28.10.2021
23:27:31
07:17 | 17:21
22:45 | 15:04+
Fáza Mesiaca:
Posledná štvrť 
Zimný slnovrat:   21.12.2021 17:51  
Perihélium:   04.01.2022 ~ 06h  
 
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Z histórie>Všeobecne 

Regestár pohoria Čergov

   
Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.

Aktuálny počet zaradených listín: 2152


Obdobie: od roku:     do roku: 
Osoba:
Obec:
Zdroj:
Referencie:
Full text:
Zoradenie podľa:
 
Vymazať filter Rozšírený filter
   
 

 
1272-1290 Gárdonyi, 1909, s.2, listina: 8HU
 
3


1272–1290, po 1. auguste, Budín. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou daruje županovi Bohumírovi [Bogomér] výlučné právo na ryžovanie zlata v riečke Boca [Bocha]
Overený odpis listiny vyhotovený Spišskou kapitulou dňa 26. apríla 1792.
Preklad: Kveta Markušová, 2017  

 
1274 Fejér, 1829, s.161-163LAT
LAT
2
Obce a miestne názvy: Kuchňa
Synonymá: Cuhnaallia


...Quod Thomas, Ite, et Andreas Comites ad nos accedentes, nobis instantissime sunt conquesti, quod Dominus Rex Colomanus, bonae memoriae, praedecessor noster, teram, seu possessionem eorum Cuhlaallia vocatam, in Comitatu de Sarus sitam, ab eis indebite abstulisset....

Referencie na listinu:

Majetok Kuchňa (Cuhnaallia) odobral Tekulovcom knieža Koloman niekedy v 30 - 40-tych rokoch 13. storočia a majetok nadobudol neprávom nejaký nemenovaný barón. O ďalších podrobnostiach sa obsah listiny nezmieňuje, no zdá sa, že sa časom majetok dostal do vlastníctva koruny. (Smoroň, 2015, s.25)

Členovia rodu Tekule, Comesi Tomáš, syn Tekuleho, Ite a Andrej, syn Boduna v roku 1274 predstúpili pred kráľa Ladislava IV. a požiadali ho o navrátenie majetku Kuchňa. Po preskúmaní ich žiadosti, kráľ vystavil novú donáciu a majetok udelil všetkým trom šľachticom a cez nich aj ich dedičom. (Smoroň, 2015, s.56)

Listina "...bola napísaná rukou nášho drahého a verného magistra Benedikta, Budinského prepošta, vicekancelára nášho dvora, v roku Pánovom 1274." (Smoroň, 2015, s.57)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1274 Wagner, 1780, s.288-290LAT
 
2



 
 
1274 Wagner, 1780, s.514, listina: 9/3LAT
 
2


Ladislaus Rex Huagariae Caenobio ordinis Eremitarum S. Augustini de Saros donat bortum fundum iu Castro Tubel fanetum, annuos quinquaginta acones frumenti, totidemque brasy de clicio Regali. Datum Buda Anno Domini 1274.

 
7.8.1274 MOL, listina: DF 268535LAT1


...ob merita seruiciorum magistri Itemery familiaris tauernici nostre domus, andree, vz et Stephani fratrum eiusdem...

Referencie na listinu:

Ladislav IV. z územia kráľovského loveckého revíru Šarišského hradu vyčlenil zem Radoma (terram Radama), ležiacu v konfíniu s Poľskom. (Beňko, 1985, s.192)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
7.8.1274 HOkl, s.71, listina: 61HU
LAT
2


IV. László király Itemer mestert és testvéreit a Sáros vármegyei Radama föld birtokában védi. Zólyom. (1274.) aug. 7.


 
 
17.6.1275 Gárdonyi, 1909, s.1, listina: 4 (falzum)HU
LAT
3
Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves


17. júna 1275. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou pre potreby spišského župana Rikolfa potvrdzuje donáciu príjmu z mýta pri Pečovskej Novej Vsi [Uyfalu] patriacu šarišskému Novému hradu [Uyvár] podľa listiny kráľa Ondreja II. z roku 1209.
Pergamen, so zlomkom pečate visiacej na červenom a fialovom povrázku.
Falzifikát.

Preklad: Kveta Markušová, 2017  

Referencie na listinu:

...falšovatelia potrebovali za potrebné zvýšiť hodnovernosť falošného "originálu" rovnako falošnou jeho "konfirmáciou" Ladislavom IV. roku 1275. (Halaga, 1962, s.25)



 
1278 MOL, listina: DL 68879, DL 68903LAT1
Kategória: Metácia
Synonymá: Weresalma, Weresalmapataka



Referencie na listinu:

Najstaršia priama a spoľahlivá písomná zmienka o Červenici pri Sabinove. Vznikla pri darovaní územného majetku, ležiaceho v susedstve Červenice Tekulovcom. (Uličný, 1990, s.54)

"iuxta Weresalma" (MOL DL 68879, 68903) (Uličný, 1990, s.388)

Východná časť uvedeného majetku zahŕňala oblasť dnešnej obce Lúčka, ktorá sa však pod týmto názvom v darovacej listine neuvádza. (Uličný, 1990, s.54)

Juhovýchodná časť chotára smerovala "ad alium locum ... Nena ... per silvas ... ad locum Weresalmapataka". (Uličný, 1990, s.416)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1278 Fejér, 1829, s.432-434LAT
LAT
2

...praesentiam Comes Thomas, filius Tecule, cum fratribus suis, Lede et Martino, ac Andreas , filius Budun, quasdam terras ad Sarus pertinentes, vltra indagines , iuxla Verusalma adiacentes , videlicet Peturmezeu , Kuzurumezeu, Putrumezeu, et Huziumezeu vocatas , vacuas, et habitatoribus destitutas, eisdem concedere de benignitate regia dignaremur.... ; et quamquam Budka, iilius Solna, super collatione trium terrarum — — — controuersiam suscitassct praetextu donationis rcgiae, primitus sibi factae, postmodum tamen idein Butka iiti cessit, duas partes relinquendo Thomae Comiti et Andreae, ac Fratribus suis praenotatis, tertia parte sibi assignata, per modum factae compositionis et concordiae inter ipsos. Verum ne communio, mater discordiae, materiam litium generaret , praefati Thomas et Andreas, ac fratres eorum ipsam tertiam partem a Budka, filio Solna, 20. marcis persolutis, in praesentia fratrum Gyllermitarum Ordinis S. Augustini de Sarus pretio compararunt. Sicut in eoruindem Fratrum litteris seriatim vidimus contineri. Cupientes igitur corumdem Thomae, Andreae, ac fratrum suorum petitionibus de regali munificentia benigno occurrere cum fauore..., vt medietas ipsarum terrarum cedere debeat Thomae Comiti, Lede et Martino fratribus eiusdem; altera medietate Andreae et filiis suis, ac haeredibus perpetuo remanente , suis hoc placitum exstitit inter ipsos

Referencie na listinu:

V roku 1278 kráľ Ladislav IV. daroval šľachticom Comesovi Tomášovi, Ledemu a Martinovi, synom Tekuleho a Andrejovi, synovi Bodona z rudu Tekule "akési zeme k Šarišu patriace, ležiace za zásekami, blízko Červenice, a to Peturmezey, Kuzurumezew, Putromezew, et Huzyumezew nazývané...", ktoré boli súčasťou majetkov patriacich pod obvod kráľovského hradu Šariš. Išlo o majetky patriace korune a keďže sa ich kráľ rozhodol udeliť Tekulovcom, poveril Hypolita, farára v tom čase pôsobiaceho vo Veľkom Šariši, aby zistil, či sú tieto majetky bez majiteľa, teda iba kráľovským vlastníctvom, a zároveň aj v akom sú stave. Hypolit po preverení a obchôdzke majetkov zistil, že tretina týchto majetkov bola v tom čase vo vlastníctve Budka, syna Golnu. Šľachtic Budko využil svoje právo a postavil sa proti darovaniu majetkov, ktoré mu patrili - Petrovenec, Dubovica a Kuzurumezew. Svoje podiely Budko odstúpil, až keď mu Tekulovci vyplatili náhradu vpodobe dvadsiatich hrivien striebra. Svedkom tejto kúpy bol mních Gilermo z Rádu sv. Augustiánov z Veľkého Šariša. (Smoroň, 2015, s.208-209)



 
 
1278 Wagner, 1780, s.291-292, listina: 6/8LAT
 
2



 
 
1278 Borsa, 1961, s.206, listina: 2856HU
LAT
3



 
 
1293 MOL, listina: DL 68879LAT1
Obce a miestne názvy: Kamenica, Lúčka, Milpošský potok
Osoby a obce:
Lúčka - Šimon - vlastník
Lúčka - Kachy - vlastník
Synonymá: Veresalma


Ján a jeho synovia (Eugen a Peter) vyhlásili (pred Spišskou kapitulou), že zem, ktorá je ich dedičstvom, a ktorá sa volá Torkw a leží medzi dvoma riečkami Veresalma a Nenevyze, daroval Šimonovi, svojmu zaťovi a dcére, ktorá sa volá Kachy a skrze ňu svojim vnukom, aby ju vlastnili naveky a to v istých starobylých hraniciach, ktoré ju z každej strany ohraničujú.

Referencie na listinu:

Preklad použitý z publikácie  (Angelovič, Boleš, 2002, s.17)

V roku 1348 vznikol spor šľachticov z Petrovenca a tými, ktorí mali svoje majetky v Lúčke o kus zeme vo veľkosti jedného poplužia. Šľachtici ako listinu vlastníctva predložili citovanú listinu z roku 1293. (Angelovič, Boleš, 2002, s.65)

Pomenovanie Nenevis či Neneewyz sa spomína v listine z roku 1293, kde sa táto riečka spolu s riečkou Veresalma (Miľpošský potok) uvádza ako ohraničenie dedičného majetku Torkw (Kamenica). V spomínanej listine má tvar Nenevyze. (Boleš, 2002, s.22)



 
 
7.12.1352 MOL, listina: DL 68903LAT1

hogy kiegyeztek és Rykolphus és fiai a Verusalma és Tarchahat birtokukból, mely utóbbit most Jacabuagasa-nak neveznek, bizonyos részeket átengednek Pál fiainak és társainak oly képpen, hogy medietes terre iacentis inter duos fluvios Doboupotoka et Zeechpataka vocatasa sumpmitate cuiusdam montis Doboufeu vocati ibi existentis incipiendo iret usque fluvium Tarcha, in cuius rippa essetn due mete terree ex parte eiusdem fluvii Doboupataka nominati cessisset predictis Vinchlou, Nicolao et Thome filii Pauli, Egidio filio Chana, Dobou filio Chonk, Jacobo dicto Fvlkus et Andree filiis Petri et aliis fratribus proximis et generationibus eorundem, alia parte eiusdem ad possessiones ipsorum magistri Rykolphi et filiorum suorum predictorum remanante, in eademque aque Tarcha parvum desoendendo infra en altera sinistra parte ipsius aque inter possessiones Hethaas et Peturmezey vocatas in rippa veniret ad duas metas terreas, de quibus per modicum spatium eundo perveniret ad magnam viam seu stratam publicam, per quam de Peturmezey iretur ad villam Hethas, quam viam saliens curreret ad unum parvum monticulum, vulgariter Berch nominatum, ubi essent due mete terree, abhinc ascenderet modicum et vertitur similiter ad duas metas terreas et inde ascendendo versus montem veniret ad duas metas terreas et posthec ascenderet usque fundum predicti montis et ibi faceret duas metas terreas, unde directe reflectendo ad dexterum versus orientem cadret in fluvium Nenepataka nominatum, quem pertransiens perveniret ad unam metam terream, abhinc iretur supra ad unam metam terream secus caput cuiusdam fontis positam, inde reflectendo directe versus orientem per quandam vallem per metas cursuales currendo caderet ini fluvium Verusalmapataka vocatum et licet inibi cursus metarum magistri Rykolphi et filiorum suorum faceret saltum per modicum spatium versus meridiem et caderet in aquam Tarcha, ubi quidam minor rivulus flueret in ipsam aquam Tarcha, tamen propter bonum pacis iidem magister Rykolphus et filii sui cursus ipsarum metarum per eundem fluvium Verusalmapataka vocatum fieri reliquissent, ubi caderet ad predictam aquam Tarcha, abhinc contra meatum eiusdem fluvii Tarcha ad parvvum ascendendo perveniret ad quendam locum, ubi quidam rivulus fluens a parte meridiei caderet in ipsam aquam Tarcha, ibique idem rivulus exiret et per eundem rivululm sursum ascendendo perveniret in qu endam locum de eminentiori et altiori parte cuiusdam magni montis veniret in alium fluvium pro meta per ultrasque partes deputatum et licet disctinctiones metales predicti magistri Rykolphi et filiorum suorum in medio dictorum fluviorum in terra ire debuissent et semper ... ad verticem cuiusdam magni montis seu Berch, ibique etiam idem magister Rykolphus et filii sui prenotati viceiterata propter maiorem tranquillitatem pacis cursus dictarum metarum in ipso fluvio ab oriente a superiori parte dicti montis fluentis commisissent et ipsarum partium mete eundo in eadem vertice montis seu Berch iungerentur metis prioribus et ibi terminarentur.

Referencie na listinu:

...(hranica) vychádza na breh rieky (Torysy) medzi Hethas (Lipany) a Petermezey (Petrovencom). Tu sú dva hraničné znaky. Odtiaľ trocha ďalej prejde v Veľkej ceste alebo verejnej ceste, ktorú prechádza a ide až k jednému kopčeku, ľudovo nazývenému Berch, kde sú dva hraničné znaky. Odtiaľ vystupuje k ďalším dvom hraničným znakom, potom vystupuje smerom k vrchu k iným dvom znakom a nakoniec príde k úpätiu vrchu, kde sú tiež dva hraničné znaky. Odtiaľ sa zatáča vpravo smerom na východ a zostupuje do riečky Nenepataka (Blatný potok).
Z tohto opisu hranice Lipian a Petrovenca možno predpokladať, že hranica od rieky Torysa postupovala ku kopcu, ktorý sa dnes nazýva Dubovické lány a vrchu Všivavec a nakoniec zostúpila do Blatného potoka.
...(hranica) idúc zostupuje k jednej riečke, ktorú Uinchlou (Venceslai, Václav) a Egid nazývajú Nenehel a Rikolf ju volá Nenepataka. Prechádza cez riečku až na istý vrch, cez tento vrch ako aj riečku ide k hraniciam Petermezey (Petrovenca) a Hethas (Lipian)... (Boleš, 2002, s.22)



 
 
1281 Wenzel, 1871, s.318, listina: 2262

A szepesi káptalannak bizonyságlevele, hogy Vnd János comes fiainak beleegyezésével férjhez menő leányának Kachynak Thorkw v nevü földet átengedte. 1281
...quod cum Comes Jan Vnd cum filiis suis, Ewgin videlicet et Petro, ad nostram accedentes personaliter (presenciam) ex vna parte, ab altera uero Symou gener ipsius cum quatuor filijs suis Petro, Paulo, Dominico et Laurencio coram nobis personaliter constituti; idem antedicti Jan et filij sui de consensu communi confessi sunt oraculo viue uocis, quandam terram eorum bereditariam, que wlgariter nuncupatur Thorkw, existentem inter duos riuulos Veresalma uocatum et Neneewyz, prenotato dicto Symoni genero ipsius, et filie sue que uocatur domina Kachy, et per ipsam filiam nepotibus suis in filios filiorum iure perpetuo possidendam...

 
1282 MOL, listina: DL 68759 (falzum)LAT1
Obce a miestne názvy: Kamenický hrad
Synonymá: Thorkv


...Ricolphus de Thorkv... circum castrum suum Thorkv...

Referencie na listinu:

Autor [Endrödi, v diele Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006.] chybne považuje listinu z roku 1282 o udelení výsad pre hrad Kamenica za prvú písomnú zmienku o hrade. Listina je však jednoznačným falzom. (Haviarová, 2016, s.6)

Na majetku vzniklo hradné panstvo s desiatkou dedín. Niekedy pred rokom 1282 ho získal Rykolf z Lomnice, keďže k tomuto dátumu už žiada panovníka o jednotlivé privilégiá pre svoj hrad Kamenica. Táto listina je zároveň najstaršou priamou zmienkou o hrade. Explicitne a opakovane tu nie je uvedený iba "castrum Thorkv" ale aj jeho zemepán "Rikolphus de Thorkv".  (Endrödi, 2006, s.53-54)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1282 Nagy, 1891, s.219-220, listina: 176LAT
LAT
2



 
 
1282 Szentpétery, 1961, s.300, listina: 3180HU
 
3


...XVI—XVII. századi írása kétségtelenül hamisnak mutatja...


 
 
1284 Fejér, 1841, s.462-464, listina: CCXC
Osoby a obce:
Lomnica - Rikolf I - pôvod


...inter Comites Ricolphum de Lumpniz ex vnaparte, Michaelem et Andream. fratres eius, filios Petri de Segra...

 
28.10.1284 Borsa, 1961, s.344-345, listina: 3336HU
LAT
3


...Cum venerabilis páter Andreas miseratione divina episcopus Agriensis litteras plurimas patentes et privilegiales excellentissimi principis Stephani regis patris nostri karissimi super libertatibus, exemptionibus nobilium vasallorum suorum, conditionariorum, hospitum, rusticomm et specialiter super decimis dicandis et exactionibus decimarum ac super limitationibus et terminis totius dyocesis ecclesie Agriensis, maximé super distinctione tenute et decimationis a preposito et capitulo Zepesyensi in novalibus exstirpatis et exstirpandis, que novalia in decimis dicandis ecclesie Agriensi per regem Stephanum patrem nostrum fuerint donata nata, ordináta et distincta per terminos et limitationes a Tarchafeu incipiendo per meatum eiusdem Tarcha, usquedum contiguatur tenute castri nostri Sarus nominati, et usque ad montis fundamentum, qui Zepushege nominatur, et totam terram Zepusyensem circuit ac circumvallat, extra cuius montis circumvallationem de duabus partibus Tarchauyze omnes decimé ecclesie Agriensi dinoscuntur pertinere, ac super tributis et decimis tributorum in decem comitatibus exhigendis, necnon super possessiombus datis et donatis per patrem nostrum adliuc tempore sui ducatus pro expeditione sui debiti, quod mutuaverat ab episcopo Agriensi, videlicet Lamperto...

Referencie na listinu:

Panovník Ladislav IV v roku 1284 potvrdil na žiadosť biskupa Ondreja všetky výsadné listiny Jágerského biskupstva a osobitne najmä výsady týkajúce sa desiatkových práv a hraníc celej Jágerskej diecézy, najviac však ohľadom príslušnosti a výberu desiatkov v novozaložených dedinách, ktoré vznikli klčovaním tunajšej oblasti (teda technikou na nemeckom práve), no aj tých, ktoré ešte v budúcnosti takýmto spôsobom budú vybudované. V listine sa aj konkrétne opisuje toto územie, a to počnúc od prameňa Torysy až po majetky Šarišského hradu (teda po Pečovskú Novú Ves), ktoré od Spiša oddeľovali vrchy nazývané spišské (Levočské vrchy). (Rábik, 2006, s.63-64)



previous 11-20 / 2152 next
 

  1. Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
    Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
  2. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupné online
    Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupné online
  3. Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015
    Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015
  4. Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online
    Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online
  5. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
  6. Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
    Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
  7. Nagy, I., Deák, F., Nagy, G. : Hazai oklevéltár 1234-1536.. Budapest, 1879. Dostupné online
    Nagy, I., Deák, F., Nagy, G. : Hazai oklevéltár 1234-1536.. Budapest, 1879. Dostupné online
  8. Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
    Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
  9. Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
    Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
  10. Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
    Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
  11. Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002
    Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002
  12. Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002
    Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002
  13. Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871. Dostupné online
    Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871. Dostupné online
  14. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
  15. Endrödi, J.: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006. Dostupné online
    Endrödi, J.: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006. Dostupné online
  16. Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
    Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
  17. Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961. Dostupné online
    Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961. Dostupné online
  18. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 7/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1841. Dostupné online
    Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 7/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1841. Dostupné online
  19. Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
    Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
 
Prečítané: 184000x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Koliba pod vrchom Lysá - sezónne obydlie pastierov od mája do októbra
Náhodná fotografia
Aktuálny záber - Lysá
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
Pomoc pre Hanigovský hrad
RSS