|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||
Abstract: Donácia majetkov panstva Bartošovce pre Gregora Literáta Bornemiszu. Obce a miestne názvy: Drienica, Hertník, Hervartov, Jakubovany, Kapolna, Krivé, Osikov, Richvald, Šiba Osoby a obce: Drienica - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Hertník - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Hervartov - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Jakubovany - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Kapolna - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Krivé - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Osikov - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Richvald - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Šiba - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Referencie na listinu: Jeho [Gregor literát Bornemisza] vojenské zásluhy pri obrane Jágru boli vyzdvihnuté v listine z roku 1553, ktorou kráľ Ferdinand poveril Spišskú Kapitulu, aby uviedla Gregora do celého majetku dediny Bartošovce, ale aj do ďalších priamo susediacich či vzdialenejších dedín a majetkov nachádzajúcich sa v Šarišskej stolici. Išlo o celé dediny Hertník, Osikov, Krivé, Orkucany, Jakubovany, Drienica, Vyšná a Nižná Voľa, Rešov, Kobyly, Hervartov, Richvald, Kľušov, Šiba a celé prédium Puzta Kapolna, pričom všetky majetky prináležali ku šľachtickej kúrii a k dedine Bartošovce. Okrem toho získal Gregor dva domy v Bardejove a dve vinice na svahu zvanom Banya v Ujhelyi (Sátoraljaújhelyi?, Maďarsko). Predtým patrili všetky dediny a majetky v Bardejove meštianskej rodine Baranovcov, Martinovi, Bernardovi a ich otcovi Petrovi, dedičstvo ktorých však pripadlo kráľovi, keďže ich rod vymrel. Proti uvedeniu do majetkov považovaných v tejto listine za prislúchajúce k Bartošovciam však protestovali ich dovtedajší vlastníci Juraj Tarczay ako aj mestá Bardejov a Sabinov. (Čentéšová, 2019, s.43) Ďalšie poznámky: Súvisiaca listina z 20.2.1553, ktorou donáciu potvrdil aj Jasovský konvent.
Osoby: Šimon Forgach; Juraj Tharczay Osoby a obce: Synonymá: Herknyech, OzykoBogliarka - Šimon Forgach - vlastník Bogliarka - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Hertník - Šimon Forgach - vlastník Hertník - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Krivé - Šimon Forgach - vlastník Krivé - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Lukov - Šimon Forgach - vlastník Lukov - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Osikov - Šimon Forgach - vlastník Osikov - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Referencie na listinu: Z pôvodne jednotného šarišského Tarczayovského domínia vyčlenil Ferdinand I. kvôli zrade Juraja Tharczayho menšiu časť so sídlom v kaštieli v Hertníku a 28. júna 1556 ju vo Viedni daroval Šimonovi Forgáchovi. Ku kaštieľu patrili celé dediny Hertník, Osikov, Lukov, Krivé, *Fuslyo a Bogliarka. (Haviarová, 2016, s.25) ... v roku 1556 získal spomenutý Šimon Forgáč za preukázané vojenské zásluhy od uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského celé panstvo Hertník (possessionis Herknyech). Patrili do neho dediny Hertník (kde sa vtedy nachádzala aj kúria), Osikov (Ozyko), Lukov, Krivé, Kružlov a Bogliarka. Toto panstvo dostal po bývalom majiteľovi Jurajovi z Kamenice, ktorý zradil uhorského panovníka. (listina: LR, Vol. VI, č. 293, s. 312-313) (Hudáček, 2013, s.20)
Herwato scultetus... Kriwa scultetus... Syba: sessiones integre due deserte propter exercitum sacrae caesareae maiestatis..., iudex, antea scultetus ibi fuit Referencie na listinu: V 16. storočí došlo k čiastočnému spustnutiu dediny Šiba, ako nás o tom informuje portálny súpis z roku 1567, podľa ktorého sedliaci opustili celé dve porty v dedine v dôsledku plienenia cisárskeho vojska (celá dedina bola zdanená od piatich port), a toto rabovanie viedlo aj k zániku tunajšieho pôvodného dedičného richtárstva, ktorého nahradil už v uvedenom roku volený a delegovaný richtár. (Rábik, 2006, s.140)
Krywa scultetus
Osoba: Zuzana Horwathová ...majetkové záležitosti Zuzany Horuatovej; užívanie majetkov Hubošoviec, Ratvaja (321b); Jakubovej Vole a Pečovskej Novej Vsi (vypásanie ovcami z Krížov, Kružlova, Krivého, Bogliarky, Ľvova a Lukova) a lesov Víťaza a Širokého;... fol. 321a-323b
Obce a miestne názvy: Krivé ...rozhodnutie o prenasledovaní zbojníkov; súdenie Gabriela Gombosa za zbojstvá /16b/; úľava zdanenia Kobýl, Malej Lodiny, Krivého;... f. 16a-17b
...daňové a majetkové záležitosti Ražnian, Šalgovíka, Brezovice, Širokého, Vislavy /87/; Krivého, Osikova, Záhradného, Hanušoviec, Raslavíc, Zborova /88/;... s. 79-92
Referencie na listinu:
Obce a miestne názvy: Bodovce, Bogliarka, Červenica pri Sabinove, Čirč, Drienica, Geraltov, Hanigovce, Hertník, Hervartov, Hradisko, Jakovany, Kamenica, Krivé, Kríže, Kružlov, Kyjov, Lenartov, Livov, Lúčka, Lukov, Lukov - Venécia, Ľutina, Malcov, Mošurov, Obručné, Olejníkov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Ratvaj, Richvald, Ruská Voľa, Šarišské Jastrabie, Šiba, Terňa, Závadka Synonymá: Bodolak, Boglarka, Cserwenicza, Cžircž, Geralt, Hadisska, Hanigowez, Harcsar Lucska, Hertnecht, Herwaltuw, Jakowjany, Jastrebe, Kamenicza, Kriwe, Križe, Kružlow, Kygow, Lenartow, Liwowf, Luczina, Lucžka, Lukuw, Malczuw, Mossurow, Obrucžno, Olenikuw, Orosz Volya, Ossikow, Pecžowska Nowawes, Ratvaj, Richwald, Ruska Wolya, Siba, Soma, Terna, Weneczia, ZawadkaIn Procesu Zomboriano: Adamőlde, Mossurow (Preadium) - Slavonica; Bodonlaka, Bodolak - Slavonica; Boglyarka, Bolyarka, Boglarka - Slav. Ruth.;Geralth, Geralt - Ruthenica; Henigh, Henigs Dorff, Hanigowez - Slavon. Ruth; Hertnek, Hertnecht - Slavonica; Hervalto, Hervaltó, Herwaltuw - Slavonica; Hradiszka, Hradiszla, Hadisska - Ruthenica; Jakabfalva, Jacabs Dorff, Uherske Jakubowecz - Slavonica; Jakoris, Jakowjany - Ruthenica; Krizse, Križe - Ruthenica; Kriva, Kriwe - Ruthenica; Kruslyó, Kruszló, Kružlow - Ruthenica; Lenartó, Lenarto, Lenartow - Slav. Ruth.; Litinye, Luczina - Slav. Ruth; Livo, Livó, Liwowf - Ruthenica; Luko, Lukuw- Ruthenica; Malczo, Malczuw - Slav. Ruth.; Olegnok, Olenikuw - Ruthenica; Ossiko, Ossikow - Slavonica; Ratvaj - Slavonica; Richvald, Richwald - Slavonica; Siba - Slavonica; Som, Soma - Ruthenica; Ternye, Terna - Slavonica; Pechi-Ujfalu, Pechj Ujfalu, Pecžowska Nowawes - Slavonica; Veneczia, Weneczia - Ruthenica; Zavadka, Zawadka - Ruthenica; In processu Dessőfiano: Csircs, Cžircž - Ruthenica; Jasztreb, Jastrebe - Ruthenica; Kijo, Kijó, Kygow - Ruthenica; Harcsar Lucska, Lucžka - Slavonica; Obrucsno, Obrucžno - Ruthenica; Tarkeő, Kamenicza - Slavonica; Orosz Volya, Ruska Wolya - Ruthenica; Vörős Alma, Cserwenicza - Slavonica;
Referencie na listinu: Zoznamy obcí podľa súpisov kostolov gréckokatolíckeho obradu podľa stolíc a obcí, vykonaný na základe rezolúcie najvyššej kráľovskej rady zo dňa 4. októbra 1814, č. 23.034. Tabuľkový dotazník obsahoval týchto trinásť bodov (otázok): (a) Meno obce (mesta), v ktorej sa nachádzal kostol gréckokatolíckeho obradu. (b) Mená zemepánov. Kto (z nich) má patronátne právo? Poznamenávame, že ten istý zemepán mohol mať/mal patronátne právo vo viacerých obciach. V prameni sa zápis toho istého mena zemepána na rôznych miestach môže rôzniť. Nejde o chybu prepisu, ale o doslovný prepis autentického znenia priezviska v prameni; mená sme neujednocovali podľa terajšieho tvaru priezviska zaužívaného v maďarčine či slovenčine. (c) Či kostol, dnes gréckokatolícky, využíva náboženský alebo verejný fond, alebo či nedostáva príjmy od (zeme)pánov alebo od gréckokatolíckych osôb alebo odinakiaľ? (d) Či má kostol zvony a kto ich zabezpečil? Či ich tiež používajú latinskí katolíci? Ako boli získané – nepochybne príslušníkmi gréckeho obradu alebo spoločne (s rímskokatolíkmi)? (e) Ide o farský alebo filiálny kostol? (f) Akého obradu je farský alebo filiálny kostol? (g) Či je tu jediný farár a aký? (h) Či je kostol nepochybne gréckokatolícky a či je taký od svojho vzniku (založenia) alebo až od získania (cesie)? (i) Je tento kostol spoločný pre obidva obrady? (j) Ak ide o spoločný kostol, aký je jeho stav, či má jeden (plne) vybavený oltár a či tu možno slúžiť iné bohoslužby? (k) Či je (kostol) používaný spoločne, akým právom a ako dlho to už trvá; či dočasne neustúpil druhý obrad? (l) Či obidva obrady majú farské bohoslužby a v akom poriadku? (Zubko, 2017, s.182-183) Krivé (Šariš). (a) 1814 Krive, dekanát Sekčov. (b) Zemepán gróf Ján Forgáč (Forgacs) má patronátne právo. (c) Tento kostol povstal usilovnosťou veriacich z dreveného materiálu, konštrukcia teraz v žalostnom stave, blízko zrútenia. (d – m) Podobne ako na filiálke Bogliarka: [(d) Zvony od spoločenstva miestnych veriacich a vyzbieraných zbierok, nepochybne užíva grécky obrad. (e) Filiálny kostol. (f) Filiálny kostol gréckeho obradu farnosti Kružlov. (g) Prevažuje kružlovský farár. (h) Od svojho vzniku bol nepochybne gréckeho obradu. (i) Prevláda grécky obrad. (j) Vnútorné zariadenie je vo veľmi zlom stave, prispôsobené zvykom gréckeho obradu. Nádoby a posvätná výbava bola zadovážené sčasti starostlivosťou veriacich, sčasti z milodarov vyzbieraných inde. (k) Nepochybne od vzniku. (l) Bohoslužby sa slávia v tretiu nedeľu. (m) Veriaci gréckokatolíci.] (Zubko, 2017, s.201-202) |
|
11-20 / 20 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
Archív Rímskokatolíckeho biskupského úradu Spišská Kapitula. Spišská Kapitula
Čentéšová, M.: Šľachtický rod Bornemiszovcov v Šariši v 16. storočí. In: Nové Obzory 35.. Krajské múzeum v Prešove, Prešov, 2019s. 31-47
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z rokov 1605-1645. ŠOBA rukopis, Prešov, 1979
Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1681-1695. ŠOBA rukopis, 1986
Zubko, P.: Administratívno-právne pramene latinskej proveniencie o východnej cirkvi na východnom Slovensku.Výber dokumentov z rokov (1646) 1726 – 1815. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Poprad, 2017261 s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
- Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
- Archív Rímskokatolíckeho biskupského úradu Spišská Kapitula. Spišská Kapitula
- Čentéšová, M.: Šľachtický rod Bornemiszovcov v Šariši v 16. storočí. In: Nové Obzory 35.. Krajské múzeum v Prešove, Prešov, 2019s. 31-47
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z rokov 1605-1645. ŠOBA rukopis, Prešov, 1979
- Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1681-1695. ŠOBA rukopis, 1986
- Zubko, P.: Administratívno-právne pramene latinskej proveniencie o východnej cirkvi na východnom Slovensku.Výber dokumentov z rokov (1646) 1726 – 1815. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Poprad, 2017261 s.. Dostupné online