|
|
||||||||||||||||||||
Štefan Sztankay žiadal vyšetrenie zabitia; podobne Rakocziovci zabitie šoltýsa v Lenartove; ...protest Juraja Barnu proti poddaným v Terni, Záhradnom, Gregorovciach, Hubošovciach pre užívanie majetkov Rákoš a Nagy Kelechen;... str. 379-380
Referencie na listinu: Lenartov. 1734 Lenartov: dekanát Šariš, filiálka Malcova. Kamenný kostol v zlom stave, potrebuje opravu. Výbava je veľmi zlá. Z odpredaja naturálií ma cerkev ročný príjem 3,04 zlatých. V lokalite je 26 domov. Patronátne právo má Gabriel Kapi. Jeden kantor, slobodne využíva školský dom. (Zubko, 2017, s.69)
Referencie na listinu: Lenartov (Lenarto) – f. Malcova – kostol bol kedysi latinský, drevený, v dobrom stave. (Zubko, 2017, s.95)
Obce a miestne názvy: Bodovce, Bogliarka, Červenica pri Sabinove, Čirč, Drienica, Geraltov, Hanigovce, Hertník, Hervartov, Hradisko, Jakovany, Kamenica, Krivé, Kríže, Kružlov, Kyjov, Lenartov, Livov, Lúčka, Lukov, Lukov - Venécia, Ľutina, Malcov, Mošurov, Obručné, Olejníkov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Ratvaj, Richvald, Ruská Voľa, Šarišské Jastrabie, Šiba, Terňa, Závadka Synonymá: Bodolak, Boglarka, Cserwenicza, Cžircž, Geralt, Hadisska, Hanigowez, Harcsar Lucska, Hertnecht, Herwaltuw, Jakowjany, Jastrebe, Kamenicza, Kriwe, Križe, Kružlow, Kygow, Lenartow, Liwowf, Luczina, Lucžka, Lukuw, Malczuw, Mossurow, Obrucžno, Olenikuw, Orosz Volya, Ossikow, Pecžowska Nowawes, Ratvaj, Richwald, Ruska Wolya, Siba, Soma, Terna, Weneczia, ZawadkaIn Procesu Zomboriano: Adamőlde, Mossurow (Preadium) - Slavonica; Bodonlaka, Bodolak - Slavonica; Boglyarka, Bolyarka, Boglarka - Slav. Ruth.;Geralth, Geralt - Ruthenica; Henigh, Henigs Dorff, Hanigowez - Slavon. Ruth; Hertnek, Hertnecht - Slavonica; Hervalto, Hervaltó, Herwaltuw - Slavonica; Hradiszka, Hradiszla, Hadisska - Ruthenica; Jakabfalva, Jacabs Dorff, Uherske Jakubowecz - Slavonica; Jakoris, Jakowjany - Ruthenica; Krizse, Križe - Ruthenica; Kriva, Kriwe - Ruthenica; Kruslyó, Kruszló, Kružlow - Ruthenica; Lenartó, Lenarto, Lenartow - Slav. Ruth.; Litinye, Luczina - Slav. Ruth; Livo, Livó, Liwowf - Ruthenica; Luko, Lukuw- Ruthenica; Malczo, Malczuw - Slav. Ruth.; Olegnok, Olenikuw - Ruthenica; Ossiko, Ossikow - Slavonica; Ratvaj - Slavonica; Richvald, Richwald - Slavonica; Siba - Slavonica; Som, Soma - Ruthenica; Ternye, Terna - Slavonica; Pechi-Ujfalu, Pechj Ujfalu, Pecžowska Nowawes - Slavonica; Veneczia, Weneczia - Ruthenica; Zavadka, Zawadka - Ruthenica; In processu Dessőfiano: Csircs, Cžircž - Ruthenica; Jasztreb, Jastrebe - Ruthenica; Kijo, Kijó, Kygow - Ruthenica; Harcsar Lucska, Lucžka - Slavonica; Obrucsno, Obrucžno - Ruthenica; Tarkeő, Kamenicza - Slavonica; Orosz Volya, Ruska Wolya - Ruthenica; Vörős Alma, Cserwenicza - Slavonica;
Abstract: Poddaní z dediny Lenartov Šarišskej stolici uvádzajú, že sú veľmi poškodení tým, že im panstvo dalo zapísať chotár do vyššej klasifikácie, prinútilo ich znášať náklady nielen od pustých pozemkov, ale i od usadlostí, ktoré držia miestni krčmári a mlynári a zaťažuje ich k tomu veľkými furmankami. Obce a miestne názvy: Lenartov Slavna stolica Šarišska! Ponižene se utikame pod kridla milosrdenstvi slavnej stolici, predkladajice bremeno naše a sice: 1) Ačkoliv sme velmi povyšene v klasifikacii urbarialskej, takže ani na dalej juš nemožno nam bude znist, však ništ menej ješče, 2) panstvo naše orečne nam odbira minaruv, kačmaruv dvoh, ktere rovnym spusobem, jak i my urbarialske sedzenia uživaju a od miloserdneho urbara nam vydaneho my za nich všecku terhu znašati musime. Okrem teho ješče i pod ohranu svoju zeca svojeho minar jeden ukryva, takže v najmenšej potrebe našej nam na pomoci nehce byt. 3) Predešleho jaru pejc gazdove našo, mesca sve zohabivše, preč zutekali, z kterych mescuv poznovu minar jeden jedno sedlactvo obnial, nam pak lem toliko v polovici platit (:a to sice lem v hotovyh peniezoh priobecuje:) od jiny(c)h pak dačko(c)h vymeneny žada byti. 4) Ačkoliv juš žadnym spusobem rady sobe dat nemužeme, však ničmenej panstvo našo orečne nas nuti, aby sme drevo urbarialske, to jest sahy aš do Tulčika vozili, aneb hotovyma peniezmi placili, i placime po niemeckym zlatym. Na tolko sme pytali urednika, aby nam doslebodil dreva predac na te penezi a naskerze zakazal nam i na svoju potrebu drevo brac, takže juš na nas teško, že jesli slavna stolica na nas miloserdnymi očami nepohledne, všeci od najvekšeho aš do najmenšeho vyprahnut musime. Čo když by sme žadali, zustavame až do smerti slavnej stolici Šarišskej nejmenše chrobačky cela obec Lenartovska Referencie na listinu: Prepis textu listiny bol použitý z publikácie (Horváth, 1955, s.229)
Referencie na listinu: Zoznamy obcí podľa súpisov kostolov gréckokatolíckeho obradu podľa stolíc a obcí, vykonaný na základe rezolúcie najvyššej kráľovskej rady zo dňa 4. októbra 1814, č. 23.034. Tabuľkový dotazník obsahoval týchto trinásť bodov (otázok): (a) Meno obce (mesta), v ktorej sa nachádzal kostol gréckokatolíckeho obradu. (b) Mená zemepánov. Kto (z nich) má patronátne právo? Poznamenávame, že ten istý zemepán mohol mať/mal patronátne právo vo viacerých obciach. V prameni sa zápis toho istého mena zemepána na rôznych miestach môže rôzniť. Nejde o chybu prepisu, ale o doslovný prepis autentického znenia priezviska v prameni; mená sme neujednocovali podľa terajšieho tvaru priezviska zaužívaného v maďarčine či slovenčine. (c) Či kostol, dnes gréckokatolícky, využíva náboženský alebo verejný fond, alebo či nedostáva príjmy od (zeme)pánov alebo od gréckokatolíckych osôb alebo odinakiaľ? (d) Či má kostol zvony a kto ich zabezpečil? Či ich tiež používajú latinskí katolíci? Ako boli získané – nepochybne príslušníkmi gréckeho obradu alebo spoločne (s rímskokatolíkmi)? (e) Ide o farský alebo filiálny kostol? (f) Akého obradu je farský alebo filiálny kostol? (g) Či je tu jediný farár a aký? (h) Či je kostol nepochybne gréckokatolícky a či je taký od svojho vzniku (založenia) alebo až od získania (cesie)? (i) Je tento kostol spoločný pre obidva obrady? (j) Ak ide o spoločný kostol, aký je jeho stav, či má jeden (plne) vybavený oltár a či tu možno slúžiť iné bohoslužby? (k) Či je (kostol) používaný spoločne, akým právom a ako dlho to už trvá; či dočasne neustúpil druhý obrad? (l) Či obidva obrady majú farské bohoslužby a v akom poriadku? (Zubko, 2017, s.182-183) Lenartov (Šariš). (a) 1814 Lenartó, dekanát Sekčov. (b) Patronátne právo má zemepán Ján Kapi (Kapy). (c) Zakladateľ kostola neznámy, pravdepodobne ním je rodiny Kapiovcov (Kapy), pretože má patronátne právo odnepamäti. (d) Zvony sa používajú odnepamäti, nevie sa, kto ich odlial, používa ich spoločenstvo. (e) Tento kostol je farský latinského rítu, gréckokatolíckeho filiálny. (h) Kostol je spoločný obidvom obradom, pôvodne v mnohých súpisoch prechodne, postavený bol však pre latinský obrad. (i) Kostol patriaci spoločenstvám obidvoch obradov. (j) Ikonostas. Organ postavený. Oltáre tri, vybavené; jeden je prispôsobený pre obidvoje bohoslužby, z ostatných dvoch môže byť ktorýkoľvek prispôsobený pre ktorýkoľvek obrad. Knihy, oblečenie, nádoby, rozličné pre obidva obrady, len kalich je spoločný. (k) Spoločné používanie od dlhších čias, pokladnica je však spoločná, vytváraná z obiet, je spravovaná a dišpenzovaná farárom latinského obradu, kostol sa udržiava z tejto pokladnice, mnohokrát však prispel na údržbu kostola patrón. (l) Každú tretiu nedeľu slávi bohoslužby farár gréckeho obradu. (m) Z počtu duší nemnohí sú gréckeho rítu. (Zubko, 2017, s.204) |
|
11-16 / 16 |
Použitá literatúra:
Štátny archív (ŠA). Prešov
Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
Horváth, P.: Listy poddaných z rokov 1538-1848. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1955375 s.
Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z rokov 1605-1645. ŠOBA rukopis, Prešov, 1979
Zubko, P.: Administratívno-právne pramene latinskej proveniencie o východnej cirkvi na východnom Slovensku.Výber dokumentov z rokov (1646) 1726 – 1815. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Poprad, 2017261 s.. Dostupné online
- Štátny archív (ŠA). Prešov
- Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
- Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
- Horváth, P.: Listy poddaných z rokov 1538-1848. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1955375 s.
- Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z rokov 1605-1645. ŠOBA rukopis, Prešov, 1979
- Zubko, P.: Administratívno-právne pramene latinskej proveniencie o východnej cirkvi na východnom Slovensku.Výber dokumentov z rokov (1646) 1726 – 1815. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Poprad, 2017261 s.. Dostupné online