|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Milpošský potok Synonymá: Weresalma, WeresalmapatakaReferencie na listinu: Najstaršia priama a spoľahlivá písomná zmienka o Červenici pri Sabinove. Vznikla pri darovaní územného majetku, ležiaceho v susedstve Červenice Tekulovcom. (Uličný, 1990, s.54) "iuxta Weresalma" (MOL DL 68879, 68903) (Uličný, 1990, s.388) Východná časť uvedeného majetku zahŕňala oblasť dnešnej obce Lúčka, ktorá sa však pod týmto názvom v darovacej listine neuvádza. (Uličný, 1990, s.54) Juhovýchodná časť chotára smerovala "ad alium locum ... Nena ... per silvas ... ad locum Weresalmapataka". (Uličný, 1990, s.416) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Listina kráľa Ladislava potvrdzuje darovanie štyroch pustých a neobývaných zemí pri Veresalme v šarišskom pohraničí Tomášovi, synovi Tekuleho, jeho bratom Ledomu a Martinovi, a Ondrejovi, synovi Buduna. Pred darovaním bolo úradne zistené, že tieto zeme sú skutočne opustené. Budka, syn Solnu, si na tri z nich robil nárok na základe staršej kráľovskej donácie, ale spor sa skončil zmierom: dve časti ponechal Tomášovi, Ondrejovi a ich bratom, tretia mu zostala. Túto tretiu časť však Tomáš, Ondrej a ich bratia od Budku následne odkúpili za 20 mariek. Kráľ potom schválil aj túto kúpu a definitívne rozhodol, že polovica všetkých uvedených zemí pripadne Tomášovi a jeho bratom a druhá polovica Ondrejovi, jeho synom a dedičom. Rod: Augustiniáni Obce a miestne názvy: Petrovenec Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánie a Bulharska. Všetkým veriacim v Krista, ktorí uvidia túto listinu, večný pozdrav v Pánovi. Kráľovskej velebnosti prináleží odmeniť zásluhy vernosti; lebo keď ochotne vyhovujeme prosbám, pripravujeme v mysliach poddaných trvalú horlivosť v službe. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, že keď predstúpili pred našu prítomnosť gróf Tomáš, syn Tekuleho, so svojimi bratmi Ledom a Martinom, ako aj Ondrej, syn Buduna, a prosili, aby sme im z kráľovskej dobrotivosti udelili isté zeme patriace k Šarišu, ležiace za zásekami pri Veresalme, menovite Peturmezeu, Kuzurumezeu, Putrumezeu a Huziumezeu, ktoré boli pusté a bez obyvateľov, my sme, chcúc sa o povahe veci a o záležitosti náležite poučiť, aby sme nepokladali pochybné za isté, poverili šarišského plebána Ipolita, aby zistil pravdu. Ten nám oznámil, že uvedené zeme sú pusté a bez obyvateľov; a tak im boli prostredníctvom nášho človeka pridelené vyššie menované zeme. A hoci Budka, syn Solnu, vyvolal spor o udelenie troch týchto zemí pod zámienkou, že mu boli predtým kráľovsky darované, neskôr však od sporu ustúpil, pričom dve časti prenechal grófovi Tomášovi a Ondrejovi i ich vyššie menovaným bratom a tretia časť bola pridelená jemu, podľa spôsobu uzavretej dohody a zmierenia medzi nimi. Ale aby spoločné vlastníctvo, matka svárov, neplodilo ďalšie príčiny sporov, spomenutí Tomáš a Ondrej i ich bratia odkúpili túto tretiu časť od Budku, syna Solnu, za 20 mariek, zaplatených v prítomnosti bratov gilemitánov rádu svätého Augustína v Šariši. Ako sme to podrobne videli zaznamenané v listine týchto bratov. Keď teda chceme ich prosbám, totiž Tomáša, Ondreja a ich bratov, láskavo vyhovieť z kráľovskej štedrosti, berúc do úvahy ich služby, ktorými sa vyznačovali zjavnou vernosťou v časoch nášho starého otca i otca, slávnych kráľov, ako aj za našich čias, udelili sme im tieto vyššie menované zeme, a po nich ich dedičom a nástupcom ich dedičov, na večné držanie. Zároveň schvaľujeme a prijímame vyššie spomenutú dohodu a kúpnu zmluvu tak, že polovica týchto zemí má pripadnúť grófovi Tomášovi, Ledomu a Martinovi, jeho bratom, a druhá polovica má natrvalo zostať Ondrejovi a jeho synom i dedičom, ako to bolo medzi nimi dohodnuté. Dané rukou ctihodného muža magistra Tomáša, zvoleného biskupa albianskej cirkvi, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: V roku 1278 kráľ Ladislav IV. daroval šľachticom Comesovi Tomášovi, Ledemu a Martinovi, synom Tekuleho a Andrejovi, synovi Bodona z rudu Tekule "akési zeme k Šarišu patriace, ležiace za zásekami, blízko Červenice, a to Peturmezey, Kuzurumezew, Putromezew, et Huzyumezew nazývané...", ktoré boli súčasťou majetkov patriacich pod obvod kráľovského hradu Šariš. Išlo o majetky patriace korune a keďže sa ich kráľ rozhodol udeliť Tekulovcom, poveril Hypolita, farára v tom čase pôsobiaceho vo Veľkom Šariši, aby zistil, či sú tieto majetky bez majiteľa, teda iba kráľovským vlastníctvom, a zároveň aj v akom sú stave. Hypolit po preverení a obchôdzke majetkov zistil, že tretina týchto majetkov bola v tom čase vo vlastníctve Budka, syna Golnu. Šľachtic Budko využil svoje právo a postavil sa proti darovaniu majetkov, ktoré mu patrili - Petrovenec, Dubovica a Kuzurumezew. Svoje podiely Budko odstúpil, až keď mu Tekulovci vyplatili náhradu vpodobe dvadsiatich hrivien striebra. Svedkom tejto kúpy bol mních Gilermo z Rádu sv. Augustiánov z Veľkého Šariša. (Smoroň, 2015, s.208-209)
Osoby a obce: Synonymá: VeresalmaLúčka - Šimon - vlastník Lúčka - Kachy - vlastník Ján a jeho synovia (Eugen a Peter) vyhlásili (pred Spišskou kapitulou), že zem, ktorá je ich dedičstvom, a ktorá sa volá Torkw a leží medzi dvoma riečkami Veresalma a Nenevyze, daroval Šimonovi, svojmu zaťovi a dcére, ktorá sa volá Kachy a skrze ňu svojim vnukom, aby ju vlastnili naveky a to v istých starobylých hraniciach, ktoré ju z každej strany ohraničujú. Referencie na listinu: Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.17) V roku 1348 vznikol spor šľachticov z Petrovenca a tými, ktorí mali svoje majetky v Lúčke o kus zeme vo veľkosti jedného poplužia. Šľachtici ako listinu vlastníctva predložili citovanú listinu z roku 1293. (Angelovič, Boleš, 2002, s.65) Pomenovanie Nenevis či Neneewyz sa spomína v listine z roku 1293, kde sa táto riečka spolu s riečkou Veresalma (Miľpošský potok) uvádza ako ohraničenie dedičného majetku Torkw (Kamenica). V spomínanej listine má tvar Nenevyze. (Boleš, 2002, s.22)
Abstract: Metácia majetku Tekulovcov od Petromezey, obce Torysa, južným okrajom Lúčky, potok Nene až k Terni a Geychehalme. Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Lúčka, Milpošský potok Synonymá: Veresalma...Martinus de Dobo filii Tekele de genere...magno Georgio de Ternya...possessionis Petromezey... veresalma potoka...duas villas ujfalu et Jakabfalva...per terras arabiles...montis in quo arboris... per quuam versus villam viszoka vocata...villa Tarcza...aqua Tarcza vocata...rivulum Olsavicza Potoka...Nene pataka...versus veres alma potoka...prima meta Csergo? Sylva vocata...ad rivulum Ternycz... ad villam Ternye... ad occidentem vadit ad unam Bercz... ad unam aquam qua vocata Baba Potoka et alius rivulum ...usqe ad possessiones Decze halma, Ioannis falva... Referencie na listinu: ... o tomto potoku Martin a Dobo tvrdili, že je to Nenepataka, a pri tejto vode urobili hraničný znak. Odtiaľ postupujúc po úbočí istého vrchu došli k hraničnému znaku, o ktorom obidvaja tvrdili, že je pravým. Potom nasledujú hranice ako to opisujú listiny, o ktorých sa zmienili, že ich hneď a zaraz môžu ukázať. Potom sa pohli k jednému potoku v údolí, nazývanému Veresalma ako to predtým naznačili Martin a Dobo, ale nie tento potok sa tak nazýva, len potok. Povedali, že môžu o chvíľu ten potok Veresalma ukázať. Prekročili sme teda tento potok, pričom urobili hraničný znak a vystupovali sme na jeden vrch smerom na juh. Prechádzajúc po úbočí vrchu tiež sme zanechali znak a potom po dlhšej vzdialenosti urobili znova ďalší znak. Odtiaľ sme zabočili na východ a čo by kameňom dohodil, prišli sme k prvému hraničnému znaku v potoku Veresalma... (Angelovič, Boleš, 2002, s.21) Opis priebehu hraníc majetkov Tekulovcov, kde je zachytená južná hranica chotára obce Lúčka. (Angelovič, Boleš, 2002, s.21)
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Egyed, syn Simona; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Kategória: Metácia Synonymá: Harumchar, Petermezeye... Rykolphus fiainak: Kokos, János és Rykolphus mestereknek, Keych-i Dethk fia János, Lang fia János, Simon fia Egyed, Herbortus fia Beke, Dethbor fia Balász nemeseknek megengedi ... Hegy a capite fluvii Lethune usque dum cadit in fluvium Tarcha et eundo supra per ipsum fluvium Tarcha donec pervenitur usque ad caput eiusdem fluvii Tarcha nuncupate ex utraque parte gyarapodhassanyk ... Petermezeye, Dubou, Ruzka, Harumchar és Luchka birtokok ... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Dethka; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Rikolfa I-ho; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Šimona; Pavol, syn Andreja; Peter, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; ... Synonymá: Blasio, Luchka, Rolando...videlicet magistris Kokos, Iohanni et Rykolph, filiis Rykolphy, Iohanni filio Dethk, Iohanni filio Lang, Egidio filio Symonis, Beke filio Herborti, Blasio filio Dethbor ac fratribus ipsorum de Keych, item magistro Chana, Matheo et Thekule, filiis Martini, Chonk filio Lede, Paulo filio Andree, Iacobo, Rolando et Georgio, filiis Petri, Paulo, Dominico et Laurencio, filiis Symonis, ac Lukachio filio Petri...capite fluvii Lethune...Peturmezeye, Dubou, Ruzka, Harunchar et Luchka... Referencie na listinu: V listine sa okrem iného píše, že desiatky na panstve Chana a jeho príbuzných, teda Tekulovcov, sa budú platiť v peňažnej forme a nie v naturáliách, ako to bolo vtedy zvykom: "Tiež na majetkoch Chene a jeho už spomínaných príbuzných na vyklčovanom území i na tom, ktoré ešte len treba vyklčovať, keď zhromaždili tam ľudí a ešte keď privedú ďalších, totiž, ktorí sú na Petrovenci, Dubovici, Rožkovanoch, Hrnčiari a Lúčke, podobne týmže spôsobom, ako náš desiatok, nám zaplatia v oktáve sv. Andreja 64 grošov, ako už bolo vyššie uvedené, pričom bude zachovaná štvrtina, ktorá zostáva kňazom..." (Angelovič, Boleš, 2002, s.18) Najstaršia správa o obci Lúčka, kde sa už uvádza aj jej názov. Vzťahuje sa k riešeniu farských záležitostí. Podľa vtedajšej dohody medzi jágerským biskupom a Tekulovcami sa šľachtici zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. (Uličný, 1990, s.179) "in novalibus ... Luchka" (Uličný, 1990, s.416) V roku 1323 uzavrel jágerský biskup Čanád osobitnú dohodu so šľachticmi z Torysy a Brezovice, ktorej účastníkmi boli aj šľachtici z Kérczu a Tekulovci. Podľa tejto dohody tak mali s dedín Rikolfových synov a ich príbuzných, patriť všetky desiatky s výnimkou jednej štvrtiny, ktorá zostávala tamojším farárom, len jágerskému biskupovi, a to tak, že za každých päťdesiat usadlostí sa malo odovzdávať 64 českých grošov....Dohoda sa však vzťahovala aj na majetky Tekulovcov, ktorí mali podobne odvádzať tri štvrtiny desiatkov a tiež sa pritom zdôrazňuje, že ide o desiatky z "nových dedín, vybudovaných na klčoviskách, prípadne v budúcnosti vyklčovaných, v ktorých sú usídlení ľudia alebo sa ešte len usídlia", pričom menovite sa uvádza až päť takýchto sídel - *Petrovenec, Dubovica, Rožkovany, *Hrnčiar a Lúčka. V tejto časti dohody sa aj konkrétne uvádza, že desiatky sa majú odovzdávať na sviatok sv. Ondreja (7. december). (Rábik, 2006, s.64-65)
Abstract: Spišský rotulus: Tridsať farárov z Toryského dištriktu spísalo protest pápežovi Jánovi XXII proti
počínaniu jágerského biskupa Čanáda. Osoby a obce: Synonymá: Doppredorf, Henigsdorf, Henrigidorf, ScirnczČervenica pri Sabinove - Benedikt - farár Čirč - Henrich - farár Hanigovce - Wynnand - farár Hrnčiar - Ján - farár Kamenica - Gotfrid - farár Lúčka - Ján - farár Milpoš - Wynnand - farár ...Gotfridus de Lapide [Kamenica]...ecclesiarum plebani Strigoniensis dyocesis... Henricus de Scyrna/Scirncz [Čirč]... ecclesarium plebani Strigoniensis dyocesis... Referencie na listinu: Čanadín však bol vtedy už ostrihomským arcibiskupom a on ani nový jágerský biskup sa na súd nedostavil. (Uličný, 1990, s.452) V roku 1329 kráľ Karol Róbert so sprievodom tiahol torysskou cestou na Spiš a sprevádzal ho aj jágerský biskup Čanád. Vtedy dal biskup zhabať desiatky z Torysy, Starej Ľubovni a Plavča a za aktívnej pomoci prešovského farára Henricha uväzil farárov Mikuláša zo Šarišských Draviec, Juraja z Plavča a Lukáša z Jakubovej Vole. Proti takémuto počínaniu biskupa spísalo v roku 1330 tridsať farárov z Toryského dištriktu protest pápežovi Jánovi XXII., ktorý nariadil celý spor vyšetriť na neutrálenj pôde v Nowom Sączi. Vznikol tak zaujímavý dokument, známy v literatúre ako levočský rotulus, z ktorého sa dozvedáme o existencii viacerých obcí v doline Torysy. Toryský dištrikt reprezentovali farári: Tomáš z Torysy, Ján z Nižného Slavkova, Hermann z Vyšného Slavkova (Nouo Slauka), Herbord z Brezovičky (Keymbucz / Heinburk), Gregor z Vysokej, Martin z Brezovice (Briswicz / Brezouicz), Mikuláš z Blažova (Blasinhow / Blasnhaw), Pavol z Polomy, Henrich z Krásnej Lúky (Schonwyse / Schonewyse), Mikuláš zo Šarišských Draviec, Václav z Oľšova, Michal z Krivian, Thilo z *Lačnova (Pasinthow / Paschinow), Henrich z Dačova (Chossinchaw / Cchindorf), Mikuláš z *Phiferhaw (Phiferdorf), Štefan z Ľubotína, Gregor z Plavča, Theodorin z Plavnice, Henrich z Čirču, Gotfrid z Kamenice, Ján z Lúčky, Ján z *Hrnčiara (Doppredorf), Wynnand z Hanigoviec (Henigsdorf / Henrigidorf), Benedikt z Červenice, Lukáš z Jakubovej Vole (Jacobsdorf), Michal z Roškovian (Roschowicz / Roscouicz), Mikuláš z Krivian (Criga / Kyga), Štefan z *Petrovenca (Petran / Petraw), Henrich z Wytosinaw (zrejme Dubovica) a napokon aj Henrich z Lipian (Sybinlindin / Septemtiliis / Sybmlyndin). (Rábik, 2006, s.65)
Osoby: Andrej, syn Pavla; Gregor, syn Pavla; Jakub, syn Pavla; Juraj, syn Jakuba; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš; Mikuláš, syn Pavla; Pavol, syn Šimona; Peter, syn Pavla; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Babin Potok, Lúčka Osoby a obce: Babin Potok - Andrej - pôvod Babin Potok - Juraj - pôvod Lúčka - Jakub - vlastník podielov Lúčka - Peter - vlastník podielov Lúčka - Gregor - vlastník podielov Perín - Mikuláš - pôvod ...Andreas filius Pauli de Babapataka... contra Georgium filium Jacobi, filii Pauli de eadem Babapataka... possessionis Babapataka et Luchka vocatanum ... magister Laurentius, Clemens, et Nicolaus, filii Ricolfii de Tarkeo...quod Andreas, filius Pauli, filii Simeonis de Sancto Georgio... Nicolai de Peren...quod Nicolaus filius comitis Pauli ab una parte, Jacobus, Andreas, Petrus, et Gregorius filii eiusdem Comitis Pauli de genere Tekele ab altera...Item dimidia pars possessionis ipsorum Luchka vocate sub castro Tarkeo existentis ex parte meridionali cum omnibus vtilitatibus et pertinentiis suis cessit in portionem Iacobi, Petri, et Georgii praenotatorum, perpetualiter possidenda... Referencie na listinu: V roku 1334 si po Pavlovej smrti jeho piati synovia podelili majetky Babin Potok a južná časť Lúčky. Majetok Babin Potok si rozdelili tak, že severná časť pripadla Mikulášovi ("Nicolao, filio Pauli, ex parte Septemtrionali") a južná Andrejovi ("item altera pars eiusdem possessionis Babapataka vocatae, ex parte meridionali, cum omnibus vtilitatibus et pertinentiis suis cessit in portionem Andreae supradicti"). Južná časť Lúčky prešla na ostatných troch synov Jakuba, Petra a Juraja [oprava - Gregora]. Lesy pri oboch majetkoch zostali v spoločnom užívaní. (Smoroň, 2015, s.106) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Spišská kapitula potvrdzuje listinu o rozdelení dedičných majetkov medzi Mikulášom, synom grófa Pavla, a Jakubom, Ondrejom, Petrom a Gregorom, synmi toho istého Pavla z rodu Thekele. Majetok Babapataka bol rozdelený na dve polovice medzi Mikuláša a Ondreja, zatiaľ čo polovica majetku Lutka pripadla Jakubovi, Petrovi a Gregorovi. Dohoda obsahovala aj povinnosť strán presťahovať sa do pridelených dedičných majetkov v stanovených lehotách a ustanovenie o spoločnom užívaní lesov Babapataky a Lutky. Ak by sa niektorá strana včas nepresťahovala, druhá mala zostať v držbe spornej polovice. Spišská kapitula na Ondrejovu žiadosť dala túto zmierovaciu listinu prepísať a potvrdiť. My, kapitula kostola svätého Martina na Spiši, dávame týmto na večnú pamäť vedieť všetkým, ktorých sa to týka, že Ondrej, syn Pavla, syna Šimona zo Svätého Juraja, osobne predstúpil pred nás a predložil nám zmierovacie listiny grófa Mikuláša z Perína a s pokornou prosbou nás žiadal, aby sme ich ráčili prepísať pod svedectvom našej pečate; ich znenie je toto: My, gróf Mikuláš, zástupca sudcu palatína Viliama, a štyria sudcovia šľachticov Šarišskej stolice týmto vyhlasujeme všetkým, ktorých sa to týka, že Mikuláš, syn grófa Pavla, na jednej strane, a Jakub, Ondrej, Peter a Gregor, synovia toho istého grófa Pavla z rodu Thekele, na druhej strane, keď osobne predstúpili pred nás, svorne nám oznámili, že si medzi sebou vykonali takýto rozdeľ dedičných majetkov: z ich majetkového podielu zvaného Babapataka pripadla polovica tohto majetku so všetkými úžitkami a príslušenstvom Mikulášovi, synovi Pavla, zo severnej strany; druhá polovica toho istého majetku zvaného Babapataka z južnej strany so všetkými úžitkami a príslušenstvom pripadla do podielu vyššie uvedeného Ondreja. Ďalej polovica ich majetku zvaného Lutka, ležiaceho pod hradom Tarkew na južnej strane, so všetkými úžitkami a príslušenstvom pripadla do podielu vyššie uvedeným Jakubovi, Petrovi a Gregorovi, aby ju naveky držali. Uvedené podiely mali držať oni sami, ich dediči a nástupcovia ich dedičov naveky, pokojne a neodvolateľne. Strany pred nami ďalej dodali, že v nastávajúcej oktáve sviatku svätého archanjela Michala predstúpia pred spišskú kapitulu a toto medzi nimi vykonané rozdelenie potvrdia listinou tej istej kapituly. Ďalej ustanovili, že vyššie uvedení Mikuláš a Ondrej sa majú každý do oktávy sviatku svätého Juraja mučeníka presťahovať na svoj dedičný majetok aj so všetkými svojimi stavbami; s tým dodatkom, že lesy patriace k uvedeným majetkom Babapataka a Lutka budú užívať spoločne a budú ich mať v spoločnom užívaní. Rovnako sa aj bratia Mikuláša, syna Pavla, majú do sviatku svätého archanjela Michala vysťahovať z majetku zvaného Lutka. Strany sa pred nami tiež zaviazali, že ak by sa niektorá z nich do uvedeného sviatku zanedbala presťahovať, druhá strana zostane v držbe tejto polovice. Dané v Šariši v pondelok najbližšie pred sviatkom Narodenia svätého Jána Krstiteľa roku Pána 1334. My teda, priaznivo vyhovejúci spravodlivým prosbám vyššie uvedeného Ondreja, sme dali tieto listiny, ktoré nám predložil, a ktoré neboli vyškrabané ani zrušené, prepísať doslova pod tým istým znením a tieto prítomné, keď nám budú predložené, dáme prepísať do formy privilégia. Dané v oktáve sviatku svätého archanjela Michala roku Pána 1334. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Ján, syn Rikolfa I-ho; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; Vavrinec, syn Šimona Referencie na listinu: O päť rokov neskôr sa synovia Rikolfa z Kamenice, Kokoš, Ján a Rikolf spolu s Jánom, synom Langa, Jánom, synom Detkha, Egidom, synom Simona, Bekem, synom Herborda, Blažejom, synom Dethbora a ich bratmi z Fulókércs dostavili pred jágerského biskupa. Tiež s nimi sa pred biskupom a kapitulou objavili Chan, Matúš a Thekule, synovia Martina, Chonk, syn Ledeho, Pavol, syn Andreja, Jakub, Roland a Juraj synovia Petra, Pavol, Dominik a Vavrinec, synovia Šimona, a Lukáš, syn Petra šľachtici Petrovenca, Dubovice, Rožkovian, dediny Hrnčiar a Lúčky, všetci to šľachtici a zemepáni, ktorí mali majetky v Toryskom dištrikte. Na ich žiadosť im bolo udelené toto privilégium, že namiesto desiatkov z Toryského dištriktu, ktorý jágersky biskup Čanadín vyhlásil ako časť jeho diecézy a povýšil na archidiakonát, pod podmienkou, že budú zachované kňazské štvrtiny, mu títo zemepáni každoročne vyplatia z päťdesiatich usadlostí šesťdesiatštyri českých grošov, ktoré im ľudia vyzbierajú. V tomto prípade na sviatok sy. Andreja apoštola (30. novembra) pri zachovaní štvrtiny naturálnej dávky pre farárov, šľachtici, ktorí mali svoje majetky v toryskom dekanáte, odovzdali šesťdesiatštyri českých grošov jágerskému biskupovi. Vznikol z toho spor, komu tento dištrikt patrí — arcibiskupovi ostrihomskému či jeho sufragánovi jágerskému. Pápež Ján XXII. v roku 1330 ustanovil sudcu a poveril ho vec vyrešiť. Spor sa ukončil v roku 1336, pričom dištrikt sa odteraz stal súčasťou Jágerskej diecézy a kňazi smeli poberať polovicu desiatku. (Boleš, 2002, s.41-42)
Petrus filius Lukasy de Luchka... Referencie na listinu: V roku 1336 začal spor Tekulovcov [ktorí Lúčku vlastnili] o majetok Lúčky so šľachticmi z Kamenice, ktorým predtým zálohovali jej časť. Peter, syn Lukáša z rodu Tekulovcov, používal predikát "de Luchka". (Beňko, 1985, s.212)
Osoby a obce: Synonymá: Luchka, TopperdorfLúčka - Lukáš - vlastník podielov Lúčka - Andrej - vlastník podielov ...Lad filius magister Rykolphi de Tarkow... Lukachius filius Petri...filii eiusdem Lukachii, ac Andream filii Pauli de Babapotaka...Topperdorf ... prope ... Luchka Referencie na listinu: V roku 1336 Lukášovi synovia vlastnili aj časť dediny Harčár (Toperdorf), ležiacej blízko Lúčky....šľachtici z Brezovice a Kamenice získali polovicu osady Lúčka a polovicu osady Hrnčiar v roku 1336... (Beňko, 1985, s.212) Resp. Lúčka patrila synom Petra a Pavla. (Angelovič, Boleš, 2002, s.66) V tom čase bola Lúčka podelená rovnakým dielom medzi synov Štefana zo Sv. Dzura, Petra a Pavla. (Angelovič, Boleš, 2002, s.18) V Lúčke bola postavená kaplnka o ktorej hovorí listina z roku 1336. "...cum portione caleppae in eadem Luchka habitae..." (Angelovič, Boleš, 2002, s.32) Listina z roku 1336 uvádza, že Hrnčiar leží pri Lúčke. (Uličný, 1990, s.100)
Abstract: Lorand protestoval proti Ladislavovi z Kamenice kvôli prepadnutiu v jeho dome v Podhradí (Spišské Podhradie). ...Magister Lad. filius Rycolphy... magistro Lorando de wyfalu... Referencie na listinu: Lorand, majiteľ Novej Vsi, verejne protestoval proti Ladislavovi z Kamenice, pretože Ladislav ho aj so svojimi kumpánmi deň predtým prepadol v jeho dome v Podhradí (Spišské Podhradie), kde sa zvykol Lorand zdržiavať a chcel ho zabiť. (Angelovič, Boleš, 2002, s.25) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Pred kapitulou kostola sv. Martina na Spiši Lorand z Wyfalu zaprotetoval proti tomu, že Ladislav, syn Rycolpha z Thorkew, 17. februára (v pondelok pred blížiacim sa sviatkom Katedry sv. Petra apoštola), vopred naplánovane, spolu so svojimi komplicmi, ozbrojený a násilnícky prišiel k jeho príbytku na Spišskom Podhradí (Suburbium castri Scepus), kde mal vo zvyku bývať (more solito descendere consuevisset), a chcel ho zabiť. Dané v piatok po vyššie uvedenom sviatku Katedry sv. Petra apoštola, roku Pána 1343. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoby: Andrej, syn Pavla; Anton, syn Lukáša; Demeter, syn Lukáša; Gregor, syn Pavla; Jakub, syn Pavla; Ján, syn Lukáša; Juraj, syn Lukáša; Lukáš, syn Petra; Peter, syn Pavla; Peter, syn Lukáša; Štefan, syn Lukáša Osoby a obce: Hrnčiar - Lukáš - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Štefan - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Juraj - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Anton - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Demeter - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Peter - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Ján - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Jakub - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Andrej - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Peter - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Gregor - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Rikolf II - vlastník Lúčka - Lukáš - bývalý vlastník podielov Lúčka - Štefan - bývalý vlastník podielov Lúčka - Juraj - bývalý vlastník podielov Lúčka - Anton - bývalý vlastník podielov Lúčka - Demeter - bývalý vlastník podielov Lúčka - Peter - bývalý vlastník podielov Lúčka - Ján - bývalý vlastník podielov Lúčka - Andrej - bývalý vlastník podielov ... Referencie na listinu: Lukáš spolu so svojimi synmi Štefanom, Jurajom, Antonom, Demeterom, Petrom a Jánom, ako aj synovia Pavla z Babinho Potoka Jakub, Andrej, Peter a Juraj sa rozhodli vymeniť svoje podiely na majetku Lúčka a Hrnčiar za polovicu majetku Vernár, ktorý patril Rikolfovi z Kamenice. (Angelovič, Boleš, 2002, s.25) |
| 1-10 / 54 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Štátny oblastný archív (ŠOBA). Levoča
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832768 s.. Dostupné online
Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Štátny oblastný archív (ŠOBA). Levoča
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832768 s.. Dostupné online
- Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online