|
|
|||||||||||||
Abstract: Barkóciho vizitácia farnosti Kamenica. Osoba: Andrej Putovič Osoby a obce: Kamenica - Andrej Putovič - farár Lúčka - Andrej Putovič - farár Referencie na listinu: Kamenica nad Torysou (Tarko). Sídlo rímskokatolíckej farnosti. Starobylý kamenný kostol Všetkých svätých. V chráme stáli tri oltáre, bočné boli zasvätené Panne Márii a sv. Anne. V kostole bolo kamenné pastofórium.... Pozlátená monštrancia bola z medi. V drevenej zvonici viseli tri zvony, o ktorých sa nevedelo, či sú benedikované. Cintorín bol ohradený múrom. patronátne právo mala rodina Dežefi (Dessőffi). Procesie sa konali na sv. Annu do Nižného Slavkova a na sviatok Narodenia Panny Márie do Lipian. Všetci veriaci rozprávali po slovensky. Farárom bol Andrej Putovič (Putovics), 31-ročný.... Hovoril po slovensky. Fara bola postavená pred šiestimi rokmi [1743] a bola v dobrom stave. Vo filiálnej obci Lúčka (Lucska) stál kostol Najsvätejšej Trojice bez veže. Zvonica bola v dezolátnom stave a visel v nej jeden nebenedikovaný zvon. Veriaci hovorili po slovensky. Počet veriacich vo farnosti Kamenica: Obec Kamenica rímskokatolíci(179 + 53), gréckokatolíci(86 + 31), evanjelici(5). Obec Lúčka: rímskokatolíci(36), gréckokatolíci(16), evanjelici(20). (Zubko, Žeňuch, 2017, s.32)
...jak najnijsij prosime, abij jsme mohli od starodavna W uživanij lesuw v slawnej Familij predkuv w laskezustavalij nijnij zustawame ij buducne skrz laskave sporadanij slawnej Familij... zustavať mohli: kdijžbij nam na potrebu nasu obecnu, na mijste kde wijdelenij sestawa drewo, nestawallo; w jinim a w jinim dastawenij bijlij... Referencie na listinu: Prepis textu listiny bol použitý z publikácie (Boleš, 2002, s.76) Začiatkom jari 1767 poslali obyvatelia mesta [Lipany] žiadosť svojim zemepánom, v ktorej prosili, aby mohli i naďalej užívať lesy Kamenice a Lúčky. ... Obyvatelia sa nepriamo v tejto prosbe opierali o privilégium užívať lesy v týchto miestach. Podľa privilégia zemepána Juraja Tarczaya obyvatelia mohli slobodne užívať lesy v chotároch Kamenice a Lúčky a podľa potrieb zobrať si odtiaľ drevo na kúrenie, stavbu a pivovar, ktorý bol v meste. (Boleš, 2002, s.76)
Obce a miestne názvy: Bodovce, Bogliarka, Červenica pri Sabinove, Čirč, Drienica, Geraltov, Hanigovce, Hertník, Hervartov, Hradisko, Jakovany, Kamenica, Krivé, Kríže, Kružlov, Kyjov, Lenartov, Livov, Lúčka, Lukov, Lukov - Venécia, Ľutina, Malcov, Mošurov, Obručné, Olejníkov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Ratvaj, Richvald, Ruská Voľa, Šarišské Jastrabie, Šiba, Terňa, Závadka Synonymá: Bodolak, Boglarka, Cserwenicza, Cžircž, Geralt, Hadisska, Hanigowez, Harcsar Lucska, Hertnecht, Herwaltuw, Jakowjany, Jastrebe, Kamenicza, Kriwe, Križe, Kružlow, Kygow, Lenartow, Liwowf, Luczina, Lucžka, Lukuw, Malczuw, Mossurow, Obrucžno, Olenikuw, Orosz Volya, Ossikow, Pecžowska Nowawes, Ratvaj, Richwald, Ruska Wolya, Siba, Soma, Terna, Weneczia, ZawadkaIn Procesu Zomboriano: Adamőlde, Mossurow (Preadium) - Slavonica; Bodonlaka, Bodolak - Slavonica; Boglyarka, Bolyarka, Boglarka - Slav. Ruth.;Geralth, Geralt - Ruthenica; Henigh, Henigs Dorff, Hanigowez - Slavon. Ruth; Hertnek, Hertnecht - Slavonica; Hervalto, Hervaltó, Herwaltuw - Slavonica; Hradiszka, Hradiszla, Hadisska - Ruthenica; Jakabfalva, Jacabs Dorff, Uherske Jakubowecz - Slavonica; Jakoris, Jakowjany - Ruthenica; Krizse, Križe - Ruthenica; Kriva, Kriwe - Ruthenica; Kruslyó, Kruszló, Kružlow - Ruthenica; Lenartó, Lenarto, Lenartow - Slav. Ruth.; Litinye, Luczina - Slav. Ruth; Livo, Livó, Liwowf - Ruthenica; Luko, Lukuw- Ruthenica; Malczo, Malczuw - Slav. Ruth.; Olegnok, Olenikuw - Ruthenica; Ossiko, Ossikow - Slavonica; Ratvaj - Slavonica; Richvald, Richwald - Slavonica; Siba - Slavonica; Som, Soma - Ruthenica; Ternye, Terna - Slavonica; Pechi-Ujfalu, Pechj Ujfalu, Pecžowska Nowawes - Slavonica; Veneczia, Weneczia - Ruthenica; Zavadka, Zawadka - Ruthenica; In processu Dessőfiano: Csircs, Cžircž - Ruthenica; Jasztreb, Jastrebe - Ruthenica; Kijo, Kijó, Kygow - Ruthenica; Harcsar Lucska, Lucžka - Slavonica; Obrucsno, Obrucžno - Ruthenica; Tarkeő, Kamenicza - Slavonica; Orosz Volya, Ruska Wolya - Ruthenica; Vörős Alma, Cserwenicza - Slavonica;
...imo per ipsiusmet quoque familiae Dessewffy in plures distinctos remos subdivisionem... Referencie na listinu: V jednom dokumente z 10. februára 1773, v ktorom sa vyriešil problém užívania lesov obyvateľmi mestečka [Lipany] v ich neprospech, sa okrem iného píše "...imo per ipsiusmet quoque familiae Dessewffy in plures distinctos remos subdivisionem...". Myslí sa tu na podelenie lesov medzi členmi rodine Dessewffy. Tiež je tam reč aj o pridelení lesa v chotári Lúčka aj s dedinou rodine Tahy. (Boleš, 2002, s.74) |
|
51-54 / 54 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia
Šarišského archidiakonátu (1749)
. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
- Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749) . Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online