|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||
Abstract: Zoznam dedín, v ktorých bývali Rutheni. Obce a miestne názvy: Bogliarka, Čirč, Geraltov, Hanigovce, Hradisko, Krivé, Kružlov, Kyjov, Lukov, Lukov - Venécia, Olejníkov, Šarišské Jastrabie Referencie na listinu: V 23 dedinách bývali Rutheni: Snakov, Hrabské, Venécia, Lukov, Kružlov, Krivé, Bogliarka, Geraltov, Žatkovce, Hradisko, Renčišov, Nižné Hanigovce, Rešov, Tročany, Okružná, Lačnov, Tichý Potok, Blažov, Šambron, Chernica (zaniknutá osada), Šarišské Jastrabie, Kyjov, Olejníkov. (Gácsová, 1979, s.215)
Abstract: Záložná listina pre Loboczkého na všetky Tharczayove majetky vrátane panstva Kamenica. Osoby: Matej Lobocký; Juraj Tharczay Obce a miestne názvy: Bogliarka, Červenica pri Sabinove, Čirč, Kamenica, Kružlov, Lúčka, Lukov, Ľutina, Olejníkov, Pečovská Nová Ves, Šarišské Jastrabie Osoby a obce: Bogliarka - Juraj Tharczay - vlastník Červenica pri Sabinove - Juraj Tharczay - vlastník Čirč - Juraj Tharczay - vlastník Kamenica - Juraj Tharczay - vlastník Kružlov - Juraj Tharczay - vlastník Lúčka - Juraj Tharczay - vlastník Lukov - Juraj Tharczay - vlastník Ľutina - Juraj Tharczay - vlastník Olejníkov - Juraj Tharczay - vlastník Pečovská Nová Ves - Juraj Tharczay - vlastník Šarišské Jastrabie - Juraj Tharczay - vlastník Referencie na listinu: Ferdinand I vydal v Prahe záložnú listinu pre Loboczkého na všetky Tharczayove majetky vrátane panstva Kamenica. Vďaka založeniu hradu máme z obdobia novoveku posledný doklad o rozsahu rodového vlastníctva Tharczayovcov pred rozpadom v dôsledku jeho konfiškácie a rozdelenia medzi nových vlastníkov. Jadro majetku tvorilo panstvo Kamenica, v tom čase spojené s panstvom Nový hrad (dnes Hanigovce) s príslušenstvom na území Šarišskej stolice. Predstavovali ho hrady Kamenica a Nový hrad, zrútený kaštieľ Torysa, zemepanské mestečko Lipany, dediny Ďačov, Kamenica, Lúčka, Krivany, Torysa, Olšov, Vysoká, (Šarišské) Jastrabie, Čirč, (Pečovská) Nová Ves s mýtom, Ľubotín, Lukov, Kružlov, Bogliarka, Ľutina, Olejníkov, Červenica, (Jakubova) Voľa, *Emyge, Malý Slivník a Brezov, podiely v dedinách Veľký Slivník a (Uzovské) Pekľany a majeroch Petrovenec, Mošurov, *Kacze, *Rohov, *Bachancze. (Haviarová, 2016, s.24-25)
Prešov. Šľachta ŠS potvrdzuje vymedzenie hranice Tarnova, patriaceho Bardejovu a Kružlova, patriaceho Šimonovi Forgaczovi.
Zvolenie Alberta Keskena za notára a Krištofa Bertholthyho za podžupana; ... protest Šimona Forgacha, proti Michalovi Kellemessymu pre krádež oviec a syra z Lukova a Kružlova;
Osoba: Zuzana Horwathová ...majetkové záležitosti Zuzany Horuatovej; užívanie majetkov Hubošoviec, Ratvaja (321b); Jakubovej Vole a Pečovskej Novej Vsi (vypásanie ovcami z Krížov, Kružlova, Krivého, Bogliarky, Ľvova a Lukova) a lesov Víťaza a Širokého;... fol. 321a-323b
Osoba: F. Radik Kategória: Zbojníci Obce a miestne názvy: Kružlov Osoby a obce: Kružlov - F. Radik - obyvateľ ...súdenie F. Radika z Kružlova a poľského mlynára Simka pre zbojstvo (151a) fol. 150a-155b
...úľava zdanenia mlyna v Boliarove a Richvalda po požiari /110a/; mlyna v Šibe; ...úľava zdanenia Kružlova, Radvanoviec, Obišoviec a sabinovských šľachticov;... f. 110a-111a
Osoba: Simeon Tarasovič Obce a miestne názvy: Kružlov Osoby a obce: Kružlov - Simeon Tarasovič - farár Referencie na listinu: Kružlov. 1734 Kruzlova: dekanát Šariš, farár Semion Tarasovič (Taraszovics). Drevená cerkev v priemernom stave (in statu mediocri). Výbavu tvoria: kazuly, alby, štóly, manipuly po dve sady, pozlátený strieborný kalich s malou paténou, ďalší jemu podobný a ostatná priemerná výbava. Cerkev má ročný príjem v naturáliách v hodnote 6,72 zlatých. Faru postavili predchádzajúci farári, je v priemernom stave, záväzok starať sa o ňu má miestne spoločenstvo veriacich, ktoré tiež ročne vypláca ročnú árendu patrónovi barónovi Antonovi Klobušickému (Klobusiczky) v peniazoch a tiež koža (kožušina) a desiatok z oviec. Záhrada pre dopestovanie najnevyhnutnejších domácich potrieb je primeraná. V lokalite je 14 domov. Kantor závisí na farárovi, pretože nemá príjmy. (Zubko, 2017, s.67)
Osoba: Simeon Tarasovič Obce a miestne názvy: Kružlov Osoby a obce: Synonymá: KružlovaKružlov - Simeon Tarasovič - farár Referencie na listinu: Kružlov (Kružlova) – m. – farár Simeon Tarasovič (Tarasovics) – kostol drevený, starobylý, v dobrom stave (Zubko, 2017, s.94)
Abstract: Barkóciho vizitácia farnosti Richvald. Osoby: Jakub Balčarovič; Pavol Michelik Osoby a obce: Hervartov - Pavol Michelik - farár Hervartov - Jakub Balčarovič - farár Šiba - Pavol Michelik - farár Referencie na listinu: Farnosť Richvald: Predchádzajúci nebohý farár sa volal Jakub Balčarovič. Terajší farár Pavol Michelik bol Slovák, mal 38 rokov. Filiálky: Hervartov: v obci stál drevený kostol sv. Františka („in honorem S. Francisci Confessori“) v primeranom stave. Vo vnútri bol celý pomaľovaný. V interiéri stál jeden hlavný oltár a dva maličké bočné oltáre. Tabernákulum tu nemali, krstiteľnica bola drevená. V kostolnej vežičke viseli dva malé zvony. Patronátne právo si uzurpovala obec. Cintorín okolo kostola bol najnovšie oplotený. Obyvatelia rozprávali po slovensky. Šiba: v obci stál drevený kostol sv. Kozmu a Damiána. Na hlavnom krídlovom oltári stáli sochy patrónov chrámu; v interiéri stáli dva maličké bočné oltáre bez výzdoby. V inventári sa nachádzala kamenná krstiteľnica, pozlátený medený kalich, cínové ampulky, nebenedikované dva zvony prostrednej veľkosti a tretí menší zvon visel v sanktusníku. Patronátne právo si uzurpovala obec. Cintorín bol ohradený dreveným plotom. Obyvatelia rozprávali po slovensky. Do farnosti spadali viaceré gréckokatolícke obce: Kríže s presbyterom, Bogliarka, Kružlov a Gerlachov, kde stál latinský kostol, ktorý ako filiálka patril pod viaceré farnosti (Zborov, Malcov, Lenartov). Počet veriacich vo farnosti Richvald (1746 / 1749): Hervartov: rímskokatolíci(24 + 9 / 33 + 11), gréckokatolíci(9 + 3 / 10), evanjelici(86 + 18 / 104 + 55), konvertiti(9 / 8); Šiba: rímskokatolíci(46 + 19 / 82 + 13), gréckokatolíci(3 + 0 / 13 + 9), evanjelici(39 + 14 / 61 + 13), konvertiti(26 / 19); (Zubko, Žeňuch, 2017, s.71-72) |
|
11-20 / 23 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
Gácsová, A.: Desiatkové registre v Šarišskej župe v polovici 16. storočia. In: Historické štúdie XXIII.. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1979s. 203-245
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975
Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z rokov 1605-1645. ŠOBA rukopis, Prešov, 1979
Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1656-1680. ŠOBA rukopis, Prešov, 1981
Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1681-1695. ŠOBA rukopis, 1986
Zubko, P.: Administratívno-právne pramene latinskej proveniencie o východnej cirkvi na východnom Slovensku.Výber dokumentov z rokov (1646) 1726 – 1815. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Poprad, 2017261 s.. Dostupné online
Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia
Šarišského archidiakonátu (1749)
. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
- Gácsová, A.: Desiatkové registre v Šarišskej župe v polovici 16. storočia. In: Historické štúdie XXIII.. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1979s. 203-245
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975
- Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z rokov 1605-1645. ŠOBA rukopis, Prešov, 1979
- Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1656-1680. ŠOBA rukopis, Prešov, 1981
- Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1681-1695. ŠOBA rukopis, 1986
- Zubko, P.: Administratívno-právne pramene latinskej proveniencie o východnej cirkvi na východnom Slovensku.Výber dokumentov z rokov (1646) 1726 – 1815. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Poprad, 2017261 s.. Dostupné online
- Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749) . Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online