| Minčol je najvyšší vrch pohoria Čergov s nadmorskou výškou 1157 m. Nachádza sa v západnej časti pohoria na hraniciach okresov Bardejov, Prešov a Stará Ľubovňa. Má hôľnatý charakter s typicky karpatskou horskou kvetenou, zasahujúcou aj do lesných spoločenstiev. Botanickú výnimočnosť jeho horských lúk potvrdzuje pozorovanie 277 taxónov vyšších rastlín, z ktorých je 15 zaradených do Červeného zoznamu ohrozených rastlín SR.1 V roku 1986 bolo územie Minčola vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu pod názvom Čergovský Minčol. | ||
Turistické informácie |
||
|
Minčol je dôležitým turistickým bodom, o čom svedčí aj počet značených trás, ktoré k nemu vedú. Medzi najpoužívanejšie
výstupové trasy z "prešovskej" strany patrí modro značená trasa, ktorá z Kyjova vedie hrebeňom nad Sokoľou dolinou,
prípadne žltá zo Šarišského Jastrabia a
z "bardejovskej" strany žltá z Livovskej Huty.
Na rýchly výstup sa dá použiť aj neznačená, ale orientačne nenáročná
trasa z obce Potoky.
Z vrchola je krásny výhľad smerom na západ na Tatry (Obr. 1), Pieniny, severne máme ako na dlani Malý Minčol (Obr. 2), Murianik, Dlhú (Obr. 3), Krynickú Javorinu. Severovýchodne pekne vidno vedľajší čergovský hrebeň (Obr. 4) s Pálenicou, Rohaľankou a Jaseňovom. Kvôli výhľadom na východ a juh (Obr. 5), ktoré sú z Minčola obmedzené, sa oplatí odbehnúť na neďaleký predvrchol Minčola (Obr. 6). |
||
Vodopis |
||
| Minčolom prechádza hlavné európske rozvodie. Severné a západné svahy Minčola odvádzajú vody prostredníctvom rieky Poprad, Dunajca a Visly až do Baltského mora. Vody južných svahov odvádza rieka Torysa a východných svahov rieka Topľa, ktorá pramení (Obr. 7) zhruba 1,5 km juhovýchodne od kóty Minčola. Tie potom odvádzajú vody prostredníctvom Tisy a Dunaja do Čierneho mora. | ||
Kóta |
||
|
Počas druhého vojenského mapovania Uhorska, ktoré prebiehalo v rokoch 1806-1869, sa na Minčole vykonávali
geodetické merania.
Na vrchole bol ako kóta umiestnený kameň s nápisom "Oper : Asboth 1820". Spomína ho v roku 1841 vo svojom diele aj Ernst Theodor Krieger.2 Po vzniku Československej republiky bolo potrebné vybudovať novú polohovú sieť, ktorá dostala názov Jednotná trigonometrická sieť katastrálna (JTSK). Niekedy v rokoch 1931 - 1935 bol postavený železobetónový pilier a drevená meračská veža (Obr. 8), ktorá po druhej svetovej vojne spadla. Bola nahradená novou, už menšou provizórnou drevenou vežou. Miesta, na ktorých veža stála, sú viditeľné ešte aj dnes v podobe symetricky zarovnaného terénu v okolí piliera. Na pylóne boli v roku 1979 počas XXVI. zrazu turistov v Lipanoch umiestnené erby Bardejova (Obr. 9), Starej Ľubovne (Obr. 10), Prešova (Obr. 11) a pamätného znaku zrazu (Obr. 12). Vedľa pylónu stojí turistický smerovník (Obr. 13), na ktorom je pripevnená schránka s vrcholovou knihou (Obr. 14). V prvej polovici septembra v roku 2017 boli na pylóne vykonané opravné práce, ktoré realizoval KST Mladosť Odeva Lipany. |
||
Pomenovanie |
||
|
Vznik názvu Minčol súvisí s valašskou kolonizáciou3. Názov pochádza z rumunského slova muncel (kopec, návršie, vrchol hory) a jeho 'cesta' z
rumunských Karpát sa dá vystopovať aj v terénnych názvoch vrchlov ukrajinských Karpát, kde sú názvom
Minčol v rôznych podobách (Menczul, Menciul, Menčul (Obr. 15), Mencsul, Mencsil, Minczol a pod.) pomenované desiatky vrcholov.
Na Slovensku sa tento názov v písomných zmienkach
objavuje už v roku 1563 (neskôr aj v roku 1615) v podobe Minczow4. Je teda pravdepodobné, že aj čergovský Minčol niesol tento názov zhruba od 16. storočia. V prvých známych písomných zmienkach bol spomínaný ako Gr. Menschul(1771) (Obr. 16), Mincsol (1859), Minczol (1860). V minulom storočí dokonca niesol kuriózny názov Na Baterii (Obr. 17) (1964)5 |
||
Predvrchol |
||
| Zhruba 600 m juhovýchodne od hlavného vrchola Minčola sa nachádza jeho predvrchol. Na ňom bol na počesť návštevy Jána Pavla II. v Košiciah, Prešove a Levoči dňa 17.6.1995 postavený a následne 16.9.1995 vysvätený drevený kríž (Obr. 18). | ||
- Kliment, J.: Vegetácia horských lúk Národnej prírodnej rezervácie Čergovský Minčol. In. Ochrana prírody. Roč. 16. Banská Bystrica, 1998
- Krieger, E. T.: Das Sároser Komitat in Ober-Ungarn. 1841, str. 40. "...na vrchole vrchu Minčol stojí jeden kameň, hlboko zasadený do zeme, na ktorom je tento nápis: Oper : Asboth 1820"
- Majtán, M.: Z lexiky slovenskej toponymie. Veda, Bratislava, 1996, str. 33
- Tamže, str. 69
- Zahatňanský, V. a kol.: Čerchovské pohorie. Turistický sprievodca ČSSR. Šport, vydavateľstvo SV ČSTV, Bratislava, 1964, str. 141. "Na Baterii (Veľký Minčol), najvyšší poloninový vrch v pohorí (1157 m) s kruhovým rozhľadom."