|
|
|||||||||||||||||||
Osoba: Zuzana Horwathová ...majetkové záležitosti Zuzany Horuatovej; užívanie majetkov Hubošoviec, Ratvaja (321b); Jakubovej Vole a Pečovskej Novej Vsi (vypásanie ovcami z Krížov, Kružlova, Krivého, Bogliarky, Ľvova a Lukova) a lesov Víťaza a Širokého;... fol. 321a-323b
Osoba: Ján Tarasevič Obce a miestne názvy: Kríže Osoby a obce: Synonymá: KrižeKríže - Ján Tarasevič - farár Referencie na listinu: Kríže (Križe) – m. – farár Ján Tarasovič (Tarasovics) – kostol drevený, starobylý, v dobrom stave. (Zubko, 2017, s.95)
Abstract: Barkóciho vizitácia farnosti Richvald. Osoby: Jakub Balčarovič; Pavol Michelik Osoby a obce: Hervartov - Pavol Michelik - farár Hervartov - Jakub Balčarovič - farár Šiba - Pavol Michelik - farár Referencie na listinu: Farnosť Richvald: Predchádzajúci nebohý farár sa volal Jakub Balčarovič. Terajší farár Pavol Michelik bol Slovák, mal 38 rokov. Filiálky: Hervartov: v obci stál drevený kostol sv. Františka („in honorem S. Francisci Confessori“) v primeranom stave. Vo vnútri bol celý pomaľovaný. V interiéri stál jeden hlavný oltár a dva maličké bočné oltáre. Tabernákulum tu nemali, krstiteľnica bola drevená. V kostolnej vežičke viseli dva malé zvony. Patronátne právo si uzurpovala obec. Cintorín okolo kostola bol najnovšie oplotený. Obyvatelia rozprávali po slovensky. Šiba: v obci stál drevený kostol sv. Kozmu a Damiána. Na hlavnom krídlovom oltári stáli sochy patrónov chrámu; v interiéri stáli dva maličké bočné oltáre bez výzdoby. V inventári sa nachádzala kamenná krstiteľnica, pozlátený medený kalich, cínové ampulky, nebenedikované dva zvony prostrednej veľkosti a tretí menší zvon visel v sanktusníku. Patronátne právo si uzurpovala obec. Cintorín bol ohradený dreveným plotom. Obyvatelia rozprávali po slovensky. Do farnosti spadali viaceré gréckokatolícke obce: Kríže s presbyterom, Bogliarka, Kružlov a Gerlachov, kde stál latinský kostol, ktorý ako filiálka patril pod viaceré farnosti (Zborov, Malcov, Lenartov). Počet veriacich vo farnosti Richvald (1746 / 1749): Hervartov: rímskokatolíci(24 + 9 / 33 + 11), gréckokatolíci(9 + 3 / 10), evanjelici(86 + 18 / 104 + 55), konvertiti(9 / 8); Šiba: rímskokatolíci(46 + 19 / 82 + 13), gréckokatolíci(3 + 0 / 13 + 9), evanjelici(39 + 14 / 61 + 13), konvertiti(26 / 19); (Zubko, Žeňuch, 2017, s.71-72)
Osoby: Peter Ilkovič; Izaiáš Janovič; Štefan Kaminský; Lukáš Kosevský; Ján Tarasevič; Ján Tarasovič; Ján Tarasovič; Simeon Tarasovič; Vasiľ Tarasovič; Pavol Telesnický; Andrej Zetkei Obce a miestne názvy: Čirč, Geraltov, Hanigovce, Hradisko, Kríže, Kružlov, Livov, Lukov, Malcov, Šarišské Jastrabie Osoby a obce: Čirč - Izaiáš Janovič - farár Geraltov - Andrej Zetkei - farár Kríže - Ján Tarasevič - farár Kružlov - Simeon Tarasovič - farár Livov - Lukáš Kosevský - farár Ľubotín - Ján Tarasovič - farár Lukov - Vasiľ Tarasovič - farár Malcov - Štefan Kaminský - farár Šarišské Jastrabie - Peter Ilkovič - farár 22da Julij [1749], ex Districtibus Makovicza, Zamagura, et Saáros examinati sunt. Reverendus Andreas Kurimskj P. Cserninensis et Districtuum Makovicza, et Zamagura Archi:Presbyter. ... Reverendus Basilius Taraszovics P. Lukoviensis Reverendus Josephus Nizalovszkj P. Gerlachoviensis Reverendus Josephus Rojkovics P. Sznakoviensis Reverendus Simeon Tarasovics P. Kruzloviensis ... Die itidem 31ma Julij [1749], In Statione Tarczensi, examinati sunt Reverendi, residui ex Districtu Saarosiensi Parochi. Reverendus Joannes Mankovics P. Balas=Hagasiensis et Disctrictus Ejusdem Archi=Presbyter. Reverendus Joannes Hodemarskj P. Orloviensis Reverendus Izaias Janovics P. Csircsensis Reverendus Joannes Taraszovics P. Liubozinensis Reverendus Petrus Ilkovics P. Jasztrabensis Reverendus Joannes Taraszevics P. Hanigoczensis Reverendus Theodorus Garbela P. Diacsoviensis Reverendus Elias Danielovics P. Peklinensis Reverendus Basilius Solecz P. Kerestveiensis Reverendus Andreas Zetkej P. Geralnensis Reverendus Paulus Teleszniczkj P. Hradiszkensis Reverendus Joannes Horvath P. Nova=Villensis Reverendus Joannes Gulovics P. Fuljakensis Reverendus Joannes Taraszevics P. Krizensis Reverendus Lucas Koszevskj P. Livoviensis Reverendus Stephanus Kaminskj P. Malczoviensis. ... Cur dicatur homo ad imaginem, et similitudinem DEI creatus, Krizensis, Livoviensis, et Malcziviensis rationem dare nesciverunt. Hi etiam definire materiam sacramentorum ignorabant. Uti et caeteri reqvisita, sacramentorum vix aliqvi callebant. ...Livoviensis et Krizensis, plures admittebant pueros, et puellas ad confessionem. Caeteri ibidem cum ijsdem exceptis qvibuspiam vix sufficientem scientiam ad excipiendas confessiones Fidelium, itá et adrité peragendas, instruendas habuisse observati sunt. Aliqvibus definitionem doloris ad confessionem necessarij, aliis modum ignorantibus....Fornicationem non esse peccatum mortale Livoviensis, Krizensis et Orloviensis admisit. Caeteri dicebant esse mortale peccatum, sed non sciverunt rationem, cur? tale sit? Referencie na listinu: Kánonická vizitácia uniatskych presbyterov latinským biskupom (1749): Po ukončení (skrutínií) v stoliciach Zemplín a Už boli v slávnej Šarišskej stolici a slobodnom kráľovskom meste Bardejov 22. júla [1749] preskúšaní presbyteri z dekanátov Makovica, (Šarišské) Zamagurie a Šariš: Velebný Andrej Kurimský, cerninský farár a arcipresbyter dekanátov Makovica a (Šarišské) Zamagurie. ... Velebný Vasiľ Tarasovič, lukovský farár. Velebný Juraj Nizalovský, hrabský farár. Velebný Jozef Nizalovský, gerlachovský farár. Velebný Jozef Rojkovič, snakovský farár. Velebný Simeon Tarasovič, kružlovský farár. ... Títo všetci boli ordinovaní uniatskym biskupom... Sotvaktorí vedia o forme a matérii sviatostí a o úmysloch. Zriedkavo katechizujú, to znamená, že aj sami sú hrubí, majú ešte hrubších farníkov. Tých, ktorých krstia, tiež pomažú svätou krizmou, avšak pri cigánskych deťom robia výnimku, hovoria, že ich netreba pomazať a že tohto pomazania nie sú hodní, čo je deformácia, a že ich rodičia nie všade dodržiavajú Božie a cirkevné zákony. Čo sa týka spovede, vyjavili, že ju vysluhujú veľmi zriedkavo, ako sa však odhalili spolu so svojím najhrubším arcipresbyterom v tomto maximálne spásonosnom bode. Povedal, že jednoduché smilstvo nie je smrteľný hriech, ak bolo vykonané so súhlasom obidvoch strán, ostatní ani nerozlišujú medzi cudzoložstvom a jednoduchým smilstvom; povedali, že ani nikdy nepremýšľali, prečo by mali rozlišovať? Nepoznajú manželské prekážky, ani koľko ich je. ... Matriky opatrujú veľmi zriedkavo a do nich týmto spôsobom zapisujú len pokrstených... Takisto boli dňa 31. júla [1749] na zastávke v Toryse preskúšaní velební farári rezidujúci v Šarišskom dekanáte: Velebný Izaiáš Janovič, čirčský farár. Velebný Ján Tarasovič, ľubotínsky farár. Velebný Peter Ilkovič, šarišskojastrabský farár. Velebný Ján Tarasevič, hanigovský farár. Velebný Teodor Garbela, ďačovský farár. Velebný Eliáš Danielovič, ruskopekliansky farár. Velebný Vasiľ Solec, okružniansky farár. Velebný Andrej Zetkei, geraltovský farár. Velebný Pavol Telesnický, hradištiansky farár. Velebný Štefan Jaronič, ondrašovský farár. Velebný Ján Horvát, ruskonovoveský farár. Velebný Ján Tarasevič, krížsky farár. Velebný Lukáš Kosevský, livovský farár. Velebný Štefan Kaminský, malcovský farár. ... Títo všetci boli ordinovaní uniatskymi biskupmi a po jednom zastávajú farársky úrad. Niektorí obývajú farské pozemky, ostatní – samozrejme – podľa dohody a nájomné, ktoré so zemepánmi zjednali (ktoré je jasne určené v súpise), lebo užívajú panské pozemky.... Prečo sa hovorí, že človek bol stvorený na obraz a podobu Boha, krížsky, livovský a malcovský nevedeli rozumne vysvetliť. Títo tiež nedokázali definovať matériu sviatostí... Livovský a krížsky privádzajú mnohých chlapcov a dievčatá na spoveď;... Smilstvo za smrteľný hriech nepovažujú livovský, krížsky a orlovský. Ostatní povedali, že to je smrteľný hriech, ale nevedeli vysvetliť prečo a ako?... všetci až doteraz nemali žiadne matriky na zapisovanie mien pokrstených, zomrelých a spojených do manželstva. (Zubko, Žeňuch, 2017, s.109-114)
Obce a miestne názvy: Bodovce, Bogliarka, Červenica pri Sabinove, Čirč, Drienica, Geraltov, Hanigovce, Hertník, Hervartov, Hradisko, Jakovany, Kamenica, Krivé, Kríže, Kružlov, Kyjov, Lenartov, Livov, Lúčka, Lukov, Lukov - Venécia, Ľutina, Malcov, Mošurov, Obručné, Olejníkov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Ratvaj, Richvald, Ruská Voľa, Šarišské Jastrabie, Šiba, Terňa, Závadka Synonymá: Bodolak, Boglarka, Cserwenicza, Cžircž, Geralt, Hadisska, Hanigowez, Harcsar Lucska, Hertnecht, Herwaltuw, Jakowjany, Jastrebe, Kamenicza, Kriwe, Križe, Kružlow, Kygow, Lenartow, Liwowf, Luczina, Lucžka, Lukuw, Malczuw, Mossurow, Obrucžno, Olenikuw, Orosz Volya, Ossikow, Pecžowska Nowawes, Ratvaj, Richwald, Ruska Wolya, Siba, Soma, Terna, Weneczia, ZawadkaIn Procesu Zomboriano: Adamőlde, Mossurow (Preadium) - Slavonica; Bodonlaka, Bodolak - Slavonica; Boglyarka, Bolyarka, Boglarka - Slav. Ruth.;Geralth, Geralt - Ruthenica; Henigh, Henigs Dorff, Hanigowez - Slavon. Ruth; Hertnek, Hertnecht - Slavonica; Hervalto, Hervaltó, Herwaltuw - Slavonica; Hradiszka, Hradiszla, Hadisska - Ruthenica; Jakabfalva, Jacabs Dorff, Uherske Jakubowecz - Slavonica; Jakoris, Jakowjany - Ruthenica; Krizse, Križe - Ruthenica; Kriva, Kriwe - Ruthenica; Kruslyó, Kruszló, Kružlow - Ruthenica; Lenartó, Lenarto, Lenartow - Slav. Ruth.; Litinye, Luczina - Slav. Ruth; Livo, Livó, Liwowf - Ruthenica; Luko, Lukuw- Ruthenica; Malczo, Malczuw - Slav. Ruth.; Olegnok, Olenikuw - Ruthenica; Ossiko, Ossikow - Slavonica; Ratvaj - Slavonica; Richvald, Richwald - Slavonica; Siba - Slavonica; Som, Soma - Ruthenica; Ternye, Terna - Slavonica; Pechi-Ujfalu, Pechj Ujfalu, Pecžowska Nowawes - Slavonica; Veneczia, Weneczia - Ruthenica; Zavadka, Zawadka - Ruthenica; In processu Dessőfiano: Csircs, Cžircž - Ruthenica; Jasztreb, Jastrebe - Ruthenica; Kijo, Kijó, Kygow - Ruthenica; Harcsar Lucska, Lucžka - Slavonica; Obrucsno, Obrucžno - Ruthenica; Tarkeő, Kamenicza - Slavonica; Orosz Volya, Ruska Wolya - Ruthenica; Vörős Alma, Cserwenicza - Slavonica;
Referencie na listinu: Zoznamy obcí podľa súpisov kostolov gréckokatolíckeho obradu podľa stolíc a obcí, vykonaný na základe rezolúcie najvyššej kráľovskej rady zo dňa 4. októbra 1814, č. 23.034. Tabuľkový dotazník obsahoval týchto trinásť bodov (otázok): (a) Meno obce (mesta), v ktorej sa nachádzal kostol gréckokatolíckeho obradu. (b) Mená zemepánov. Kto (z nich) má patronátne právo? Poznamenávame, že ten istý zemepán mohol mať/mal patronátne právo vo viacerých obciach. V prameni sa zápis toho istého mena zemepána na rôznych miestach môže rôzniť. Nejde o chybu prepisu, ale o doslovný prepis autentického znenia priezviska v prameni; mená sme neujednocovali podľa terajšieho tvaru priezviska zaužívaného v maďarčine či slovenčine. (c) Či kostol, dnes gréckokatolícky, využíva náboženský alebo verejný fond, alebo či nedostáva príjmy od (zeme)pánov alebo od gréckokatolíckych osôb alebo odinakiaľ? (d) Či má kostol zvony a kto ich zabezpečil? Či ich tiež používajú latinskí katolíci? Ako boli získané – nepochybne príslušníkmi gréckeho obradu alebo spoločne (s rímskokatolíkmi)? (e) Ide o farský alebo filiálny kostol? (f) Akého obradu je farský alebo filiálny kostol? (g) Či je tu jediný farár a aký? (h) Či je kostol nepochybne gréckokatolícky a či je taký od svojho vzniku (založenia) alebo až od získania (cesie)? (i) Je tento kostol spoločný pre obidva obrady? (j) Ak ide o spoločný kostol, aký je jeho stav, či má jeden (plne) vybavený oltár a či tu možno slúžiť iné bohoslužby? (k) Či je (kostol) používaný spoločne, akým právom a ako dlho to už trvá; či dočasne neustúpil druhý obrad? (l) Či obidva obrady majú farské bohoslužby a v akom poriadku? (Zubko, 2017, s.182-183) Kríže (Šariš). (a) 1814 Krizse, dekanát Sekčov. (b) Zemepán gróf Jozef Forgáč (Forgacs) má patronátne právo. (c) Povstal usilovnosťou a starostlivosťou veriacich. (d) Zvony zadovážené zo zbierok veriacich a značných zbierok. Zvony nepochybne používa grécky obrad. (e) Filiálny kostol, nateraz patriaci pod Livov, podľa vydaného rozhodnutia farský. (f) Filiálny gréckeho obradu farnosti Livov. (g) Jediný livovský farár. (h) Od svojho vzniku stále gréckeho obradu. (i) Prevládol grécky obrad. (j) Vnútorné zariadenie kostola prispôsobené zvykom gréckeho obradu. Nádoby a posvätná výbava zadovážená sčasti starostlivosťou veriacich, sčasti z vyzbieraných zbierok. (k) Nepochybne užívaný gréckym obradom. (l) Bohoslužby sa slávia tretiu nedeľu, prevláda grécky obrad. (m) Skoro všetci gréckeho obradu. (Zubko, 2017, s.202) |
| 1-6 / 6 |
Použitá literatúra:
Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
Štátny archív Zakarpatskej oblasti, Berehovo, Vedenie Mukačevskej
gréckokatolíckej diecézy, sign. 151.1.1125, 17 fol.. Užhorod
Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z rokov 1605-1645. ŠOBA rukopis, Prešov, 1979
Zubko, P.: Administratívno-právne pramene latinskej proveniencie o východnej cirkvi na východnom Slovensku.Výber dokumentov z rokov (1646) 1726 – 1815. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Poprad, 2017261 s.. Dostupné online
Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia
Šarišského archidiakonátu (1749)
. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online
- Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
- Štátny archív Zakarpatskej oblasti, Berehovo, Vedenie Mukačevskej gréckokatolíckej diecézy, sign. 151.1.1125, 17 fol.. Užhorod
- Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
- Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z rokov 1605-1645. ŠOBA rukopis, Prešov, 1979
- Zubko, P.: Administratívno-právne pramene latinskej proveniencie o východnej cirkvi na východnom Slovensku.Výber dokumentov z rokov (1646) 1726 – 1815. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Poprad, 2017261 s.. Dostupné online
- Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749) . Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online