| Jaskyne okolia Hanigovského hradu nie sú výnimočné svojimi rozmermi. Najväčšia z nich má neprieleznú celkovú dĺžku 21 m, ostatné majú okolo 4-8 m. Tieto jaskyne sú však zaujímavé predovšetkým tým, že sa nachádzajú vo výbežku bradlového pásma, ktorý až nečakane hlboko zasahuje do oblasti čergovského flyšu. A tak, hoci by sme tu čakali typický pseudokras, tu na relatívne malom území nachádzame jaskyne v pekných bradlových vápencoch. |
|
Jaskynný komplex Peklo |
| V tomto komplexe sa nachádzajú štyri jaskyne, ktoré sú sústredené v okolí výrazného, asi 10 m vysokého bradielka. | |
| Jaskyňa Peklo |
|
k. ú. Olejníkov, dl. 21 m, zlomovo-korózna
|
| Nachádza sa v severovýchodnej časti bradielka. Vstupné abri je tvorené priestrannejšou dutinou, z ktorej ďalej neprielezne pokračujú dve pukliny. Jedna (Obr. 1) prebieha južným, druhá (Obr. 2) severozápadným smerom. Jaskyňa bola prvýkrát zaevidovaná jaskyniarmi speleoklubu Šariš dňa 30.12.2002. Ďalšie meranie jaskyne sa uskutočnilo 14.9.2003. Výskyt netopierov. |
| Dvojvchodová pri Pekle a Puklinová pri Pekle |
|
Dvojvchodová pri Pekle - k. ú. Olejníkov, zlomovo-korózna; Puklinová pri Pekle - k. ú. Olejníkov, dl. 4 m, zlomovo-korózna
|
|
Jaskynky sa nachádzajú na južnej strane bradielka tesne vedľa seba (Obr. 3).
Dvojvchodová jaskyňa má dve vchodové štrbiny, ktoré sa ďalej spájajú a pokračujú ďalej úzkou puklinou. Dĺžka je neznáma.
Puklinová jaskyňa je tvorená úzkou, ale prieleznou vertikálnou puklinou o dľžke 4 m. Za vstupom sa puklina v hornej časti rozširuje a je možné sa v nej aj postaviť. Jaskyne boli zamerané 14.9.2003. Výskyt netopierov. V zozname jaskýň SR (stav k 30.6.2007) je nesprávne uvedená jaskyňa Trojvchodová pri Pekle. Bol to pravdepodobne pôvodný názov oboch jaskýň. |
| Biela jaskyňa | |
|
k. ú. Olejníkov
|
|
| Jaskyňa bola objavená počas dokumentácie prvých troch jaskýň dňa 15.9.2009. Nachádza sa asi 80 m západne od bradielka Peklo. Jej vchod je vo východnej časti krásnej bielej vápencovej steny, podľa ktorej dostala aj meno. Nebola doposiaľ jaskyniarsky preskúmaná a oficiálne registrovaná. Jej dľžka je neznáma. |
| Hradné jaskyne | |
| Priamo na hradnom vrchu a jeho predvrchole sa nachádzajú dve jaskyne. | |
| Podhradová jaskyňa | |
|
k. ú. Hanigovce, dl. 6 m, zlomovo-sutinová
|
|
| Podhradová jaskyňa leží pár metrov pod hradbami Hanigovského hradu. Má dva vstupy, pričom hlavný a väčší vchod je situovaný nižšie. Puklinový plazivkový priestor jaskyne potom prebieha zhruba 2 metre pod povrchom kopírujúc terén a prielezne po šiestich metroch vyúsťuje na povrch. Je možné, že v minulosti jaskyňa pokračovala ďalej smerom k hradnému nádvoriu. | |
| Predhradová jaskyňa | |
|
k. ú. Hanigovce
|
|
| Predhradová jaskyňa bola objavená počas dokumentácie jaskýň okolia Hanigovského hradu dňa 15.9.2009 západne od Podhradovej jaskyne. Je tvorená úzkou vertikálnou puklinou predpokladanej dľžky 3-4 m. Jaskyňa nebola zatiaľ oficiálne registrovaná v zozname jaskýň a vyžaduje ďalší speleologický prieskum. |
|
Sústava rozsadlinových jaskýň |
| Priamo na rozhraní flyšu a bradlového výbežku sa nachádza sústava štyroch rozsadlinových jaskýň. |
| Jaskyňa pod bukom | |
|
k. ú. Olejníkov, dl. 10 m, rozsadlinová
|
|
| Vchod do jaskyne leží tesne pri kmeni buka. Vertikálny komín sa na svojom dne napája na ďalšiu puklinu s možným postupom doľava. Objavená bola 30.12.2002, preskúmaná a zameraná 3.1.2003. Výskyt netopierov. | |
| Koreňová jaskyňa | |
|
k. ú. Olejníkov, dl. 6 m, rozsadlinová
|
|
| Nachádza sa zhruba 15 m juhozápadne od jaskyne Pod bukom. Názov dostala podľa koreňa buka vrasteného do vápencovej skaly. Bola objavená 3.1.2003 po rozhrabaní menšieho výduchu medzi koreňmi. | |
| Jaskyňa Petrova sonda | |
|
k. ú. Olejníkov, dl. 6 m, rozsadlinová
|
|
| Jaskyňa leží asi 60 m juhovýchodne od Koreňovej jaskyne. Bola objavená 14.9.2003 počas prieskumu centrálnej pukliny širokej 1-2 metre, ktorá v danej oblasti prebieha kolmo na vrstevnice. Má nestabilný strop, ktorý je tvorený v pukline zaklinenými balvanmi. | |
| Jazvečia jaskyňa |
|
k. ú. Olejníkov
|
| Nachádza sa približne 30 m juhozápadne od Koreňovej jaskyne. Má štyri vstupy umiestnené v línii nad sebou. Je obývaná jazvecom, podľa čoho dostala aj meno. Pod najspodnejším (Obr. 4) z vstupov, ktorý jazvecovi slúži ako odpadový, je kopa trusu s viditeľnými, nestrávenými krovkami hmyzu. |
Podklady a konzultácie:
|
||
Použitá literatúra:
- Bella, P., Hlaváčová, I., Holúbek, P. a kol.: Zoznam jaskýň Slovenskej republiky (stav k 30. 6. 2007). Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš, Liptovský Mikuláš, 2007364 s.