|
|
||||||||||||||||||||||||
...úľava zdanenia Osikova pre vyhorenie; str. 79-80
Obce a miestne názvy: Osikov Osoby a obce: Osikov - Adam - obyvateľ Osikov - Pavol Korbalya - obyvateľ Osikov - Zoška - obyvateľ ...Zoska vidua... Referencie na listinu: Ďalší urbár z roku 1682 je rovnako veľmi podrobný a okrem opisu hertníckeho kaštieľa (castellum Hertnekt), prináša množstvo informácii aj o Osikove. Hospodársky správca celého panstva (allodiator) býval v Hertníku. Ako súpis dokladá, v Osikove bola sýpka (horreum), kde sa v tomto roku nachádzala úroda pšenice, ozimnej pšenice, jačmeňa, ovsa, prosa a zvozené seno v množstve 27 vozov. Priamo sa spomína, že v chotári Osikova bol mlyn o jednom kameni (mola unius lapidis), ktorý mal v prenájme mlynár (molitor) Adam. Ročne za to odvádzal 12 košických meríc obilia a 2 vykŕmené svine (saginatum). Významné postavenie Osikova ako dôležitej dediny na Hertníckom panstve dokladá aj to, že bol v nej zriadený špitál (hospitale). Ten slúžil ako miesto pre starých alebo chorých ľudí a zároveň plnil aj funkciu útulne pre pocestných. V stredovekých mestách bývalo bežným zvykom, že jeho chod zabezpečoval mníšsky rád (augustiniáni, dominikáni, františkáni a pod.) alebo starosť o jeho fungovanie pripadla miestnemu farárovi. Zrejme ináč to nebolo ani v tomto prípade, pretože práve v Osikove existovala v druhej polovici 17 stor. fara s farárom, ktorý sa staral o duchovné potreby veriacich panstva (parochia Romano-Catholici sacerdotis). Či fara fungovala v Osikove aj pred rokom 1612, kedy bol postavený nový kostol, nevieme. Nebudeme iste ďaleko od pravdy ak budeme predpokladať, že fara v dedine bola zriadená až niekedy po tomto roku. ... už v tomto období tam bola krčma (educillum), ktorú prevádzkoval Pavol Korbalya a kde sa v prevažnej miere čapovalo víno. ... Súčasťou urbára je aj súpis poddaných. V tomto roku všetci hospodárili len na polovičnej usadlosti a okrem záznamov o hospodárskych zvieratách sa navyše spomína, koľko synov mali jednotliví gazdovia. Podľa neho mali všetci obyvatelia Osikova minimálne jednu a niektorí aj viac kráv (vacca). Väčšina vlastnila aj voly, ale len tí najbohatší chovali niekoľko koní. Takmer v každej - domácnosti boli minimálne 2 synovia. Urbár neuvádza počet dievčat v rodine, pretože to nebolo pre majiteľov panstva dôležité. V Osikove bolo vtedy 17 sedliakov, ktorí hospodárili na polovičnej usadlosti. V jednom prípade viedla hospodárstvo po svojom zosnulom manželovi vdova Zoška (Zoska vidua), ktorá mala len jednu kravu a dvoch nedospelých synov. V dedine žilo ďalej 9 želiarov a 4 želiari, ktorí bývali v časti dediny nazvanej Pažiť (inguilini Pásitos dicti). Z tohto urbára sa dozvedáme aj informáciu o zaniknutých usadlostiach (deserta colonicales), ktorých bolo 10 a čo je udivujúce, z toho až 4 boli celé. Zaniknutých bolo ešte aj 6 želiarskych usadlosti. Taký veľký počet napovedá, že nezanikli zrejme prirodzeným spôsobom. Dôvodom mohol byť vojenský konflikt v okolí, kedy boli pustošené šľachtické majetky, epidémia, odsťahovanie sa časti obyvateľov z dediny alebo ich schudobnenie a neschopnosť splácať poddanské dávky. (Hudáček, 2013, s.22-24)
Obce a miestne názvy: Osikov Referencie na listinu: Z roku 1688 pochádza ďalší urbár. Ten je však na škodu veci veľmi chudobný na informácie. Prináša len základné údaje o počte poddaných a ich hospodárstvach na panstve. Podobne ako v predchádzajúcom prípade, všetci poddaní hospodárili len na polovičných usadlostiach. Celkovo to bolo 17 domácnosti. Spolu mali všetci sedliaci 23 synov, 4 kone a 34 kusov dobytka. Tí, ktorí hospodárili na štvrtinovej usadlosti, nemali žiadne hospodárske zvieratá, ktoré by bolo potrebné zaznamenať v súpise. Želiarov, ktorí hospodárili na celej usadlosti bolo 11. Mali spolu 18 synov, 1 koňa a 14 kusov dobytka. Jeden z nich vlastnil 8 včelích úľov. Menší želiari boli 4. Mali spolu 2 synov, 8 kusov dobytka a jeden z nich mal 3 včelie úle. Podželiarov (subinguilini) bolo 7 a nevlastnili žiadne väčšie hospodárske zvieratá. (Hudáček, 2013, s.24)
Osoba: Jozef Kľučka Obce a miestne názvy: Hertník, Hradziczkam, Konczem, Lazy, Medzi zemiami, Na Mlinisku, Osikov, Pod mliniszkem, Pod Stare, Pod Stare, Potucska, Stadlo, Zamunie, Zavatka Osoby a obce: Synonymá: BoltsowcztOsikov - Jozef Kľučka - šoltýs/richtár Referencie na listinu: Posledný urbár bol spísaný v roku 1691 a skladal sa z niekoľkých častí. Obsahuje množstvo údajov aj o Osikove. Dozvedáme sa z neho údaje o dôležitých stavbách v dedine. Tak napríklad v Osikove existoval dom, v ktorom býval hospodársky dozorca Hertníckeho panstva (domus allodiales). Ten spravoval osikovský majetok a dozeral na hospodárenie v dedine. Pravdepodobne tam žil spolu so svojou rodinou, prípadne aj so služobníctvom. Tento dom sa nachádzal pri obecnej sýpke, ktorá sa spomína už v roku 1682. Bol vybudovaný pred rokom 1691 alebo rovno v roku 1691. Jeho súčasťou bola aj stajňa a chliev (stabulum). Dokonca sa zachoval jeho podrobný opis. Mal predsieň, strop, bránu, dvere, okná, pec/ohnisko, stoličky, stôl a podlahu. Strecha bola pokrytá šindľom (scandulis) a značne prečnievala okolo celého domu. Táto stavba bola výnimočná v tom zmysle, že sa do veľkej miery odlišovala od domov, v ktorých bývali osikovskí poddaní. K sýpke patrili ešte dve pánske záhrady. V jednej znich rástli ovocné stromy. Druhá sa nachádzala na konci osikovského chotára pri Fričkovciach. Ďalšou budovou bola krčma/ubytovňa pre pocestných (divertorium), pod ktorou bola pivnica (cellaria) a súčasťou vybavenia boli dokonca aj kachle (hypocaustum). Okna na budove boli zasklené a dvere boli zhotovené z drevených dosák, ktoré boli zavesené na železných pántoch. Mala dve malé brány a celá strecha bola v tomto roku kvôli zničeniu opravená. V chotári dediny ale mimo centra zástavby bol postavený nový mlyn, teda v poradí druhy v Osikove. Nespomína sa však jeho presnejšia lokalizácia. Ten mohol byť prenajatý od správcu Hertníckeho panstva (dominus provisor Hertnekiensis) na jeden rok. Nájomník musel každoročne správcovi odvádzať 12 košických meríc obilia a dve vypasené svine. Súčasťou súpisu sú aj údaje o osikovských poliach, ktoré patrili k majetku panstva (terrae arabiles cum allodium spectantes). Smerom k Bartošovciam sa rozkladalo veľké pole *Boltsowczt, inak známe tiež ako *Zamunie. Smerom k chotárnemu miestu *Pod Stare bolo pole *Na Mlinisku. Išlo o zem, ktorá sa nachádzala neďaleko Osikovského mlyna. Neďaleko bolo ďalšie pole *Pod stare. Súčasťou úrodných zemí dediny bolo aj pole pri mlyne smerom k miestu *Potucska, ktoré sa nazývalo *Konczem. Neďaleko neho sa rozkladalo pole *Stadlo až smerom k rieke Halaš. Na konci chotára sa nachádzalo ďalšie pole *Zavatka. Medzi týmito poľami sa rozprestierali ešte osikovské lúky (prata ad allodium spectantia). Išlo o veľké lúky. Ako prvá sa spomína lúka *Pod mliniszkem, lúka smerom k miestu *Potucska, lúka *Medzi zemiami a lúka *Lazy smerom k miestu *Hradziczkam. Urbár obsahuje aj informácie o výnose týchto lúk, z ktorých sa ročne zvyklo zviesť okolo 18 vozov sena (z bartošovských lúk to bolo 46 vozov a z hertníckych lúk až 60 vozov). V tomto roku bol richtárom v Osikove Jozef Kľučka. Každý poddaní mal aspoň jednu kravu a bohatší roľníci aj viac. Všetky domácnosti mali väčšinou od 2 — 4 svíň. Len jeden poddaný v Osikove mal 12 kôz, najbohatší roľníci aj kone, minimálne dva. Niektorí z obyvateľov dediny vlastnili aj úle, jeden z nich ich mal až 12. V Osikove vtedy hospodárilo celkom 27 sedliakov, želiari boli 9. Až 26 usadlostí bolo opustených. Urbár upravoval aj povinnosti osikovských podaných. Predmetom jeho záujmu boli aj poddanské povinnosti chudobnejších obyvateľov dediny. Tak, napríklad, jedna celá usadlosť mala ako ročnú daň odvádzať hus, 2 kohútov a 10 vajec. Polovičná usadlosť hus, prasa, kohúta a 5 vajec. Dvaja väčší želiari rovnako hus, prasa, kohúta a 5 vajec. Dvaja menší želiari len hus a 2 kohútov. Robotné povinnosti ma panstve vykonávali sedliaci väčšinou so záprahom pri oraní, bránení alebo zvážaní úrody z polí panstva. Sedliaci žijúci na polovičnej usadlosti a želiari vykonávali robotu v čase hospodárskych prác až trikrát do týždňa. Tí, ktorí žili na štvrtinovej usadlosti, len dva dni týždenne. Ojedinelé boli aj dary, ktoré odvádzali spolu dvanásti sedliaci svojim pánom. Boli to 4 krčahy vína. Polovičné usadlosti odvádzali 2 krčahy vína, štvrtinové 1 krčah vína. Celá dedina odvádzala ako dar na Veľkonočný pondelok svojím pánom do kuchyne 1 teľa (vitulus). (Hudáček, 2013, s.24-26)
...daňové a majetkové záležitosti Ražnian, Šalgovíka, Brezovice, Širokého, Vislavy /87/; Krivého, Osikova, Záhradného, Hanušoviec, Raslavíc, Zborova /88/;... s. 79-92
Abstract: Barkóciho vizitácia farnosti Osikov. Osoby: Anton Bornemisza; František Forgach; Žigmund Forgach; Anton Klobušický; Mikuláš Michaloci; Ján Sojkovič Osoby a obce: Fričkovce - Ján Sojkovič - farár Hertník - Ján Sojkovič - farár Hertník - Mikuláš Michaloci - obyvateľ Osikov - Ján Sojkovič - farár Osikov - Anton Klobušický - obyvateľ Referencie na listinu: Osikov: ... farský kostol Svätého Ducha dal z kameňa postaviť v roku 1612 uhorský palatín Žigmund Forgáč (Forgács) a konsekroval ho uhorský prímas František Forgáč. V interiéri stáli tri oltáre, hlavný bol zasvätený Duchu Svätému, na evanjeliovej strane stál bočný oltár sv. Šebastiána a na epištolovej strane stál bočný oltár Nanebovzatia Panny Márie. Tri benedikované zvony boli zasvätené sv. Urbanovi, sv. Jánovi Krstiteľovi, sv. Zuzane... Na verejnom priestore stáli štyri kríže. Benedikovaný cintorín bol ohradený murovaným plotom... Procesie sa konali na sviatky Nájdenia a Povýšenia Svätého kríža do Uhorských Raslavíc a na sv. Annu do Mošurova. Patronátne právo mal Anton Klobušický (Klobusiczky). Všetci veriaci boli Slováci („Slavi omnes“). Miestnym farárom bol 34-ročný Ján Sojkovič (Szojkovics). Hertník: v obci stál kamenný kostol sv. Kataríny, ktorý podľa tradície dal postaviť uhorský palatín Žigmund Forgáč (Forgacz) a konsekroval ho jeho brat František Forgáč v roku 1612....Patronátne právo mal Anton Klobušický. Na verejnom priestore stáli tri kríže. Všetci obyvatelia boli Slováci („Slavi omnes“)... Pôsobil tu miestny kaplán (capellanus loci) 56-ročný Mikuláš Michaloci (Michaloczy), ktorý býval v miestnom farskom dome. Fričkovce: v obci stál drevený kostol sv. Martina v biednom stave. V interiéri stál len jediný hlavný oltár zasvätený patrocíniu. Na verejnom priestranstve stáli dva kríže. Vaniškovce: v obci stál maličký drevený kostol sv. Imricha v biednom stave. Vo vnútri stáli tri oltáre, hlavný bol zasvätený sv. Imrichovi, bočné oltáre boli zasvätené Panne Márii a sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi. Dve kazuly z troch boli veľmi staré. Kostol mal biedny inventár, nemali ani kalich. Zvon mali jeden. Patronátne právo mal Anton Bornemisa (Bornemissa). Všetci obyvatelia boli Slováci. Počet veriacich vo farnosti Osikov: Osikov: rímskokatolíci(220 + 40), gréckokatolíci(3), evanjelici(1); Hertník: rímskokatolíci(305 + 78), gréckokatolíci(14), evanjelici(8); Fričkovce: rímskokatolíci(139 + 42), gréckokatolíci(4); Vaniškovce: rímskokatolíci(56 + 18), gréckokatolíci(3), evanjelici(33); (Zubko, Žeňuch, 2017, s.53-55)
Obce a miestne názvy: Bodovce, Bogliarka, Červenica pri Sabinove, Čirč, Drienica, Geraltov, Hanigovce, Hertník, Hervartov, Hradisko, Jakovany, Kamenica, Krivé, Kríže, Kružlov, Kyjov, Lenartov, Livov, Lúčka, Lukov, Lukov - Venécia, Ľutina, Malcov, Mošurov, Obručné, Olejníkov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Ratvaj, Richvald, Ruská Voľa, Šarišské Jastrabie, Šiba, Terňa, Závadka Synonymá: Bodolak, Boglarka, Cserwenicza, Cžircž, Geralt, Hadisska, Hanigowez, Harcsar Lucska, Hertnecht, Herwaltuw, Jakowjany, Jastrebe, Kamenicza, Kriwe, Križe, Kružlow, Kygow, Lenartow, Liwowf, Luczina, Lucžka, Lukuw, Malczuw, Mossurow, Obrucžno, Olenikuw, Orosz Volya, Ossikow, Pecžowska Nowawes, Ratvaj, Richwald, Ruska Wolya, Siba, Soma, Terna, Weneczia, ZawadkaIn Procesu Zomboriano: Adamőlde, Mossurow (Preadium) - Slavonica; Bodonlaka, Bodolak - Slavonica; Boglyarka, Bolyarka, Boglarka - Slav. Ruth.;Geralth, Geralt - Ruthenica; Henigh, Henigs Dorff, Hanigowez - Slavon. Ruth; Hertnek, Hertnecht - Slavonica; Hervalto, Hervaltó, Herwaltuw - Slavonica; Hradiszka, Hradiszla, Hadisska - Ruthenica; Jakabfalva, Jacabs Dorff, Uherske Jakubowecz - Slavonica; Jakoris, Jakowjany - Ruthenica; Krizse, Križe - Ruthenica; Kriva, Kriwe - Ruthenica; Kruslyó, Kruszló, Kružlow - Ruthenica; Lenartó, Lenarto, Lenartow - Slav. Ruth.; Litinye, Luczina - Slav. Ruth; Livo, Livó, Liwowf - Ruthenica; Luko, Lukuw- Ruthenica; Malczo, Malczuw - Slav. Ruth.; Olegnok, Olenikuw - Ruthenica; Ossiko, Ossikow - Slavonica; Ratvaj - Slavonica; Richvald, Richwald - Slavonica; Siba - Slavonica; Som, Soma - Ruthenica; Ternye, Terna - Slavonica; Pechi-Ujfalu, Pechj Ujfalu, Pecžowska Nowawes - Slavonica; Veneczia, Weneczia - Ruthenica; Zavadka, Zawadka - Ruthenica; In processu Dessőfiano: Csircs, Cžircž - Ruthenica; Jasztreb, Jastrebe - Ruthenica; Kijo, Kijó, Kygow - Ruthenica; Harcsar Lucska, Lucžka - Slavonica; Obrucsno, Obrucžno - Ruthenica; Tarkeő, Kamenicza - Slavonica; Orosz Volya, Ruska Wolya - Ruthenica; Vörős Alma, Cserwenicza - Slavonica; |
|
51-57 / 57 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1656-1680. ŠOBA rukopis, Prešov, 1981
Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1681-1695. ŠOBA rukopis, 1986
Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia
Šarišského archidiakonátu (1749)
. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
- Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
- Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1656-1680. ŠOBA rukopis, Prešov, 1981
- Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1681-1695. ŠOBA rukopis, 1986
- Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749) . Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online