Potreba vytvorenia online regestáraPrimárnym zdrojom historických informácií sú predovšetkým dobové listiny. Aby nebolo potrebné študovať originálne listiny, či cestovať za nimi do archívov, robia sa z týchto listín odpisy, ktoré sa publikujú v tzv. pramenných edíciách. Tieto delíme na dva druhy: diplomatár, ktorý publikuje texty listín v plnom znení a regestár, ktorý publikuje regesty, teda krátke zhrnutie (výťah, abstrakt) listiny či inej písomnosti.História oblasti pohoria Čergov a jeho podhorských obcí je bohatá. Najstaršie listiny sa zachovali už z 13. storočia. Tieto sa týkali hlavne obcí na južnej strane pohoria, čo samozrejme úzko súviselo s intenzívnejším zaľudňovaním v tejto oblasti. Toto zaľudňovanie nepochybne súviselo aj s tým, že v 12. storočí došlo k posunutiu obranných hraníc Uhorska smerom na sever, až na severný okraj Prešovskej kotliny, na južné svahy pohoria Čergov.1K starším dedinám, ktoré vtedy už existovali (ako napr.: Červenica, [Pečovská] Nová Ves, Kamenica, Terňa, Malcov, atď.), postupne pribúdali novozakladané osady na nemeckom práve (Lúčka, Lenartov, Richvald, atď.), neskôr na valašskom práve (Livov, Kríže, atď.) a napokon aj na (v tomto regióne zriedkavom) kopaničiarskom práve (v 19. storočí založené horské osady Ambrušovce a Baranie). S pribúdajúcimi stáročiami sa zákonite rozrastal aj počet zachovaných listín a dnes ich z oblasti pohoria Čergov bude odhadom určite viac než 10000. Veď napokon, už len Gárdonyiho regestár rodinného archívu rodu Péchy2obsahuje viac než 3000 listín. Pravda, nie všetky listiny sú obsahovo zaujímavé. Ak však listina obsahuje aspoň minimálnu informáciu, ktorá by mohla prispieť k poznaniu minulosti, určite je vhodné ju zaradiť do spracovávania. Orientácia v takomto množstve listinného materiálu je náročná a časovo zdĺhavá činnosť. Okrem toho sú listiny roztrúsené vo viacerých archívnych fondoch, či rôznych publikáciách. Z tohto dôvodu bol pre potreby štúdia histórie pohoria Čergov a jeho okolia vytvorený online regestár. Online regestár listiny usporadúva a ponúka rýchle vyhľadávanie podľa zvolených kritérií. Do regestára boli zaradené listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo geografickou lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Chronologické vymedzenie regestára nebolo stanovené. V súčasnosti je do regestára zaradených 2159 listín a ďalšie sú priebežne dopĺňané. Zdroje dátInformácie sú čerpané z viacerých zdrojov. Hlavným zdrojom sú samozrejme primárne pramene, teda originálne listiny uložené v rôznych archívoch. Dôležitým zdrojom však sú aj edície prameňov, ktoré začali vznikať už v 18. storočí. Maďarský národný archív (MOL), v ktorom sa nachádza veľká časť listín čergovského regiónu, sprístupňuje listiny do roku 1527 aj v elektronickej podobe. Rovnako je k dispozícii online aj väčšina edícií. Toto umožnilo prepojenie čergovského regestára s týmito online zdrojmi a používateľ má tak možnosť sa rýchlo a pohodlne dostať k originálnej listine. Kompletný zoznam zdrojov nájdete v závere tohto článku.Štruktúra regestuVo výsledkoch vyhľadávania v regestári je na jednej stránke zobrazených maximálne desať regestov. Každý regest tvorí samostatný blok. Tento blok je zložený z častí, ktoré sú rozpísané v nasledujúcich podkapitolách.Hlavička regestuV hlavičke regestu sa nachádzajú údaje:
Tabuľka 1: Rozlíšenie zdrojov regestu.
Záhlavie regestuRegest má v záhlaví uvedené dôležité indexované dáta z listiny. Ide hlavne o:
ObsahV tejto časti sa nachádza prepis originálnej listiny či edície. V prípade, že zdroj dát je regestár, ide väčšinou o plný prepis regestu, inak sú to výňatky dôležitejších častí. Snahou je uvádzať prepis preložený do slovenčiny, aby listina bola prístupná aj širšej verejnosti. Ak bola listina preložená, v hlavičke regestu v časti jazyk je to zvýraznené podčiarknutým originálnym jazykom.Referencie na listinuV referenciách je zobrazená citácia z vedeckej práce, či článku, ktorá odkazuje na danú listinu. Takto je možné porovnať, ako s listinou pracujú viacerí autori a porovnať napríklad závery, ktoré z danej listiny vyviedli. Referencia môže napríklad obsahovať aj preklad časti listiny, rôzne komentáre, či poznámky a bádateľ sa tak môže s listinou lepšie oboznámiť.Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameňTu sa uvádzaju edície, ktoré obsahujú danú listinu. Takto je možné sa dostať aj k plnému prepisu listiny, keďže niektoré edície ponúkajú aj jej plný prepis.VyhľadávanieOnline regestár ponúka vyhľadávanie v listinách na základe viacerých kritérií. Vyhľadávací filter môže byť zobrazený v štandardnom alebo rozšírenom móde.Základný vyhľadávací filterTabuľka 2: Základný vyhľadávací filter.
Rozšírený vyhľadávací filterTabuľka 3: Rozšírený vyhľadávací filter.
IndexáciaVäčšina listín nesie v sebe informácie, ktoré vhodným spracovaním (indexáciou) vo výsledku poskytnú ďalšie možnosti prepojenia a prezentáciu dát v inom kontexte. Pri spracovávaní listiny sú indexované nasledujúce informácie:Obec: ak je v listine zmienka o obci podhoria Čergova, väzbou regest - obec, je potom možné rýchlo dohľadať všetky zmienky o danej obci. Ak sa navyše zaznamená aj presný zápis názvu obce v listine, získame tak chronologický vývoj názvu obce. Detailné informácie o obciach sú na stránke Obce pohoria Čergov. Osoba: vytvorením väzby regest - osoba získavame jednak informácie o všetkých zmienkach o danej osobe, ale môžeme zaznamenať aj informácie o tom, či táto osoba v čase vydania listiny ešte žila alebo nie. Týmto sa vytvorí časový rámec, kedy vieme s istotou povedať, že osoba v danom období žila. Ďalšie prepojenia vznikajú medzi osobami. V listinách sa často uvádzajú príbuzenské vzťahy ako syn, dcéra, manžel, atď. Indexácia týchto údajov umožnila vytvorenie rodokmeňov, kde pri každom prepojení v rodokmeni sa vieme rýchlo prekliknúť na konkrétny regest, ktorý potvrdzuje tento vzťah (napr. otec-syn). Detailné informácie o osobe sú dostupné kliknutím na meno indexovanej osoby v záhlaví regestu. Vyhľadávanie osôb podľa mena a priezviska, alebo podľa príslušnosti k rodu je k dispozícii na stránke Osoby oblasti pohoria Čergov. Osoba-obec: v listinách môžeme vystopovať aj vzťah osoby a obce. Ide napríklad o vlastnícke práva na celú obec, prípadne vlastníctvo podielov v obci. Takto vieme získať chronologický prehľad o vlastníkoch danej obce. Ďalšie vzťahy sú napr. sociálny status osoby v obci - šoltýs, farár, učiteľ alebo len bežný obyvateľ. Tieto informácie sa zobrazujú jednak pri konkrétnej osobe, ale aj v detailoch pre vybranú obec. Všetko je samozrejme spätne referencované na potvrdzujúci regest. Miestny názov: indexáciou regest - miestny názov sa vytvára prepojenie, ktoré je využívané v Registri chotárnych názvov pohoria Čergov, kde takto vieme získať informácie o zmienkach o chotárnom názve v konkrétnej listine, ale aj o vývoji jeho názvu. Kategorizácia: vybraným regestom je možné prideliť kategóriu, podľa ktorej sa dajú regesty tematicky zoskupiť a potom rýchlo dohľadať. Ide napríklad o kategórie: metácia, zbojníci, epidémie, prírodná katastrofa, atď. Jazyk: Pridelením jazyka k danému regestu vieme dohľadať listiny podľa jazyka. Môže to byť zaujímavé napríklad pre vyhľadanie listín písaných v starej slovenčine. ZáverPri obrovskom množstve dát, ktoré sa skrývajú v ešte nezadaných listinách, je jasné, že vytváranie online regestára bude dlhodobým procesom. Veľa práce ešte zostáva aj pri už zadaných listinách. V niektorých prípadoch ešte nie je úplne dokončené ich spracovávanie a indexácia, alebo bola do regestu zahrnutá len časť listiny, v niektorých prípadoch len kľúčové slová. Dôkladnejším štúdiom originálnej listiny môžu byť neskôr do regestu dopĺňané ďalšie indexovateľné dáta. Rovnako aj rodokmene zatiaľ neobsahujú kompletný rodinný strom, pretože vznikli výlučne na základe informácií z listín zadaných v regestári. Zámerne neboli vytvárané na základe známeho diela Ivana Nagya,3 pretože nie všetky rodinné vzťahy v tomto diele sú aj listinne podložené. Pre kompletizáciu rodokmeňov bude potrebné systematickejšie preštudovať jednotlivé rody a tie listiny, ktoré jednoznačne potvrdzujú rodinnú väzbu, pridať do regestára. Na záver treba dodať, že online regestár oblasti pohoria Čergov je amatérskym počinom. Aj pri všetkej snahe, ktorá bola vložená do jeho vytvárania, môže obsahovať z toho vyplývajúce nedostatky. Preto je vítaná pomocná ruka profesionálneho nadšenca, ktorá by určite prispela ku zdokonaleniu tejto práce.Zoznam zdrojov regestára pohoria ČergovKompletný zoznam zdrojov, z ktorých čerpá regestár pohoria Čergov:Zoznam primárnych prameňov: Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice Archív mesta. Košice Archív mesta. Sabinov Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť Štátny archív (ŠA). Prešov Štátny archív (ŠA). Bardejov Štátny archív Zakarpatskej oblasti, Berehovo, Vedenie Mukačevskej
gréckokatolíckej diecézy, sign. 151.1.1125, 17 fol.. Užhorod Štátny oblastný archív (ŠOBA). Prešov Štátny oblastný archív (ŠOBA). Levoča Štátny ústredný archív. Bratislava
Zoznam edícií prameňov: Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961 Čovan, M.: Historické nápisy zo Šariša do roku 1650. Tlačiareň P+M, Martin, 2016 Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 4/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupné online Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupné online Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupné online Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832. Dostupné online Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832. Dostupné online Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832. Dostupné online Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/6. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1837. Dostupné online Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/7. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842. Dostupné online Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1833. Dostupné online Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1833. Dostupné online Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1834. Dostupné online Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1834. Dostupné online Fejérpataky, L.: Magyarországi városok régi számadáskönyvei. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1885. Dostupné online Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909 Ipolyi, A.: Monumenta Vaticana Historiam Regni Hungariae Illustrantia I-1. Budapešť, 1887. Dostupné online Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910. Dostupné online Iványi, B.: Eperjes szabad királyi város levéltára. 1245-1526.. Szeged, 1931. Dostupné online Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár I. (1387–1399). Akadémiai Kiadó, Budapets, 1951. Dostupné online Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1406). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1956. Dostupné online Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958. Dostupné online Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár III. (1411-1412). Magyar Országos Levéltár, Budapest, 1993. Dostupné online Marsina, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. Tomus II. Vydavateľstvo Obzor, Bratiskava, 1987 Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. I. (1301–1321). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1878. Dostupné online Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. II. (1322–1332). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881. Dostupné online Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. III. (1333–1339). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1883. Dostupné online Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. V. (1347–1352). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1887. Dostupné online Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online Nagy, I., Deák, F., Nagy, G. : Hazai oklevéltár 1234-1536.. Budapest, 1879. Dostupné online Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884. Dostupné online Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. VI. A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1891. Dostupné online Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXIII. 1339. Budapest–Szeged, 1999. Dostupné online Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007. Dostupné online Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXV. 1341. Budapest–Szeged, 2004. Dostupné online Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXXIII. 1349. Budapest–Szeged, 2015. Dostupné online Sedlák, V.: Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I. Rationes collectorum pontificiorum in annis 1332–1337.. Trnavská univerzita, 2008 Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980 Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987 Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/1. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1943. Dostupné online Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961. Dostupné online Tasnádi Nagy, G., Nagy, I.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. VII. A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1920. Dostupné online Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975 Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z rokov 1605-1645. ŠOBA rukopis, Prešov, 1979 Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1656-1680. ŠOBA rukopis, Prešov, 1981 Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1681-1695. ŠOBA rukopis, 1986 Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871. Dostupné online Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. VIII. 1261–1272.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1870. Dostupné online Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. X.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1873. Dostupné online Zsinka, F.: Magyar protestáns egyháztörténeti adattár. XIII. Kiada a Magyar protestáns irodalmi társaság, Budapest, 1929. Dostupné online
|
- Varsik, B.: Osídlenie Košickej kotliny I.. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1964, str. 104
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
- Nagy, I.: Magyarország családai: czimerekkel és nemzékrendi táblákkal, Volume 5. Pest, 1862. Dostupné online: https://books.google.sk/books?id=k0pmAAAAMAAJ&printsec=frontcover#v=onepage&q&f=false