| Prvé mapovania oblasti Čergova |
|
Prvá dôležitejšia mapa, ktorá zachytáva oblasť Čergova, bola mapa Uhorska Tabula Hungariae, ktorú zostavil v roku 1513 talian Lazar Roseti.1
Publikovaná bola až po jeho smrti v roku 1528. Rosetiho mapa bola na svoju dobu veľmi podrobná, len z územia Slovenska bolo zachytených 260 miestnych názov, ktoré boli dokonca v správnej slovenskej forme. Mierka mapy je zhruba
1 : 1 093 000. Obraz je pootočený viac ako 45° doľava.2 Ďalšie mapy Uhorska a Šarišskej župy, ktoré vznikli po Lazarovej mape, neprinášajú podstatnejšie informácie a rovnako zachytávajú len v hrubej mierke schématicky znázornené podhorské obce a cesty. Viac nepriniesli ani diela známeho slovenského kartografa Samuela Mikovíniho, kde na jeho mape Slovenska z roku 1739 oblasť Čergova nie je zachytená a mapa z roku 1753 z oblasti Čergova nezachytáva žiadne zaujímavé detaily. |
| Comitatus Sárosiensis 1730-1740 |
| Mapa Šarišskej župy bola vydaná v rokoch 1730-1740. Nie je na nej uvedený jej autor. Na svoju dobu je to podrobná mapa, ktorá zobrazuje územie Čergova aj s vodnými tokmi, lesmi a lúkami. Zachytené sú všetky obce (okrem menších sídelnych celkov - majerov a prédií) a aj obe zrúcaniny hradov. Mapa je k dispozícii online na stránkach hungaricana.hu. |
| A. Fucker: Comitatus Sarosiensis tabula. 1733 |
| Mapu šarišskej župy zostavil v roku 1733 prešovský obchodník Andrej Fucker. V mape sú zachytené len názvy obcí a zrúcanina kamenického hradu. Hanigovský hrad a rovnako aj obec Hanigovce na mape chýbajú. Mapa je k dispozícii online na stránkach hungaricana.hu. |
| Prvé vojenské mapovanie. 1763-1787 |
| Prvé vojenské mapovanie (tzv. tereziánsko-jozefínske) prebiehalo na území Rakúsko-Uhorska v rokoch 1763-1787. Šarišská stolica, a teda aj oblasť pohoria Čergov, bola mapovaná v roku 1771 pod vedením podplukovníka Jana Tobiáša Seegera von Dürrenberg.3 Mapa vyhotovená v mierke 1 : 28 800 zachytáva detailne podhorské obce aj s rozmiestnením jednotlivých stavieb, komunikačné trasy vrátane poľných a lesných ciest, rozlíšené sú pasienky, lesy a horské lúky. Z miestnych názvov sú zachytené len názvy hlavných vrcholov ako Gr. Menschul, Kl. Menschul, Cserho, Hertne (dnešná Veľká Javorina). Mapy vojenských mapovaní sú na stránke mapire.eu alebo na stránke Národného Geoportálu SR v časti "historické mapovanie". |
| J. M. Korabinský: Novissima Comitatus Sarosiensis. 1793 |
| Mapa šarišskej župy z roku 1793, ktorú zostavil prešovský rodák Ján Matej Korabinský, prináša okrem zoznamu obcí aj pár chotárnych názvov. Vrch Minčol a jeho okolie sa v mape spomína ako Mons Mencsul (mons v latinčine znamená vrch). Ďalej je v mape uvádzaný vrch Mons Babja, čo je kopec, ktorý sa nachádza severne od Červenice (na mape prvého vojenského mapovania Uhorska je uvedený s názvom Babia hora). Pri Obručnom uvádza Korabinský vrch Stara Hora (na mape prvého vojenského mapovania je uvedený s názvom Staraj bolj). Mapa je k dispozícii online na stránkach hungaricana.hu. |
| V. Beőr: Pécsújfalu (Sáros m.) Mappa Inclylale Familiae Péchy de Ujfalu, universas silva, dumetaque complectens. 1818 |
| Je to najstaršia známa detailná mapa Čergova, ktorú vyhotovil Vincent Beör - prísažný stoličný geometer Šarišskej stolice. Mapa zachytáva majetky rodiny Péchy z Pečovskej Novej Vsi. Ide zhruba o oblasť od obce Milpoš severne po hlavný hrebeň pohoria Čergov, hrebeňom až po vrch Čergov, bočným hrebeňom Lysej cez sedlo Trepeš a Príslopy a ďalej južným okrajom Ľutiny spať k Milpošu. Mapa je vyhotovená v latinčine a obsahuje názvy potokov, vrchov, oblastí, majetkov a lúk. Mapa je k dispozícii online na stránkach hungaricana.hu. |
| Mapa doliny Majdanu. 1831 |
| Na mape je zachytená úzka oblasť obce Olejníkov a Majdan. Zakreslené sú lesné časti a v intraviláne jednotlivé obydlia hospodárstiev a parcely k nim patriace. Z chotárnych názvov sú spomenuté hlavne názvy oblastí a potokov. Mapa sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve (MOL) v Budapešti. |
| Mapa osady Ambrušovce. 1837 |
| Detailná mapa horskej osady Ambrušovce z roku 1837 zachytáva rozdelenie majetkov Štefana (I), Benjamína (II) a Ambruša Péchy (III). Rozmiestnenie jednotlivých obydlí na okraji parciel pri ceste a dlhý úzky pás pozemku za ním, má črty zárubkového osídlenia, typického pre osídlenie na kopaničiarskom práve, čo je jednou z hypotéz o vzniku obce. V mape sú zachytené viaceré chotárne názvy: Hliboky jarek, Mons Baran, Mons Strednyi, Pod Baranyom, Pri Krisu, Po druhe Strani, Na Bitnu, Oltar Kameny. Ružovou farbou bol vyznačený intravilán obce, žltou polia a zelenou lúky. Mapa sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve (MOL) v Budapešti. |
| Predkomasačné a komasačné mapy z polovice 19. storočia. 1845-1876 |
V Štátnom oblastnom archíve (ŠOBA) v Prešove - Nižnej Šebastovej sa nachádzajú rôzne mapy z 19. storočia, ktoré detailne zachytávajú územia chotárov obcí.
Tieto mapy vznikali prevažne vďaka komasáciám - sceľovaniam pozemkov, ktoré prebiehali v jednotlivých obciach v rôznom období v
druhej polovici 19. storočia. Ide teda väčšinou o mapy predkomasačné a komasačné. V mapách sú okrem pozemkov zaznamenané aj
názvy oblastí, vrchov, potokov, či rozmiestnenie domov a stavieb v obciach. V archíve možno nájsť aj mapy chotárne, mapy urbárskych lesov,
želiarskych majetkov a ďalšie. Prehľad máp z oblasti pohoria Čergov, ktoré sú deponované v ŠOBA:
|
| Pôvodné katastrálne mapy. 1869-1871 |
| Pôvodné katastrálne mapy začali vznikať v polovici 19. storočia. Sú to z tohto obdobia najpodrobnejšie mapy z oblasti pohoria Čergov. V intraviláne sú farebne rozlíšené murované a drevené stavby, v extraviláne hlavné cesty, vedľajšie cesty, vodné toky. K pôvodným katastrálnym mapám sa vypracovávali aj písomné operáty, z nich asi najzaujímavejšie sú parcelné protokoly, z ktorých sa dá dozvedieť viac o konkrétnych stavbách, či pozemkoch ako napríklad majiteľ parcely, či domu, v niektorých prípadoch aj nájomca (želiar), číslo domu, rozloha, druh parcely. Mapy boli väčšinou v mierke 1:2880 a pre oblasť Čergova vznikali prevažne okolo rokov 1869 - 1871. Mapy sú uložené v Ústrednom archíve geodézia a kartografie. |
| Kolekcia máp Rakúsko-Uhorska. 1910-1911 |
| Kolekcia máp Rakúsko-Uhorska vychádzala v priebehu rokov 1877 - 1914. Južná oblasť Čergova je zachytená na mape okolia Sabinova4, ktorá vyšla v roku 1910 a severná oblasť na mape Bardejova a poľskej Mušiny5, ktorá vyšla v roku 1911. Hoci boli publikované až v 20. storočí, mapovanie prebiehalo ešte v roku 1894. V mapách sú zaznamenané prevažne názvy vrchov, v menšej miere názvy oblastí a potokov. Pomerne presne je zmapované rozmiestnenie jednotlivých obydlí v obciach, cenné sú aj zakreslenia krížov a kaplniek. |
- Prikryl, Ľ.: Vývoj mapového zobrazovania Slovenska. VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1977, str. 51
- Tamže, str. 55
- Prikryl, Ľ.: Slovensko na starých mapách. Osveta, Martin, 1982, str. 141
- Austro-Hungarian Monarchy. Militärgeographisches Institut (Cartographer): Kisszeben. Z kolekcie máp Spezialkarte der Osterreichisch-Ungarischen Monarchie. (1877 - 1914). Depon in: Lionel Pincus and Princess Firyal Map Division. K.u.K. Militargeographisches Institut., Vienna, 1910. Dostupné online: https://digitalcollections.nypl.org/items/510d47df-89ff-a3d9-e040-e00a18064a99
- Austro-Hungarian Monarchy. Militärgeographisches Institut (Cartographer): Bartfa und Muszyna. Z kolekcie máp Spezialkarte der Osterreichisch-Ungarischen Monarchie. (1877 - 1914). Depon in: Lionel Pincus and Princess Firyal Map Division. K.u.K. Militargeographisches Institut., Vienna, 1911. Dostupné online: https://digitalcollections.nypl.org/items/510d47df-89e4-a3d9-e040-e00a18064a99