Regestár pohoria Čergov

Farnosť Richvald: Predchádzajúci nebohý farár sa volal Jakub Balčarovič. Terajší farár Pavol Michelik bol Slovák, mal 38 rokov. Filiálky:
Hervartov: v obci stál drevený kostol sv. Františka („in honorem S. Francisci Confessori“) v primeranom stave. Vo vnútri bol celý pomaľovaný. V interiéri stál jeden hlavný oltár a dva maličké bočné oltáre. Tabernákulum tu nemali, krstiteľnica bola drevená. V kostolnej vežičke viseli dva malé zvony. Patronátne právo si uzurpovala obec. Cintorín okolo kostola bol najnovšie oplotený. Obyvatelia rozprávali po slovensky.
Šiba: v obci stál drevený kostol sv. Kozmu a Damiána. Na hlavnom krídlovom oltári stáli sochy patrónov chrámu; v interiéri stáli dva maličké bočné oltáre bez výzdoby. V inventári sa nachádzala kamenná krstiteľnica, pozlátený medený kalich, cínové ampulky, nebenedikované dva zvony prostrednej veľkosti a tretí menší zvon visel v sanktusníku. Patronátne právo si uzurpovala obec. Cintorín bol ohradený dreveným plotom. Obyvatelia rozprávali po slovensky.
Do farnosti spadali viaceré gréckokatolícke obce: Kríže s presbyterom, Bogliarka, Kružlov a Gerlachov, kde stál latinský kostol, ktorý ako filiálka patril pod viaceré farnosti (Zborov, Malcov, Lenartov).
Počet veriacich vo farnosti Richvald (1746 / 1749): Hervartov: rímskokatolíci(24 + 9 / 33 + 11), gréckokatolíci(9 + 3 / 10), evanjelici(86 + 18 / 104 + 55), konvertiti(9 / 8); Šiba: rímskokatolíci(46 + 19 / 82 + 13), gréckokatolíci(3 + 0 / 13 + 9), evanjelici(39 + 14 / 61 + 13), konvertiti(26 / 19);  (Zubko, Žeňuch, 2017, s.71-72)

Synonymá: Bodolak, Boglarka, Cserwenicza, Cžircž, Geralt, Hadisska, Hanigowez, Harcsar Lucska, Hertnecht, Herwaltuw, Jakowjany, Jastrebe, Kamenicza, Kriwe, Križe, Kružlow, Kygow, Lenartow, Liwowf, Luczina, Lucžka, Lukuw, Malczuw, Mossurow, Obrucžno, Olenikuw, Orosz Volya, Ossikow, Pecžowska Nowawes, Ratvaj, Richwald, Ruska Wolya, Siba, Soma, Terna, Weneczia, Zawadka

Synonymá: Boglyarka

Zoznamy obcí podľa súpisov kostolov gréckokatolíckeho obradu podľa stolíc a obcí, vykonaný na základe rezolúcie najvyššej kráľovskej rady zo dňa 4. októbra 1814, č. 23.034.
Tabuľkový dotazník obsahoval týchto trinásť bodov (otázok):
(a) Meno obce (mesta), v ktorej sa nachádzal kostol gréckokatolíckeho obradu.
(b) Mená zemepánov. Kto (z nich) má patronátne právo? Poznamenávame, že ten istý zemepán mohol mať/mal patronátne právo vo viacerých obciach. V prameni sa zápis toho istého mena zemepána na rôznych miestach môže rôzniť. Nejde o chybu prepisu, ale o doslovný prepis autentického znenia priezviska v prameni; mená sme neujednocovali podľa terajšieho tvaru priezviska zaužívaného v maďarčine či slovenčine.
(c) Či kostol, dnes gréckokatolícky, využíva náboženský alebo verejný fond, alebo či nedostáva príjmy od (zeme)pánov alebo od gréckokatolíckych osôb alebo odinakiaľ?
(d) Či má kostol zvony a kto ich zabezpečil? Či ich tiež používajú latinskí katolíci? Ako boli získané – nepochybne príslušníkmi gréckeho obradu alebo spoločne (s rímskokatolíkmi)?
(e) Ide o farský alebo filiálny kostol?
(f) Akého obradu je farský alebo filiálny kostol?
(g) Či je tu jediný farár a aký?
(h) Či je kostol nepochybne gréckokatolícky a či je taký od svojho vzniku (založenia) alebo až od získania (cesie)?
(i) Je tento kostol spoločný pre obidva obrady?
(j) Ak ide o spoločný kostol, aký je jeho stav, či má jeden (plne) vybavený oltár a či tu možno slúžiť iné bohoslužby?
(k) Či je (kostol) používaný spoločne, akým právom a ako dlho to už trvá; či dočasne neustúpil druhý obrad?
(l) Či obidva obrady majú farské bohoslužby a v akom poriadku?  (Zubko, 2017, s.182-183)

Bogliarka (Šariš). (a) 1814 Boglyarka, dekanát Sekčov. (b) Zemepán gróf Ján Forgáč (Forgacs) má patronátne právo. (c) Tento kostol povstal usilovnosťou veriacich z dreveného materiálu, konštrukcia teraz v žalostnom stave, blízko zrútenia. (d) Zvony od spoločenstva miestnych veriacich a vyzbieraných zbierok, nepochybne používa grécky obrad. (e) Filiálny kostol. (f) Filiálny kostol gréckeho obradu farnosti Kružlov. (g) Prevažuje kružlovský farár. (h) Od svojho vzniku bol nepochybne gréckeho obradu. (i) Prevláda grécky obrad. (j) Vnútorné zariadenie je vo veľmi zlom stave, prispôsobené zvykom gréckeho obradu. Nádoby a posvätná výbava bola zadovážené sčasti starostlivosťou veriacich, sčasti z milodarov vyzbieraných inde. (k) Nepochybne od vzniku. (l) Bohoslužby sa slávia v tretiu nedeľu. (m) Veriaci gréckokatolíci. (Zubko, 2017, s.185)