|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
6. mája 1410. Listina Spišskej kapituly, ktorou hlási kráľovi Žigmundovi, že vyhovejúc jeho nariadeniu zo dňa 21. apríla, vyslala s kráľovým poverencom Petrom z Michaloviec [Zenthmihali] Mikuláša z Kalbachu, a títo dňa 24. apríla uviedli Sebastiána a Ladislava z Geče [Gechei] do majetku Hennyng v Šarišskej župe. Originál, pergamen, s opotrebovanou pečaťou na ľanovom povrázku. Preklad: Kveta Markušová, 2017
7. apríla (20. deň po 5. nedeli po Oculi). Spišská kapitula dosvedčuje, že na príkaz Žigmunda z 15. marca 1411 obišla majetok Hennyngh podľa jeho starých hraníc a potom vykonala aj uvedenie do držby. Hranica majetku Ohennyngh sa začína pri istom potoku zvanom Malonuizi, pod úpätím istého vrchu zvaného Abranhege; tento potok preteká majetkom Nouahennyngh, na svahu vrchu smeruje k Nouahennyngh, zostupujúc z vrchu Abrahege, dotýkajúc sa rolí, vstupuje do iného potoka zvaného Henchpathaca; postupujúc cez role od úpätia vrchu Hegesheg vystupuje až na vrch vrchu; odtiaľ zostupuje k jednej veľkej ceste, po ktorej sa ide do Novum Castrum; smerujúc na východ pod úpätím istého vrchu zvaného Wluenghege opúšťa veľkú cestu, vystupuje na vrch vrchu Wluenghege, sleduje cestu presekávajúcu les na úbočí istého vrchu nazývaného Erdewhege, dotýkajúc sa rolí pri úpätí vrchov prichádza k istej novej klčovine, ľudovo zvanej laz; zostupuje po chrbte vrchu k istému potoku zvanému Torbachinpathaka, po značnú vzdialenosť sleduje smer potoka, potom ho opúšťa a cez role prichádza do údolia, ktorým preteká potok; po ceste vedúcej z majetku Ohennyngh do majetku Lethenye prichádza k akýmsi vŕbovým krovinám pri úbočí istého vrchu Michaelhege; vystupuje medzi roľami na tento vrch, z jeho vrcholu zostupujúc ide k inému vrchu Kezheg, z jeho vrcholu sa spúšťajúc prekračuje potok pretekajúci majetkom Ohennyngh, prichádza na vrchol istého vrchu zvaného Malumheg, zostupujúc po svahu vrchu dosahuje potok Malumpathaka a sledujúc ho sa končí pri svojom východiskovom bode. Spomenuté sú: po jednom buku a lipa, lieskový ker. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Papíron, hátlapján pecsét nyomával. DL 64685. (Péchy cs.) — Gárdonyi: Péchy cs. 18, reg. — (M.) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Matej Aryusi; Ján Vitani Kategória: Metácia Osoby a obce: Synonymá: Abranhege, Hegesheg, Lethenye, Malomvizi potoka, Malumpathaka, Nouahennyngh, OhennynghHanigovce - Matej Aryusi - vlastník Hanigovce - Ján Vitani - vlastník 6. apríla 1411. Listina Spišskej kapituly, ktorou hlási kráľovi Žigmundovi, že poslúchnuc jeho nariadenie z 15.3.[1411], vyslali s kráľovým povereníkom [poverencom] Jánom synom Lukáša z Januslaka [Januslakai – to môže pochádzať z množiny Jánoviec, Janovej Vsi a pod. v Uhorsku] pisára [latináka] Petra, a tí dňa 18.3. uviedli Matiáša a Jána do užívania majetku Hennyngh v Šarišskej župe. Hranice Starého Hennyngh-u [Ó- Hennyngh] sú nasledovné: na východe od Mlynského potoka [Malomvizi potoka] popod vrch Abranhege až po majetok Nový Hennyngh [Új- Hennyngh], odtiaľ na východ po riečku Henchpathaka, opäť na východ po vrch Hegesheg [Hegyes znamená ostrý, špicatý] , odtiaľ po cestu, čo vedie k Ujváru, až po vrchol Ulveughege, odtiaľ na kraj [po úpätie??] vrchu Erdewhege [Erdő znamená les, Erdőhegye zalesnený vrch], odtiaľ na juh po novú usadlosť Laz, opäť na juh po riečku Torbachinpathaka, potom na cestu vedúcu zo Starého Hennynghu do Ľutiny [Lethenye], po vrch Michalka [Mihályhege], na západ po vrch Kozheg [v preklade Kozí hrb], odtiaľ po vrch Malumheg [v preklade Mlynský hrb], tak prídeme k riečke Malumpathaka [v preklade Mlynský potok], odtiaľ pozdĺž Nového Hennynghu prídeme k prvej hranici. Listina pôvodná, na papieri, pečať na rube poolamovaná. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Referencie na listinu: Z tohto obdobia máme už prvé doklady novej roľnícko-pastierskej kolonizácie aj v okolí Sabinova. Napr. v roku 1411 sa spomína ako nová osada "Laz" na sever od cesty Ľutina - Hanigovce a Kozí vrch (Kozhegy) pri nej. (Halaga, 1962, s.47) Ďalšie poznámky: Rekonštrukcia a analýza miestnych názvov metácie Starých Hanigoviec, ktorá sa spomína v tejto listine, bola uverejnená v samostatnom článku na stránke www.cergov.sk(Roškanin, 2014)
Abstract: Stanovenie hraníc územia medzi Lúčkou a Hanigovcami [Novými Hanigovcami - dnešný Milpoš], ktoré bolo predmetom sporu šľachticov z Kamenice a Šebastiána - majiteľa [Nových] Hanigoviec. Kategória: Metácia Synonymá: Veresalma1. januára 1422. Listina Spišskej kapituly, ktorá popisuje, že v súlade s písomným rozsudkom krajinského sudcu Petra z Perína [Peréni] vyslala s kráľovým notárom Imrom Gurbedi-m kanonika Andreja Groz-a, a títo dňa 18. decembra 1421 na majetku Lúčka [Lucka] za prítomnosti Ladislava syna Henrika z Kamenice [Tarkwi], ako aj Bartolomeja a Jána, synov Jána syna Kolomana, stanovili hranice sporného územia takto : na severe od ústia toku Kalnapataka do riečky Nenepataka smerom na juh až po vrchol hory medzi riečkami Veresalma a Nenepataka, ďalej smerom na juh opäť až na vrchol ďalšej hory, odtiaľto pozdĺž majetku Hanigovce [Hennengh] až po riečku Veresalma, odtiaľto až po majetok žalobcov zvaný Veresalma. Uvedené územie bolo napokon napriek nesúhlasu zo strany Sebastiána z Hanigoviec [Hennenghi] pripojené k majetku Lúčka [Lucka], patriaci žalobcom. Originál, pergamen, s nepoškodenou pečaťou visiacou na fialovo-zeleno-žltom povrazci. Preklad: Kveta Markušová, 2017
1. augusta 1423. Listina Spišskej kapituly, ktorou osvedčuje, že magister Ladislav, syn Henrika z Kamenice [Tarkei] a 50 zemanov [šľachticov] odprisahali, že Ladislav a Sebastian, synovia Petra z Geče [Gechei] nenesú žiadnu vinu na odoraní medzí [hraníc] majetku Nové Hanigovce [Wyhennengh]. Originál, na papieri, na rube s polámanou pečaťou. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Abstract: Zoznam dedín pre výber desiatku, kde nájomcami desiatku boli prevažne poddaní jednotlivej dediny. Bolo ich spolu 57. Referencie na listinu: Hertník, ..., Osikov, Čipkés (súčasť Šarišských Sokoloviec), Drienica, Jakovany, Bodovce, ..., Vyšné Hanigovce, ... (Gácsová, 1979, s.209)
Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Milpoš Referencie na listinu: Dediny, kde sa v roku 1540 nič neurodilo: Červenica a Vyšné Hanigovce. (Gácsová, 1979, s.215)
Also Hennygh domini Loboczy... scultetus unus... Referencie na listinu: ...Hanigovce mali ešte aj v roku 1543, v dôsledku pretrvávajúceho majetkového rozdelenia sídla už od konca 14. storočia dvoch rozdielnych dedičných richtárov... Pozn. 265: táto sídlisková časť tu však vystupuje len s jednou portou a zakrátko zrejme aj vyhynula úplne. (Rábik, 2006, s.89) Ďalšie poznámky: Spomínaná sídlisková časť Hanigoviec je dnešná obec Milpoš. Detaily sú uvedené v samostatnom článku Stredoveká obec Kisayto(Roškanin, 2014)
Obce a miestne názvy: Hanigovce, Hanigovský hrad (Nový hrad), Ľutina, Milpoš, Olejníkov, Pečovská Nová Ves Osoby a obce: Synonymá: WyffalwHanigovce - Gašpar Péchy - vlastník Hanigovce - Martin Péchy - vlastník Ľutina - Gašpar Péchy - vlastník Ľutina - Martin Péchy - vlastník Milpoš - Gašpar Péchy - vlastník Milpoš - Martin Péchy - vlastník Olejníkov - Gašpar Péchy - vlastník Olejníkov - Martin Péchy - vlastník Pečovská Nová Ves - Martin Péchy - vlastník Pečovská Nová Ves - Gašpar Péchy - vlastník 1. decembra 1558. Praha. Listina kráľa Ferdinanda I., ktorou daruje majetky Juraja z Torysy [Tharczay] v Šarišskej župe : Pečovská Nová Ves [Wyffalw], Olejníkov [Olonyk], Ľutina [Lwtine], Hanigovce [Hennik] a Milpoš [Pwzta-Hennik], spolu s rozrumeným Novým hradom [Wywar] Gašparovi a jeho bratovi Martinovi Péchy-mu. Originál, na papieri, pod textom pečať s papierovou clonou. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Hanigovce, Hanigovský hrad (Nový hrad), Ľutina, Milpoš, Olejníkov, Pečovská Nová Ves Osoby a obce: Synonymá: Hennyk , Olonyk, Pwzzta-Hennyk, WyffalwHanigovce - Gašpar Péchy - vlastník Hanigovce - Martin Péchy - vlastník Ľutina - Gašpar Péchy - vlastník Ľutina - Martin Péchy - vlastník Milpoš - Gašpar Péchy - vlastník Milpoš - Martin Péchy - vlastník Olejníkov - Gašpar Péchy - vlastník Olejníkov - Martin Péchy - vlastník Pečovská Nová Ves - Gašpar Péchy - vlastník Pečovská Nová Ves - Martin Péchy - vlastník 1. decembra 1558. Praha. Listina kráľa Ferdinanda I., ktorou nariaďuje Spišskej kapitule, aby vyslali svojho prísažného človeka s kráľovými poverencami Ladislavom a Žigmundom zo Svine [Zwyniei], Antolom a Kolomanom z Rožkovian [Roskowany], Baltazárom Hedry z Rožkovian [Roskowani] a Jánom Gombošom z Hubošoviec [Gombosfalwai], ktorí majú uviesť Gašpara a Martina Péchy-ovcov do majetkov po Jurajovi z Torysy [Tharczay] v Šarišskej župe: Pečovská Nová Ves [Wyffalw], Olejníkov [Olonyk], Ľutina [Lwtine], Hanigovce [Hennyk], Milpoš [Pwzzta-Hennyk] a rozrumený Nový hrad [Wywar]. Z hlásenia Spišskej kapituly zo dňa 23. novembra 1559. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Obce a miestne názvy: Hanigovce, Hanigovský hrad (Nový hrad), Ľutina, Milpoš, Olejníkov, Pečovská Nová Ves Synonymá: Oloynyk1. novembra 1559. Viedeň. Listina kráľa Ferdinanda I., ktorou daruje šarišské majetky po Jurajovi z Torysy [Tharczay], a síce Pečovská Nová Ves [Wyffalw], Olejníkov [Oloynyk], Ľutina [Lythinye], Hanigovce [Hennyg] a Milpoš [Pwzta-Hennyg], ako aj rozrumený Nový hrad [Wywár] Gašparovi a Martinovi Péchy-ovcom. Originál, na papieri, pod textom pečať s papierovou clonou. Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
|
11-20 / 33 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Gácsová, A.: Desiatkové registre v Šarišskej župe v polovici 16. storočia. In: Historické štúdie XXIII.. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1979s. 203-245
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár III. (1411-1412). Magyar Országos Levéltár, Budapest, 1993869 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Roškanin, M.: Metácia Starých Hanigoviec z roku 1411. 2014. Dostupné online
Roškanin, M.: Stredoveká obec Kisayto. 2014. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Gácsová, A.: Desiatkové registre v Šarišskej župe v polovici 16. storočia. In: Historické štúdie XXIII.. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1979s. 203-245
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
- Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár III. (1411-1412). Magyar Országos Levéltár, Budapest, 1993869 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Roškanin, M.: Metácia Starých Hanigoviec z roku 1411. 2014. Dostupné online
- Roškanin, M.: Stredoveká obec Kisayto. 2014. Dostupné online