| Jedľa biela sa dožíva priemerne 350-400 rokov a patrí medzi naše najvyššie stromy. Najvyššia jedľa, ktorá je zároveň v súčasnosti aj najvyšším stromom na Slovensku, rastie vo Veporských vrchoch v NPR Dobročský prales a meria 58 metrov. V Dobročskom pralese rástla aj najmohutnejšia slovenská jedľa - legendárna Dobročská jedľa. Bola vysoká 56 metrov a mala priemer kmeňa 193 cm. Padla vo víchrici v roku 1964 vo veku okolo 500 rokov. |
| V jedľovo-bukových lesoch pohoria Čergov, ako už názov napovedá, je jedľa typickou drevinou a má po buku druhé najväčšie zastúpenie. Výraznejšie je zastúpená prevažne vo východnom a južnom okraji pohoria. Mohutné a staré jedle sa zachovali hlavne v katastri obce Olejníkov. |
| Pozoruhodná jedľa, ktorá rástla v katastri obce Olejníkov, prirodzene dožila a v súčasnosti z nej ostal už len rozkladajúci sa mohutný peň (Obr. 1). |
| Prednedávnom bolo na jednom čergovskom svahu spílených zopár prastarých jedlí. Najväčšia z nich mala 327 rokov. Spomínaná je na stránkach blogu Juraja Lukáča v článku Jedľa. |
| Prastará jedľa (3,55 m) |
| Krásna jedľa s obvodom kmeňa 3,55 metra rastie v katastri obce Olejníkov v nadmorskej výške okolo 950 metrov. Zhruba pred storočím prežila veľkú zmenu prostredia - výrub okolitého lesa kvôli drevenému uhliu. Drevené uhlie sa pálilo z bukov, pretože z nich je uhlie kvalitnejšie a má väčšiu výhrevnosť, a tak jedľa unikla pozornosti uhliarov. Spočiatku rástla na holine, na slnečnej, osvetlenej stráni a pravdepodobne preto má na svojom kmeni toľko pahýľov. Okolitý les postupne dorastal a dnes je jedľa ukrytá medzi vysokými bukmi, nad ktorými vyčnieva svojím zeleným vrcholcom. Vzhľadom na vek okolitého lesa ju v blízkej budúcnosti čaká ďalšia podobná zmena. Dúfajme, že sa jej aj tentokrát podarí odolať a bude nám aj naďalej pripomínať dávnu minulosť. |
Článok
Jedľa biela (Abies alba)
O prastarých čergovských jedliach a špeciálne o jednej s obvodom kmeňa 3,55 m.