|
|
||||||||||
Osoby a obce: Hradisko - Pavol Telesnický - farár Terňa - Ignác Herkaľ - farár Terňa - Jozef Šuldig - obyvateľ Terňa - Helena Gajdošová - obyvateľ Referencie na listinu: Farnosť Terňa: Sídlo rímskokatolíckej farnosti. Murovaný farský kostol sv. Kataríny bol od základov postavený ako nový v roku 1736 s pomocou baróna Gabriela Spleniho....Okrem nového hlavného oltára stáli v kostolnej lodi dva nové bočné oltáre a vo svätyni stál štvrtý starobylý bočný oltár, ktorý bol maličký. V inventári sa nachádzala strieborná monštrancia a pozlátené strieborné cibórium, ktoré stáli 444 zlatých. Pod kostolom boli vybudované dve krypty, jedna patrila rodine Spleniovcov a druhá rodine Segediovcov (Szegedi). Tieto dve rodiny mali aj patronátne právo. V priľahlej murovanej veži viseli dva starobylé zvony, tretí visel v sanktusníku. Procesie sa konali na miesta, kde bolo možné získať odpustky: na sviatok Navštívenia Panny Márie do Veľkého Šariša, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie do Sabinova, na sviatok Narodenia Panny Márie do Prešova, na sviatok sv. Anny do filiálnej obce Mošurov, do Poľska k milostivému obrazu Ukrižovaného do Kobylanky (v čase najväčšieho morového nebezpečenstva sem prišli veriaci na púť) na sviatok sv. Márie Magdalény; miestne procesie sa konali na sviatok sv. Marka do polí, na Božie telo k štyrom oltárikom, ktoré postavili miestni sedliaci, na sviatok sv. Donáta v nedeľu po 1. júli k miestnej drevenej soche sv. Donáta, ktorá stála na obrovskom murovanom stĺpe povyše dediny. Na pozemku pred vstupom do kaštieľa Spleniovcov stála kamenná socha Panny Márie na murovanom stĺpe. Na cintoríne stál kráž bez korpusu a pred kostolom kríž s korpusom. Obyvatelia boli Slováci. Farárom bol 53-ročný Ignác Herkaľ, narodený 20. februára 1696, ktorý hovoril po latinsky, rodnou slovenčinou a po nemecky... V roku 1728 sa stal farárom v Terni. Na fare mal 24-ročného sluhu Jozefa Šuldiga (Suldig), 33-ročnú slúžku vdovu Helenu Gajdošovú (Gaidos); jej prvého manžela kedysi zavraždili v Papíne (Popina), druhého manžela odsúdili ako podpaľača a sťali mečom v Prešove. Babin Potok (Balpataka): Vo filiálnej obci Babin Potok (Balpataka) nestál žiadny kostol, ale v obci rozprávalo, že tu kedysi stál drevený kostol, ale existovali ekonomické dôkazy, na základe ktorých bolo možné konštatovať, že kostol tu skutočné stál pred 70 rokmi [cca 1680]. Na oplotenom cintoríne stál kríž. Uprostred obce stála zvonička. V obci stál aj kríž s korpusom a ďalší kríž s korpusom bol na cintoríne. Sviatky a nedele boli primerane slávené, ale zemepáni žiadali poddaných, aby v tieto dni pracovali. Hradisko: Vo filiálnej obci Hradisko (Hradiszko) stála drevená cerkev a býval tu gréckokatolícky farár Pavol Telesnický (Telesznickj). Študoval v Prešove a v Mukačeve. Mali dva malé zvony. Vo filiálnej obci Závadka (Zavatka) nebola žiadna cerkev, len uprostred obce stála zvonička. V obci Geraltov (Gerald) [stála cerkev a] býval tu gréckokatolícky farár. Počet veriacich vo farnosti Terňa: Terňa: r. k.(184), gr. k.(63), ev.(22), kalvíni(2), deti(96), konvertiti(30), apostati(2), židia(3); Mošurov: r. k.(100), gr. k.(22), ev.(3), kalvíni(0), deti(30), konvertiti(0), apostati(0), židia(8); Babin Potok: r. k.(66), gr. k.(22), ev.(3), kalvíni(0), deti(25), konvertiti(3), apostati(0), židia(2); Hradisko: gr. k.(52), deti(30); Závadka: gr. k.(31), deti(25); (Zubko, Žeňuch, 2017, s.86-88)
Osoby: Peter Ilkovič; Izaiáš Janovič; Štefan Kaminský; Lukáš Kosevský; Ján Tarasevič; Ján Tarasovič; Ján Tarasovič; Simeon Tarasovič; Vasiľ Tarasovič; Pavol Telesnický; Andrej Zetkei Obce a miestne názvy: Čirč, Geraltov, Hanigovce, Hradisko, Kríže, Kružlov, Livov, Lukov, Malcov, Šarišské Jastrabie Osoby a obce: Čirč - Izaiáš Janovič - farár Geraltov - Andrej Zetkei - farár Kríže - Ján Tarasevič - farár Kružlov - Simeon Tarasovič - farár Livov - Lukáš Kosevský - farár Ľubotín - Ján Tarasovič - farár Lukov - Vasiľ Tarasovič - farár Malcov - Štefan Kaminský - farár Šarišské Jastrabie - Peter Ilkovič - farár 22da Julij [1749], ex Districtibus Makovicza, Zamagura, et Saáros examinati sunt. Reverendus Andreas Kurimskj P. Cserninensis et Districtuum Makovicza, et Zamagura Archi:Presbyter. ... Reverendus Basilius Taraszovics P. Lukoviensis Reverendus Josephus Nizalovszkj P. Gerlachoviensis Reverendus Josephus Rojkovics P. Sznakoviensis Reverendus Simeon Tarasovics P. Kruzloviensis ... Die itidem 31ma Julij [1749], In Statione Tarczensi, examinati sunt Reverendi, residui ex Districtu Saarosiensi Parochi. Reverendus Joannes Mankovics P. Balas=Hagasiensis et Disctrictus Ejusdem Archi=Presbyter. Reverendus Joannes Hodemarskj P. Orloviensis Reverendus Izaias Janovics P. Csircsensis Reverendus Joannes Taraszovics P. Liubozinensis Reverendus Petrus Ilkovics P. Jasztrabensis Reverendus Joannes Taraszevics P. Hanigoczensis Reverendus Theodorus Garbela P. Diacsoviensis Reverendus Elias Danielovics P. Peklinensis Reverendus Basilius Solecz P. Kerestveiensis Reverendus Andreas Zetkej P. Geralnensis Reverendus Paulus Teleszniczkj P. Hradiszkensis Reverendus Joannes Horvath P. Nova=Villensis Reverendus Joannes Gulovics P. Fuljakensis Reverendus Joannes Taraszevics P. Krizensis Reverendus Lucas Koszevskj P. Livoviensis Reverendus Stephanus Kaminskj P. Malczoviensis. ... Cur dicatur homo ad imaginem, et similitudinem DEI creatus, Krizensis, Livoviensis, et Malcziviensis rationem dare nesciverunt. Hi etiam definire materiam sacramentorum ignorabant. Uti et caeteri reqvisita, sacramentorum vix aliqvi callebant. ...Livoviensis et Krizensis, plures admittebant pueros, et puellas ad confessionem. Caeteri ibidem cum ijsdem exceptis qvibuspiam vix sufficientem scientiam ad excipiendas confessiones Fidelium, itá et adrité peragendas, instruendas habuisse observati sunt. Aliqvibus definitionem doloris ad confessionem necessarij, aliis modum ignorantibus....Fornicationem non esse peccatum mortale Livoviensis, Krizensis et Orloviensis admisit. Caeteri dicebant esse mortale peccatum, sed non sciverunt rationem, cur? tale sit? Referencie na listinu: Kánonická vizitácia uniatskych presbyterov latinským biskupom (1749): Po ukončení (skrutínií) v stoliciach Zemplín a Už boli v slávnej Šarišskej stolici a slobodnom kráľovskom meste Bardejov 22. júla [1749] preskúšaní presbyteri z dekanátov Makovica, (Šarišské) Zamagurie a Šariš: Velebný Andrej Kurimský, cerninský farár a arcipresbyter dekanátov Makovica a (Šarišské) Zamagurie. ... Velebný Vasiľ Tarasovič, lukovský farár. Velebný Juraj Nizalovský, hrabský farár. Velebný Jozef Nizalovský, gerlachovský farár. Velebný Jozef Rojkovič, snakovský farár. Velebný Simeon Tarasovič, kružlovský farár. ... Títo všetci boli ordinovaní uniatskym biskupom... Sotvaktorí vedia o forme a matérii sviatostí a o úmysloch. Zriedkavo katechizujú, to znamená, že aj sami sú hrubí, majú ešte hrubších farníkov. Tých, ktorých krstia, tiež pomažú svätou krizmou, avšak pri cigánskych deťom robia výnimku, hovoria, že ich netreba pomazať a že tohto pomazania nie sú hodní, čo je deformácia, a že ich rodičia nie všade dodržiavajú Božie a cirkevné zákony. Čo sa týka spovede, vyjavili, že ju vysluhujú veľmi zriedkavo, ako sa však odhalili spolu so svojím najhrubším arcipresbyterom v tomto maximálne spásonosnom bode. Povedal, že jednoduché smilstvo nie je smrteľný hriech, ak bolo vykonané so súhlasom obidvoch strán, ostatní ani nerozlišujú medzi cudzoložstvom a jednoduchým smilstvom; povedali, že ani nikdy nepremýšľali, prečo by mali rozlišovať? Nepoznajú manželské prekážky, ani koľko ich je. ... Matriky opatrujú veľmi zriedkavo a do nich týmto spôsobom zapisujú len pokrstených... Takisto boli dňa 31. júla [1749] na zastávke v Toryse preskúšaní velební farári rezidujúci v Šarišskom dekanáte: Velebný Izaiáš Janovič, čirčský farár. Velebný Ján Tarasovič, ľubotínsky farár. Velebný Peter Ilkovič, šarišskojastrabský farár. Velebný Ján Tarasevič, hanigovský farár. Velebný Teodor Garbela, ďačovský farár. Velebný Eliáš Danielovič, ruskopekliansky farár. Velebný Vasiľ Solec, okružniansky farár. Velebný Andrej Zetkei, geraltovský farár. Velebný Pavol Telesnický, hradištiansky farár. Velebný Štefan Jaronič, ondrašovský farár. Velebný Ján Horvát, ruskonovoveský farár. Velebný Ján Tarasevič, krížsky farár. Velebný Lukáš Kosevský, livovský farár. Velebný Štefan Kaminský, malcovský farár. ... Títo všetci boli ordinovaní uniatskymi biskupmi a po jednom zastávajú farársky úrad. Niektorí obývajú farské pozemky, ostatní – samozrejme – podľa dohody a nájomné, ktoré so zemepánmi zjednali (ktoré je jasne určené v súpise), lebo užívajú panské pozemky.... Prečo sa hovorí, že človek bol stvorený na obraz a podobu Boha, krížsky, livovský a malcovský nevedeli rozumne vysvetliť. Títo tiež nedokázali definovať matériu sviatostí... Livovský a krížsky privádzajú mnohých chlapcov a dievčatá na spoveď;... Smilstvo za smrteľný hriech nepovažujú livovský, krížsky a orlovský. Ostatní povedali, že to je smrteľný hriech, ale nevedeli vysvetliť prečo a ako?... všetci až doteraz nemali žiadne matriky na zapisovanie mien pokrstených, zomrelých a spojených do manželstva. (Zubko, Žeňuch, 2017, s.109-114)
Obce a miestne názvy: Bodovce, Bogliarka, Červenica pri Sabinove, Čirč, Drienica, Geraltov, Hanigovce, Hertník, Hervartov, Hradisko, Jakovany, Kamenica, Krivé, Kríže, Kružlov, Kyjov, Lenartov, Livov, Lúčka, Lukov, Lukov - Venécia, Ľutina, Malcov, Mošurov, Obručné, Olejníkov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Ratvaj, Richvald, Ruská Voľa, Šarišské Jastrabie, Šiba, Terňa, Závadka Synonymá: Bodolak, Boglarka, Cserwenicza, Cžircž, Geralt, Hadisska, Hanigowez, Harcsar Lucska, Hertnecht, Herwaltuw, Jakowjany, Jastrebe, Kamenicza, Kriwe, Križe, Kružlow, Kygow, Lenartow, Liwowf, Luczina, Lucžka, Lukuw, Malczuw, Mossurow, Obrucžno, Olenikuw, Orosz Volya, Ossikow, Pecžowska Nowawes, Ratvaj, Richwald, Ruska Wolya, Siba, Soma, Terna, Weneczia, ZawadkaIn Procesu Zomboriano: Adamőlde, Mossurow (Preadium) - Slavonica; Bodonlaka, Bodolak - Slavonica; Boglyarka, Bolyarka, Boglarka - Slav. Ruth.;Geralth, Geralt - Ruthenica; Henigh, Henigs Dorff, Hanigowez - Slavon. Ruth; Hertnek, Hertnecht - Slavonica; Hervalto, Hervaltó, Herwaltuw - Slavonica; Hradiszka, Hradiszla, Hadisska - Ruthenica; Jakabfalva, Jacabs Dorff, Uherske Jakubowecz - Slavonica; Jakoris, Jakowjany - Ruthenica; Krizse, Križe - Ruthenica; Kriva, Kriwe - Ruthenica; Kruslyó, Kruszló, Kružlow - Ruthenica; Lenartó, Lenarto, Lenartow - Slav. Ruth.; Litinye, Luczina - Slav. Ruth; Livo, Livó, Liwowf - Ruthenica; Luko, Lukuw- Ruthenica; Malczo, Malczuw - Slav. Ruth.; Olegnok, Olenikuw - Ruthenica; Ossiko, Ossikow - Slavonica; Ratvaj - Slavonica; Richvald, Richwald - Slavonica; Siba - Slavonica; Som, Soma - Ruthenica; Ternye, Terna - Slavonica; Pechi-Ujfalu, Pechj Ujfalu, Pecžowska Nowawes - Slavonica; Veneczia, Weneczia - Ruthenica; Zavadka, Zawadka - Ruthenica; In processu Dessőfiano: Csircs, Cžircž - Ruthenica; Jasztreb, Jastrebe - Ruthenica; Kijo, Kijó, Kygow - Ruthenica; Harcsar Lucska, Lucžka - Slavonica; Obrucsno, Obrucžno - Ruthenica; Tarkeő, Kamenicza - Slavonica; Orosz Volya, Ruska Wolya - Ruthenica; Vörős Alma, Cserwenicza - Slavonica; |
|
21-23 / 23 |
Použitá literatúra:
Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
Štátny archív Zakarpatskej oblasti, Berehovo, Vedenie Mukačevskej
gréckokatolíckej diecézy, sign. 151.1.1125, 17 fol.. Užhorod
Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia
Šarišského archidiakonátu (1749)
. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online
- Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
- Štátny archív Zakarpatskej oblasti, Berehovo, Vedenie Mukačevskej gréckokatolíckej diecézy, sign. 151.1.1125, 17 fol.. Užhorod
- Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
- Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749) . Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online