|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoby: Andrej, syn Boduna; Stephk, syn Mohola ...item Stephk filius Mohol et Andreas filius Budun consanguinei et commetanei...ipsorum filiorum Detrici... Referencie na listinu: Stephk, syn Mohola bol príbuzný bratov z Fulókércs, spomína sa to v listine z roku 1296. (Angelovič, Boleš, 2002, s.14) Listina z roku 1296 však v porovnaní s neskorším jej opisom z roku 1359 sa na viacerých miestach, hlavne v opise hraníc Kamenického panstva, obsahovo líši. - MOL DL 64647; 68918; V mandáte z roku 1359 sa uvádza, že dôvodom prepísania listiny je strata vlastníckych listín majetkov, no neuvádza sa však ktorých - MOL 68918. (Boleš, 2002, s.19) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Bogliarka, Drienica, Hertník, Jakovany, Kapolna, Ľutina, Olejníkov, Osikov, Ratvaj, Šarišské Sokolovce 15. júna 1296. Je to listina jágerskej kapituly, popisujúca dohodu, ktorú uzavreli Demeter Ujvári [z Ujváru] a jeho synovia Peter a Ondrej, ďalej Dethbor, Simon, Herborth a Langeus, týkajúcu sa hradov šarišskej župy Gradisz a Ujvár, ako aj hraníc k nim patriacich majetkov Jakovany [Jakova], Sabinov [Ceben], Drienica [Schom], Kapolna [zaniknutá osada východne od Drienice], Šarišské Sokolovce [Thoth-Schelmes], Ratvaj, Osikov, Hertník [Hertnecht], Ľutina [Litinye], Olejníkov [Olajnik] a Bogliarka [Bekler]. Hranica začína tam, kde sa potok, ktorý vyviera pri obci Jakovany [Jakovánál], vlieva do potoka Ratvaj [dnešný Jakoviansky potok], postupuje po severnej časti vrchu Olajnik až po prameň Slatina, odtiaľ sa smerom na východ dostáva k upätiu vrchu Olajnik, ďalej pokračuje pozdĺž bardejovskej cesty k Malému Príslopu [Kis-Prislop], po vrchol Veľkého Príslopu [Nagy Prislop], prechádza cez vrch Lysá [Copas alebo Kopasz znamená lysý] až po vrchol vrchu Čergov [Csergő], odkiaľ zostúpi na cestu prichádzajúcu od hradu Gradisz [Hradek v Hradisku], odtiaľ postupuje cez lúku Čergov smerom na sever, pri Osikove [Osiko] a Hertníku [Hertneknél] odbočí z bardejovskej cesty doprava a popri Hertníku [Hertnecht] pokračuje na sever až po Bogliarka [Begler], kde sa končí pri potoku Begler. Jednoduchý odpis z roku 1808 Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby a obce: Synonymá: Kyusaytod, Lyutune, Myhalhazateteye, Mykch, VeresalmapatakaĽutina - Mikč - vlastník 26. júla 1330. Šariš. Listina šarišského hradného podkastelána Jána a župana Martina [obaja predstavitelia šarišského hradného kastelána Dominika] v ktorej hlásia, že na príkaz spišského a ujvárskeho župana magistra Wyllerma rozhodli, že medzi kráľovským majetkom Kyusaytod a majetkom Veresalma, ktorý od čias bána Mykcha vlastní magister Rykolph, sú hranice nasledovné: na východe od hraníc obce Ľutina [Lyutune], ktorá patrí bánovi Mykchovi, smerom na západ po vrch zvaný Myhalhazateteye, ktorý leží medzi obcami Kyusaytod a Veresalma, odtiaľ opäť na západ až po jeden ďalší vrch, prekročiac jednu riečku smerom na západ po tretí vrch, stále západným smerom až po prameň jedného potoka a idúc podľa toku potoka až po riečku Veresalmapataka. Originál, na nepoškodenom pergamene, na zadnej strane so stopami pečate. (Z kruhového nápisu na pečati vidno: S. Dominici . . . d . . . .) Preklad: Kveta Markušová, 2017 Referencie na listinu: "a metis ville ... Lyutune". (Uličný, 1990, s.417) Ide o prvú písomnú zmienku o obci Ľutina. (Uličný, 1990, s.182)
Obce a miestne názvy: Ľutina Sacerdos de Lytana. Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Mikč vydelil svojmu synovi Lorandovi Nový hrad spolu s dedinami (Pečovská) Nová Ves a Ľutina. Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Lorand, syn Mikča; Mikč, syn Michala; Štefan, syn Mikča Synonymá: castrum nostrum Wyuar, LythenyaMy, Mychel, bán celej Slavónie, a magister Stephanus Akus a Ladislaus, jeho synovia, oznamujeme, že keďže sme si želali usporiadať pokoj a ticho a ustanoviť pokojný stav medzi našimi synmi, po zrelej porade, ako aj so súhlasom a vôľou vyššie uvedených magistrov Stephana Akus a Ladislava, našich najmilších synov, sme rozhodli takto: že náš hrad nazývaný Wyuar, so všetkými majetkami patriacimi k tomuto hradu, menovite Wyfalu, Lythenya, Keyknezeu a Strachina, ako aj so všetkými dedinami, či už obývanými alebo pustými miestami dedín, patriacimi k uvedenému hradu a k vyššie vymenovaným majetkom, a takisto so všetkými ostatnými ich úžitkami, sme sa rozhodli natrvalo udeliť udatnému mladíkovi, magistrovi Lorandovi, nášmu milému synovi, ako jeho dedičný podiel. A to takým spôsobom, že ak by pri spoločnom a rovnakom rozdelení, ktoré sa má následne vykonať medzi nami a našimi vyššie spomenutými najmilšími synmi v ostatných našich hradoch a majetkoch, nepripadol každému z nás podiel rovnaký kvalitou a množstvom, a keby sám magister Lorandus držal a mal v majetkoch a majetkových úžitkoch patriacich k vyššie spomenutému hradu Wyuar viac než by pripadlo niektorému z nás pri uvedenom spoločnom a rovnakom rozdelení ostatných hradov a majetkov, vtedy by ten istý magister Lorandus bol povinný z majetkov a majetkových úžitkov patriacich k už spomenutému hradu Wyuar vyčleniť a prideliť do toho spoločného a rovnakého delenia toľko, koľko by bolo potrebné. A naopak, ak by mu pri uvedenom spoločnom a rovnakom delení majetkov a majetkových úžitkov malo pripadnúť viac, než mu bolo ponechané, vtedy by sme boli povinní jeho už skôr určený podiel, ako sa patrí, zväčšiť. A výslovne sa ustanovuje, že ak by spomenutý magister Lorandus, náš syn, odteraz a v budúcnosti vlastným zlomyseľným konaním niečo zo svojho podielu stratil alebo scudzil, chceme, aby sa to započítalo na ťarchu jeho podielu. Ak by však samotného magistra Loranda, skôr než by medzi nami došlo k vyššie uvedenému spoločnému rozdeleniu, násilie alebo súdny spor obťažoval v jeho už spomenutom podiele alebo v nejakej jeho časti, vtedy sme povinní ho v tom spoločne podporovať a brániť proti takým zásahom. A nechceme zamlčať ani to, že ak by niektorý z našich uvedených synov, totiž Stephanus Akus, Ladislaus alebo Lorandus, neskôr tvrdil, že toto naše ustanovenie urobené v prospech magistra Loranda je voči nemu nespravodlivé, potom bude ten istý magister Lorandus povinný ponechať a vzdať sa vyššie uvedeného hradu Wyuar so všetkými majetkami k nemu patriacimi pre vyššie uvedené spoločné a rovnaké rozdelenie. Ďalej chceme, aby uvedený magister Lorandus bol povinný dať pre nás vyhotoviť v tejto veci listiny nášho pána kráľa a tiež listiny budínskej kapituly. Hovoríme tiež, že už spomenutý magister Lorandus, náš syn, je povinný vrátiť a postúpiť nám ostatné naše majetky, tak dedičné ako aj nadobudnuté, ktoré doteraz držal a užíval, aby sme ich mohli získať späť. Na väčšiu pamiatku tejto veci a pre väčšiu opatrnosť sme tomu istému magistrovi Lorandovi, nášmu najmilšiemu synovi, udelili túto našu privilégiovú listinu, spevnenú ochranou nášho pravého visiaceho pečatného znamenia. Dané v Prodauiz, na nedeľu Circumdederunt, roku Pána 1341. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Prvá správa o hrade je z roku 1341, kedy ho Mikč, spolu s dedinami (Pečovská) Nová Ves a Ľutina, vydelil svojmu synovi Lorandovi. (Uličný, 1990, s.99)
Mykch, egész Sclauonia bánja és fiai: István, Ákos és László mr.-ek hírül adják: a bán Wyuar várát, valamint a hozzá tartozó Wyfalu, Lythenya, Keykmezeu és Strachina birtokokat, ...Wyuar várhoz ...
Abstract: Ľudovít I. potvrdil staršie rozhodnutie svojho otca Karola I., ktorým povolil Mikčovi, jeho príbuzným,
ako aj jeho synom Lorandovi a Mikulášovi, na vrchu v strede ich majetku prebudovať pôvodný drevený hrad na kamenný kvôli lepšej ochrane, keďže ich majetok ležal v Uhorsko-poľsko-ruskom pohraničí. Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Lorand, syn Mikča; Mikč, syn Michala; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča Rod: Mykch ...Mykch..magistrus Stephano, Akus et Ladislao.. Lorando et Nicolao...wyfalu, Lythene, karakow, strachina et keykmezew...in quodam monte in medio quarumdam possessionum eorum...nunc ligneum castrum...murali fabricandi construendi et edificandi facultatem...ut in dicto monte in medio memoratarum possessionum suarum ac ad easdem pertinencium adiacenti, castrum operibus muralibus municionibus et eciam meniatis spectaculis ac turrium structuris, construendi edificandi et circumvallandi... Referencie na listinu: V nasledujúcom roku 1342 Ľudovít I. potvrdil staršie rozhodnutie svojho otca Karola I., ktorým povolil Mikčovi, jeho príbuzným, ako aj jeho synom Lorandovi a Mikulášovi, na vrchu v strede ich majetku (in quodam monte in medio quarumdam possessionum eorum) prebudovať pôvodný drevený hrad (nunc ligneum castrum) na kamenný (murali fabricandi construendi et edificandi facultatem) kvôli lepšej ochrane, keďže ich majetok ležal v Uhorsko-poľsko-ruskom pohraničí. Ľudovít I. vo svojom potvrdení o prebudovaní staršieho hradu ešte dopĺňa, že spomenutý hrad na kopci v strede Mikčovho majetku má byť riadne opevnený, teda obkolesený silným múrom a doplnený vežami (ut in dicto monte in medio memoratarum possessionum suarum ac ad easdem pertinencium adiacenti, castrum operibus muralibus municionibus et eciam meniatis spectaculis ac turrium structuris, construendi edificandi et circumvallandi). (Hudáček, 2017, s.301) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Kráľ rešpektoval Mikčovu žiadosť a v roku 1342 povolil postaviť na Hanigovskom hrade hradný múr s baštami, pozorovateľňami, bránami a vyhĺbiť priekopy. Osoby a obce: Synonymá: Karakow, Lythene, WyfaluKrakovec - Mikč - vlastník Ľutina - Mikč - vlastník My, Ľudovít, kráľ, oznamujeme, že Mykch, bán celej Slavónie, spolu s magistrami Stephanom Akus a Ladislausom, rytiermi nášho dvora, ako aj s Lorandom a Mikulášom, svojimi synmi, predstúpili pred našu vznešenú prítomnosť a s veľkým odporúčaním vyrozprávali, každý svojím spôsobom, svoje vernosti a záslužné služby, ktoré najprv preukázali Karolovi, kráľovi, a napokon aj našej veličenosti, a pripomenúc nám ich, pokorne žiadali našu vznešenosť, aby sme im na istom vrchu uprostred ich majetkov nazývaných Wyfalu, Lythene, Karakow, Strathyna a Keykmezew a k nim patriacich, ležiacich v Šarišskej stolici v susedstve a na hranici kráľovstiev Poľska a Ruska, priľahlých k tomu vrchu a obkolesujúcich ho, dovolili zriadiť hrad. Tieto majetky im dal spomenutý pán Karol, náš otec, za ich nepretržité, neúnavné a namáhavé služby, najmä pre smrť magistra Ladislava, syna Pavla, brata manželky uvedeného pána bana, niekdajšieho familiára nášho už spomenutého otca a mladíka jeho dvora, ktorého, ako sa uvádza, Budun, syn Juraja z Gyurke, a tiež Dionisius, Donch, Johannes, Georgius, Matheus, Michael, Nicolaus a Ladislaus, jeho synovia, služobníci niekdajšieho Matheusa z Trunchinio, notoricky neverní svätej kráľovskej korune a kráľovstvu, ľudia zavrhnutej pamäti, kruto umučili, keď sa neobával vystaviť sa priamo trestu smrti, aby zachoval vernosť nášmu otcovi. Rovnako aj preto, že ten istý pán bán vyhnal Petra, syna Petenye, notorického neverníka už spomenutého pána Karola, nášho otca, a uhorského kráľovstva, ktorý pokračoval v najprudších nevernostiach a v niektorých hradoch toho istého nášho otca, ako nenásytná šelma, neprestával páchať zlé skutky, nevýslovné lúpeže a pustošenie majetkov a dobier obyvateľov uhorského kráľovstva — kráľovstva, ktoré od čias vlády najsvätejších uhorských kráľov, počnúc vládou nášho už spomenutého otca až po naše nastúpenie a povýšenie, prekvitalo krásou pokoja. Tohto Petra pán bán mužne vypudil z uvedených hradov, ktoré držal proti vôli nášho otca; a hoci jeho samého, napriek priazni osudu, nemohol zajmúť, predsa vraj jedného z jeho synov odviedol nášmu otcovi v putách zajatia. A preto ich prosili, aby sme im z kráľovskej priazne ráčili udeliť možnosť na tom mieste, ktoré im bolo takto natrvalo dané a darované, kde teraz stojí nimi zhotovený a vystavaný drevený hrad, vystavať, zbudovať a vybudovať hrad murovaným dielom, čo najsolidnejší a najsilnejší, aby sa ním mohli chrániť a vyhnúť sa, keď to bude potrebné, nebezpečenstvám ohrozujúcim ich osoby, práva a majetky. My teda, ktorí z vrodenej milosti kráľovskej dobroty máme povinnosť priaznivou mysľou posudzovať zásluhy všetkých verne slúžiacich a sme povinní načúvať ich spravodlivým a oprávneným prosbám, a to jednak pre skvelé zásluhy v službách uvedeného pána bana a jeho synov, ako aj uvážiac ich úprimnú oddanosť, ktorou sa vo všetkých záležitostiach nášho už spomenutého otca, našich i nášho kráľovstva, a osobitne pri zachovávaní uvedeného bánstva od čias svojej mladosti, pri prelievaní vlastnej krvi a pri smrti veľmi mnohých svojich príbuzných a služobníkov, bez najmenšieho strachu vystavovali seba i svoj majetok rozličným úderom osudu pre povznesenie kráľovskej moci a cti a usilovali sa zapáčiť kráľovskej veličenosti a stať sa jej milými a prijateľnými; a jednak aj pre väčšiu a istejšiu ochranu a obranu hraníc nášho kráľovstva pri hraniciach spomenutých kráľovstiev Poľska a Ruska, chcúc z úprimnej, starostlivej a bedlivej starosti vyhovieť ich želaniu s kráľovskou priazňou a postarať sa o ich osoh, prospech a užitočný stav, aby aj iní, povzbudení ich príkladom, boli horlivejšie podnecovaní k podobným skutkom vernosti, na zbožnú prosbu spomenutého pána bana a jeho vyššie uvedených synov sme z osobitného dovolenia kráľovskej dobroty uznali za vhodné povoliť, aby na tom vrchu ležiacom uprostred ich vyššie uvedených majetkov a priľahlom k nim mali uvedený pán bán a jeho spomenutí synovia plnú moc z našho prítomného dovolenia vystavať, vybudovať a opevniť hrad s múrmi, opevneniami, tiež obývateľnými stavbami, strážnymi miestami a vežovými konštrukciami. Dané vo Wyssograd, v pondelok po sviatku svätého Matúša apoštola a evanjelistu, roku Pána 1342. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Mikč požiadal kráľa Ľudovíta I. o povolenie opevniť hrad múrom, pričom zdôrazňoval, že hrádok leží v uhorskom pohraničí s Poľskom a Ruskom, čím by sa upevnilo aj pohraničné pásmo. Kráľ rešpektoval tieto zdôvodnenia a v roku 1342 povolil postaviť hradný múr s baštami, pozorovateľňami, bránami a vyhĺbením priekopy. (Uličný, 1990, s.99)
Abstract: Lorandovi synovia vymenili s Petrom Cudarom panstvo Šarišského hrádku za majetok Petrína v Záhrebskej stolici. Osoby a obce: Synonymá: Karako, Lethenye, WyuarKrakovec - Peter Cudar - vlastník Ľutina - Peter Cudar - vlastník Pečovská Nová Ves - Peter Cudar - vlastník … pán Peter Zudar … vykonali medzi sebou, uzavreli a potvrdili výmennú zámenu (konkambiálnu permutáciu) so znalosťou, súhlasom a osobitným schválením našej najdrahšej pani kráľovnej-matky, a tiež so znalosťou prelátov a našich barónov, pred naším kráľovským majestátom takýmto spôsobom, že spomenutí synovia Mychka Bana a ich synovia dali istý svoj hrad zvaný Vyuar, nachádzajúci sa v Šarišskej stolici, spolu s majetkami Wyfalu a so mýtom/clem (tributom), ktoré sa tam zvyčajne vyberá, ďalej (majetky) Karako, Lethenye, Tarcha a druhá Tarcha ležiace v tej istej stolici, a takisto Strachina so svojím mýtom/tributom, (a tiež) Keekmezeu a dve Damasy, v Zemplínskej stolici, a so všetkými ostatnými majetkami, ktoré patria k tomu hradu a k vyššie uvedeným majetkom, akokoľvek sa menujú — teda tie, ktoré kedysi majster Lorand, ich brat, a Mikuláš, syn toho istého majstra Loranda, držali a vlastnili — so všetkými ich úžitkami a so všetkými príslušenstvami, menovite: lesmi a hájmi, lúkami, vodami, vírmi/tôňami, mlynmi, kostolmi atď., a s inými akýmikoľvek (súčasťami) nazývanými akýmkoľvek menom, a to pánovi Petrovi Bánovi a jeho vyššie uvedeným bratom a všetkým ich nástupcom. Naopak však vyššie spomenutý Peter … Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: V roku 1370 Mikčovi synovia a vnuci zámenou dali Hrádok s Novou Vsou, Krakovcom a Ľutinou Petrovi Cudarovi. (Uličný, 1990, s.99) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Cambium Castri Ujvár, cum nonnullis possessionibus in Sclavonia Referencie na listinu: V roku 1370 Lorandovi synovia vymenili s Petrom Cudarom panstvo Šarišského hrádku za majetok Petrína v Záhrebskej stolici. (Beňko, 1985, s.221)
Idem Ludouicus in castrum Vjwar cum nonnullis possessionibus in Slauonia sitis cambiandum consentit.
Abstract: Výmenu majetkov panstva Šarišského hrádku z roku 1370 medzi Lorandovými synmi a Petrom Cudarom ešte dodatočne potvrdzuje Ľudovít I.
Abstract: Výmenu majetkov panstva Šarišského hrádku z roku 1370 medzi Lorandovými synmi a Petrom Cudarom ešte dodatočne potvrdzuje Ľudovít I.
Abstract: Výmenu majetkov panstva Šarišského hrádku z roku 1370 medzi Lorandovými synmi a Petrom Cudarom ešte dodatočne potvrdzuje Ľudovít I.
Abstract: Výmenu majetkov panstva Šarišského hrádku z roku 1370 medzi Lorandovými synmi a Petrom Cudarom ešte dodatočne potvrdzuje Ľudovít I.
7. apríla (20. deň po 5. nedeli po Oculi). Spišská kapitula dosvedčuje, že na príkaz Žigmunda z 15. marca 1411 obišla majetok Hennyngh podľa jeho starých hraníc a potom vykonala aj uvedenie do držby. Hranica majetku Ohennyngh sa začína pri istom potoku zvanom Malonuizi, pod úpätím istého vrchu zvaného Abranhege; tento potok preteká majetkom Nouahennyngh, na svahu vrchu smeruje k Nouahennyngh, zostupujúc z vrchu Abrahege, dotýkajúc sa rolí, vstupuje do iného potoka zvaného Henchpathaca; postupujúc cez role od úpätia vrchu Hegesheg vystupuje až na vrch vrchu; odtiaľ zostupuje k jednej veľkej ceste, po ktorej sa ide do Novum Castrum; smerujúc na východ pod úpätím istého vrchu zvaného Wluenghege opúšťa veľkú cestu, vystupuje na vrch vrchu Wluenghege, sleduje cestu presekávajúcu les na úbočí istého vrchu nazývaného Erdewhege, dotýkajúc sa rolí pri úpätí vrchov prichádza k istej novej klčovine, ľudovo zvanej laz; zostupuje po chrbte vrchu k istému potoku zvanému Torbachinpathaka, po značnú vzdialenosť sleduje smer potoka, potom ho opúšťa a cez role prichádza do údolia, ktorým preteká potok; po ceste vedúcej z majetku Ohennyngh do majetku Lethenye prichádza k akýmsi vŕbovým krovinám pri úbočí istého vrchu Michaelhege; vystupuje medzi roľami na tento vrch, z jeho vrcholu zostupujúc ide k inému vrchu Kezheg, z jeho vrcholu sa spúšťajúc prekračuje potok pretekajúci majetkom Ohennyngh, prichádza na vrchol istého vrchu zvaného Malumheg, zostupujúc po svahu vrchu dosahuje potok Malumpathaka a sledujúc ho sa končí pri svojom východiskovom bode. Spomenuté sú: po jednom buku a lipa, lieskový ker. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Papíron, hátlapján pecsét nyomával. DL 64685. (Péchy cs.) — Gárdonyi: Péchy cs. 18, reg. — (M.) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Matej Aryusi; Ján Vitani Kategória: Metácia Osoby a obce: Synonymá: Abranhege, Hegesheg, Lethenye, Malomvizi potoka, Malumpathaka, Nouahennyngh, OhennynghHanigovce - Matej Aryusi - vlastník Hanigovce - Ján Vitani - vlastník 6. apríla 1411. Listina Spišskej kapituly, ktorou hlási kráľovi Žigmundovi, že poslúchnuc jeho nariadenie z 15.3.[1411], vyslali s kráľovým povereníkom [poverencom] Jánom synom Lukáša z Januslaka [Januslakai – to môže pochádzať z množiny Jánoviec, Janovej Vsi a pod. v Uhorsku] pisára [latináka] Petra, a tí dňa 18.3. uviedli Matiáša a Jána do užívania majetku Hennyngh v Šarišskej župe. Hranice Starého Hennyngh-u [Ó- Hennyngh] sú nasledovné: na východe od Mlynského potoka [Malomvizi potoka] popod vrch Abranhege až po majetok Nový Hennyngh [Új- Hennyngh], odtiaľ na východ po riečku Henchpathaka, opäť na východ po vrch Hegesheg [Hegyes znamená ostrý, špicatý] , odtiaľ po cestu, čo vedie k Ujváru, až po vrchol Ulveughege, odtiaľ na kraj [po úpätie??] vrchu Erdewhege [Erdő znamená les, Erdőhegye zalesnený vrch], odtiaľ na juh po novú usadlosť Laz, opäť na juh po riečku Torbachinpathaka, potom na cestu vedúcu zo Starého Hennynghu do Ľutiny [Lethenye], po vrch Michalka [Mihályhege], na západ po vrch Kozheg [v preklade Kozí hrb], odtiaľ po vrch Malumheg [v preklade Mlynský hrb], tak prídeme k riečke Malumpathaka [v preklade Mlynský potok], odtiaľ pozdĺž Nového Hennynghu prídeme k prvej hranici. Listina pôvodná, na papieri, pečať na rube poolamovaná. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Referencie na listinu: Z tohto obdobia máme už prvé doklady novej roľnícko-pastierskej kolonizácie aj v okolí Sabinova. Napr. v roku 1411 sa spomína ako nová osada "Laz" na sever od cesty Ľutina - Hanigovce a Kozí vrch (Kozhegy) pri nej. (Halaga, 1962, s.47) Ďalšie poznámky: Rekonštrukcia a analýza miestnych názvov metácie Starých Hanigoviec, ktorá sa spomína v tejto listine, bola uverejnená v samostatnom článku na stránke www.cergov.sk(Roškanin, 2014)
Abstract: Súpis port Šarišskej stolice Osoby: Bartolomej, syn Jána; Filip; Ján, syn Jána; Martha; Sebastián, syn Petra; Andrej de Lipthowia; Ján Gombos; Ján Kapy; Nicolai Nemeth; Ladislav syn Henrika; Ján Vdyn; Daniel z Perína; Štefan z Úpora Obce a miestne názvy: Bodovce, Čirč, Drienica, Fričkovce, Hanigovce, Hertník, Hervartov, Hradisko, Hrnčiar, Jakubovany, Kamenica, Kapolna, Krivé, Lenartov, Lúčka, Lukov - Venécia, Ľutina, Malcov, Mošurov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Pusté Pole, Ratvaj, Richvald, Šiba, Terňa Osoby a obce: Synonymá: Adamfelde, Alsoterne, Bachamezo, Bodonlaka, Cerne, Eberhard, Felsoterne, Frychchaw, Hennyngh, Hercelhawo, Herkethh, Hradista, Cherne, Jacabfalua, Kapolna, Lithine, Luchka, Lwchka , Malchou, Ozykow, Rathuay, Ryhuald, Siba, Som, Sorm, Spychuagasa, Tharkw, VenecheČirč - Ladislav syn Henrika - vlastník Čirč - Bartolomej - vlastník Čirč - Ján - vlastník Drienica - Štefan z Úpora - vlastník Drienica - Filip - vlastník Drienica - Filip - pôvod Fričkovce - Ján Vdyn - vlastník Hanigovce - Ján Vitani - vlastník Hertník - Daniel z Perína - vlastník Hervartov - Daniel z Perína - vlastník Hrnčiar - Ján - vlastník Hrnčiar - Martha - vlastník Jakubovany - Štefan z Úpora - vlastník Kamenica - Bartolomej - vlastník podielov Kamenica - Ján - vlastník podielov Kapolna - Štefan z Úpora - vlastník Lenartov - Andrej de Lipthowia - vlastník Lúčka - Ladislav syn Henrika - vlastník Lúčka - Bartolomej - vlastník Lúčka - Ján - vlastník ... Súpis port Šarišskej stolice Referencie na listinu: Item Hennyngh, Sebastiani de eadem (Hennyngh), porte XI. Item Hennyngh, Joannis de Peren, porte XVI. (Uličný, 1990, s.394) Item Cherne, Bartholomei de Tarcha, porte VIII. Item Cerne, Joannis Fogas, porte X. Cerne, Ladislai (filii) Herricy, porte IX. (Uličný, 1990, s.388) Item Som, Stephani de Vpor, porte XXI... Sorm Philipi de eadem (Sorm), porte XIII. (Uličný, 1990, s.390) Item Frychchaw, Joannis Vdyn, porte XXIV. (Uličný, 1990, s.392) Herkethh (?), Danielis (de Peren), porte XXXI. (Uličný, 1990, s.396) Eberhard, Danielis de Peren, porte XX. (Uličný, 1990, s.396) Hradista, regis, porte IV. (Uličný, 1990, s.397) Najstaršia správa o obci Hradisko, ktorá bola súčasťou panstva hradu Šariš. (Uličný, 1990, s.98) Hercelhawo, Joannis Fogas, porte VII ... Hercelhawo, domine Marthe, porte VII. (Uličný, 1990, s.398) Jacabfalua, Stephani de Vpor, porte XXIX. (Uličný, 1990, s.401) Tharkw, Bartholomei de eadem, porte XIII... Joannis Fogas, porte XVIII (Uličný, 1990, s.402) Kapolna, Stephani de Vpor, porte XIV (Uličný, 1990, s.403) Spychuagasa, Danielis de Peren, porte XI (Uličný, 1990, s.409) Lwchka Ladislai eiusdem (filii Herrici de Tharkw), porte VII... Luchka, Bartholomei de Tarcha, porte VIII... Luchka Joannis de Fogas, porte VIII... Luchka, dominorum de Tarkw, porte XVII (Uličný, 1990, s.416) Lithine, Joannis de Peren, porte XXII (Uličný, 1990, s.417) Malchou, Joannis de Kapy, porte LI (Uličný, 1990, s.418) Adamfelde, relicte Nicolai Nemeth, porte XIV (Uličný, 1990, s.422) Ozykow, Danielis Peren, porte LII (Uličný, 1990, s.426) Wyfalw, Joannis de Peren, porte LX (Uličný, 1990, s.428) Rathuay, Johannis Gombus, porte XVIII (Uličný, 1990, s.435) Ryhuald, Danielis de Peren, porte LII (Uličný, 1990, s.437) Siba, Danielis de Peren, porte XXII (Uličný, 1990, s.449) Alsoterne, nobilium de eadem (Alsoterne), porte IV... Felsoterne, nobilium de eadem (Felsoterne), porte VIII (Uličný, 1990, s.451) Janusfalua, Andree castellani, porte XVI (Uličný, 1990, s.455) Veneche, Joannis de Kapy, porte VII (Uličný, 1990, s.456) Menarth, Andree de Lipthowia, porte XXIII (Uličný, 1990, s.413) Item Bachamezo, Joannis Fogas, porte IV (Uličný, 1990, s.379) Item Bachamezo, domine Marthe de eadem (Bachamezo), porte V (Uličný, 1990, s.379) Item Bachamezo, Ladislai (filii) Herrici, porte V. (Uličný, 1990, s.379) Item Bodonlaka, abbatis Sacri Montis, porte XV. (Uličný, 1990, s.383)
Synonymá: Begler, castrum Wywar, Hennenk, Lythenie, Wyfalu ... item castrum Wywar, necnon possessiones Wyfalu, Lythenie, Hennenk, Kystarcza, Begler, Khuczin, Hankfalua, Nemethfalu, Kozan, Porubka in Sarus... Referencie na listinu: Pravdepodobne až začiatkom 15. storočia noví majitelia Šarišského hrádku, magnáti z Perína na nemeckom práve založili osady Olejníkov (Olaypathak) a Bogliarku (Bewgyer, Begler). (Beňko, 1985, s.221) Najstaršie správy o Bogliarke sú v listinách od roku 1430 o výmene majetkov šľachticov z Perína, ktorým patrila aj táto dedina, jestvujúca už predtým. (Uličný, 1990, s.34)
Synonymá: Haradyscha, Olaypathak ...haradyscha ... castrum wywar, wyfalu, lethene, hennygh, kystharcza, olaypathak, bewyler... Referencie na listinu: Pravdepodobne až začiatkom 15. storočia noví majitelia Šarišského hrádku, magnáti z Perína na nemeckom práve založili osady Olejníkov (Olaypathak) a Bogliarku (Bewgyer, Begler). (Beňko, 1985, s.221) |
| 1-10 / 42 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1834686 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
Ipolyi, A.: Monumenta Vaticana Historiam Regni Hungariae Illustrantia I-1. Budapešť, 1887. Dostupné online
Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár III. (1411-1412). Magyar Országos Levéltár, Budapest, 1993869 s.. Dostupné online
Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
Roškanin, M.: Metácia Starých Hanigoviec z roku 1411. 2014. Dostupné online
Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXV. 1341. Budapest–Szeged, 2004586 s.. Dostupné online
Sedlák, V.: Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I. Rationes collectorum pontificiorum in annis 1332–1337.. Trnavská univerzita, 2008236 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1834686 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
- Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
- Ipolyi, A.: Monumenta Vaticana Historiam Regni Hungariae Illustrantia I-1. Budapešť, 1887. Dostupné online
- Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár III. (1411-1412). Magyar Országos Levéltár, Budapest, 1993869 s.. Dostupné online
- Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
- Roškanin, M.: Metácia Starých Hanigoviec z roku 1411. 2014. Dostupné online
- Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXV. 1341. Budapest–Szeged, 2004586 s.. Dostupné online
- Sedlák, V.: Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I. Rationes collectorum pontificiorum in annis 1332–1337.. Trnavská univerzita, 2008236 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online