastník Kružlov - Juraj Tharczay - vlastník Lúčka - Juraj Tharczay - vlastník Lukov - Juraj Tharczay - vlastník Ľutina - Juraj Tharczay - vlastník Olejníkov - Juraj Tharczay - vlastník Pečovská Nová Ves - Juraj Tharczay - vlastník Šarišské Jastrabie - Juraj Tharczay - vlastník Referencie na listinu: Ferdinand I vydal v Prahe záložnú listinu pre Loboczkého na všetky Tharczayove majetky vrátane panstva Kamenica. Vďaka založeniu hradu máme z obdobia novoveku posledný doklad o rozsahu rodového vlastníctva Tharczayovcov pred rozpadom v dôsledku jeho konfiškácie a rozdelenia medzi nových vlastníkov. Jadro majetku tvorilo panstvo Kamenica, v tom čase spojené s panstvom Nový hrad (dnes Hanigovce) s príslušenstvom na území Šarišskej stolice. Predstavovali ho hrady Kamenica a Nový hrad, zrútený kaštieľ Torysa, zemepanské mestečko Lipany, dediny Ďačov, Kamenica, Lúčka, Krivany, Torysa, Olšov, Vysoká, (Šarišské) Jastrabie, Čirč, (Pečovská) Nová Ves s mýtom, Ľubotín, Lukov, Kružlov, Bogliarka, Ľutina, Olejníkov, Červenica, (Jakubova) Voľa, *Emyge, Malý Slivník a Brezov, podiely v dedinách Veľký Slivník a (Uzovské) Pekľany a majeroch Petrovenec, Mošurov, *Kacze, *Rohov, *Bachancze. (Haviarová, 2016, s.24-25)
Mandatum Ferdinandi I. Regis ad Conventum de Jaszó, ut Magnificum Joannem Deseöffy Magistrum Curiae in Castro Tarkö statuat. ... inter quos Egregius Georgius filius olim Nicolai de Tarcza...inter alia Arcem praefati Georgii Tarczay, Tarkö vocatam, in Comitatu de Sáros exftruétam obfidere, ac expugnare fecimus, eamque cum omnibus Oppidis, Villis, Poffeffionibus, Praediis, Portionibus, & quibuslibet Juribus poffeffionariis, ad eandem Arcem pertinentibus, tam in diéto de Sáros, quam etiam Abanjvarienii, & Scepusiensi Comitatibus habitis, fideli nostro Magnifico Joanni Desöffy de Csernek, ... & per eum Ladislao Desöffy Fratri, ... nec non Georgio Giletfy, ex Generofa Domina Anna Desöffy, ac Georgio, & Stephano Tahy, ex Domina Dorothea similiter Desöffy carnalibus progenitis... Georgii Tarczay, praedicta Arx Tarkö...aliqua faltem benevolantiae nostrae Regiae remuneratione ea recognoscere, praetactam Arcem Tarkö demolitam, in praefato Comitatu de Sáros ... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Krištof Bertholthy; Ján Dessewffy; Ján Dessewffy ml.; Margaréta Orbay rod. Dessewffy; Juraj Tharczay Osoby a obce: Synonymá: Jezthreb, Kyowa, Lwchka, TharkewKamenica - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Kamenica - Ján Dessewffy - vlastník Kyjov - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Kyjov - Ján Dessewffy - vlastník Lúčka - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Lúčka - Ján Dessewffy - vlastník Šarišské Jastrabie - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Šarišské Jastrabie - Ján Dessewffy - vlastník 23. apríla 1558. Viedeň. Listina kráľa Ferdinanda, ktorou daruje majetky po rebelovi Jurajovi z Torysy [Tharczay], ktorý padol v bitke pod hradom Zewlews [Szőlős, Vinohradiv] v Ugočskej župe, a síce obsadený a rozrumený Kamenický hrad [Tharkew] v Šarišskej župe a k nemu patriace šarišské obce Lipany [Hetthhaas = Héthárs = 7 líp], Torysa [Tharcza], Krivany [Krywan], Ľubotín [Lwbothyna], Chernicz, Šarišské Jastrabie [Jezthreb], Kyjov [Kyowa], Kamenica [Tharkew], Lúčka [Lwchka], Chewenychawolya, Ďačov [Daczo], Vysoká [Wyzoke], Krivany [Krywany], Torysa [Thoryssa], Olssheet, Slywnyk, ďalej Nyres [Brezov = Nyíres] v Šarišskej župe, Mokrance [Makrancz], Sokoľany [Zakal], Čečejovce [Checz] v Abovskej župe, spolu s majetkami v Spišskej župe, ktoré sú dané do zálohu: Veľká Lomnica [Nagylwmnycza] a Hwnys, Jánovi Desewffy-mu, jeho synovcovi Jánovi, ďalej Anne, Margite a Dorote Desewffy, ako aj ich deťom: Jurajovi Geletthffy-mu, Jurajovi a Štefanovi Thahy-ovcom. Kráľ zároveň poveruje Spišskú kapitulu, aby vyslala svojho prísažného človeka, za prítomnosti ktorého Juraj alebo Krištof Berthothy, Ladislav zo Svine [Swynyey], Peter alebo Juraj Soos vykonajú uvedenie do majetku. Z listiny Spišskej kapituly zo dňa 26. septembra 1570. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Ladislav Dessewffy; Juraj Gilétffy; Juraj Gilétffy; Ladislav Orbay; Margaréta Orbay rod. Dessewffy; Štefan Tahy; Štefan Tahy Obce a miestne názvy: Kamenica, Kamenický hrad Referencie na listinu: 23. apríla 1558 vydal Ferdinand I. novú donáciu na Kamenicu. Panovník na rozdiel od predošlej darovacej listiny vyslovene uviedol, že hrad bude patriť nielen mužským dedičom, ale v prípade ich vymretia aj ženským potomkom. Od jari 1558 sa vlastníkmi Kamenice stali Ján Dessewffy st., Jánov synovec Ján Dessewffy ml., syn nebohého Jánovho brata Ladislava Dessewffyho, Jánova sestra Anna Dessewffyová, vdova po Jurajovi Gilétffym, jej syn Juraj Gilétffy, Jánova sestra Margaréta Dessewffyová, vdova po Ladislavovi Orbaym a nakoniec posledná Jánová sestra Dorota Dessewffyová, vdova po Štefanovi Tahym a jej syn Štefan Tahy. Príslušenstvo zdemolovaného hradu oddávna tvorilo zemepanské mesto Lipany, dediny Torysa, Krivany, Ľubotín, Čirč, (Šarišské) Jastrabie, Kyjov, Kamenica, Oľšov, (Malý a Veľký) Slivník v Šarišskej stolici. (Haviarová, 2016, s.27)
...keďže [Juraj Tarczay] neváhal pokračovať v rebélii proti nášmu kráľovskému veličenstvu a spolu s istým počtom jazdcov a pešiakov kráľovnej Izabely a jej syna a spolu aj s inými rebelujúcimi, ktorí sa k nemu pridali, pri obliehaní zámku v meste Szőlős v župe Ugočskej ...vtedy, keď on začal útok na zámok, bol zasiahnutý guľkou a ako zaslúženú odplatu za svoju rebéliu a nevernosť odišiel z tohoto sveta bez dediča a hrad Kamenica, ktorý patril (tomuto) spomínanému Jurajovi z Torysy spolu so všetkými majetkami pripadli našej svätej korune Uhorskej... Referencie na listinu: Preklad bol použitý z publikácie (Boleš, 2002, s.53) ...kráľovská donácia vymenúva zásluhy obdarovaného šľachtica Jána [Dessewffy], ktorý už dlhší čas stál v službách na kráľovskom dvore, a jeho bratia Juraj, František a Ladislav sa vyznamenali v bitke s Turkami. (Boleš, 2002, s.53)
Abstract: Ján Dessewffy st. v testamente odkázal panstvo Kamenica svojmu synovcovi Jánov Dessewffymu ml., synovi svojho brata Ladislava Dessewffyho. Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Čirč, Kamenica, Kamenický hrad, Kyjov, Lúčka, Milpoš, Šarišské Jastrabie Osoby a obce: Červenica pri Sabinove - Ján Dessewffy ml. - vlastník Čirč - Ján Dessewffy ml. - vlastník Kamenica - Ján Dessewffy ml. - vlastník Kyjov - Ján Dessewffy ml. - vlastník Lúčka - Ján Dessewffy ml. - vlastník Milpoš - Ján Dessewffy ml. - vlastník podielov Šarišské Jastrabie - Ján Dessewffy ml. - vlastník Referencie na listinu: Ján Dessewffy st. v testamente odkázal panstvo Kamenica svojmu synovcovi Jánov Dessewffymu ml., synovi svojho brata Ladislava Dessewffyho. Ján ml. si testamentárny odkaz nechal pre väčšiu platnosť potvrdiť od Maximiliána I., ktorý 23. apríla 1572 udelil novú donáciu na príslušenstvo zboreného hradu Kamenica a rozváľaného kaštieľa Torysa. Konkrétne panstvo predstavovalo zemepanské mestečko Lipany, dediny Kamenica, Čirč, (Šarišské) Jastrabie, Kyjov, Lúčka, Brezov, Červenica, Jakubova Voľa, Ďačov, Vysoká, Torysa a Krivany, majere *Katzych, Gerlachov, Kobyly, *Rohov, *Lathbyno, ale aj podiely v majeroch *Kvakov a Petrovenec a opustenom majeri Hanigovce. Panovník zároveň donáciu rozšíril aj na Jánových príbuzných bratranca Juraja Gilétffyho, ďalšieho bratranca Štefana Tahyho, tetu Margarétu Dessewffyovú a ďalšiu tetu Dorotu Dessewffyovú. (Haviarová, 2016, s.28-29)
Rod: Dessewffy Prešov. František Kapy, podž. a sl. ŠS potvrdzujú dohodu medzi Desseffyovcami a Jurajom Geleftym o časť majetkov v Brezove, Červenici, Vysokej, Kyjove, Lúčke, Krivanoch, Šarišskom Jastrabí, Ľubotíne a iné majetky panstiev Kamenica a Torysa. |
| 1-10 / 24 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Éble, G.: A cserneki és tarkeői Dessewffy család. Budapest, 1903318 s.
Gácsová, A.: Desiatkové registre v Šarišskej župe v polovici 16. storočia. In: Historické štúdie XXIII.. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1979s. 203-245
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Rábik, V.: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis. Ročník 53. Číslo 2. Historický ústav SAV, Bratislava, 2005s. 217-242
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Éble, G.: A cserneki és tarkeői Dessewffy család. Budapest, 1903318 s.
- Gácsová, A.: Desiatkové registre v Šarišskej župe v polovici 16. storočia. In: Historické štúdie XXIII.. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1979s. 203-245
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Rábik, V.: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis. Ročník 53. Číslo 2. Historický ústav SAV, Bratislava, 2005s. 217-242
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online