|
Hrab je listnatý strom dorastajúci do výšky 20, výnimočne až 30 m. Je to drevina nížin až pahorkatín a len
výnimočne vystupuje vyššie ako 800 m n.m. Dožíva sa maximálne 200 rokov. Kmeň je u starých stromov
svalovitý (Obr. 1), obzvlášť ak strom nerastie v zápoji. Z našich stromov patrí jeho drevo
medzi jedno z najtvrdších,
a preto sa používa na výrobu rôznych nástrojov, na hoblíky, poriská do sekier.
Na našom území je prirodzene rozšírenou drevinou a jeho zastúpenie v lesoch Slovenska je 5,7%.1 V pohorí Čergov sa vyskytuje väčšinou ako primiešanina alebo vtrúsene zastúpená drevina a len v 0,36%-ách porastov má hrab viac ako 50% zastúpenie (ide o porasty v LHC Sabinov).2 O tom, že bol na našom území bežne rozšírenou drevinou aj v stredoveku, svedčí aj to, že slovenský názov stromu sa stal základom viacerých dedín v našom regióne - Hrabkov, Hrabovec, Hrabské, Hrabovčík.3 O výnimočnom stredovekom hrabe, ktorý rástol na rozhraní dnešných katastrov obcí Ľutina a Jakovany, sa dokonca aj priamo dozvedáme z metačnej listiny chotára (Pečovskej) Novej Vsi z roku 1322.4 |
| Hrab pri obci Bogliarka |
|
V katastri obce Bogliarka rastie mohutný hrab s obvodom kmeňa 395 cm (merané v roku 2015). Je to zatiaľ najväčší
známy hrab z oblasti pohoria Čergov a pri takýchto rozmeroch určite patrí aj medzi najväčšie hraby na Slovensku.
Pre porovnanie, v Katalógu chránených stromov
sa v súčasnosti (2015) nachádzajú dva hraby (ev. č. S 68 a S 475) s obvodmi 245 cm a 288 cm a najhrubším hrabom nameraným
počas mapovania pralesov na Slovensku v roku 2010,
bol exemplár s obvodom kmeňa 274 cm. Hrab rastie v nadmorskej výške 580 m na okraji riedkeho a mladšieho lesa pár metrov od zvážnice. Jeho celkový tvar však nasvedčuje, že kedysi rástol ako solitér na otvorenej ploche. Dokazuje to aj fotografia, ktorá vznikla pri leteckom snímkovaní Slovenska v roku 1949, kde ho vidno ako rastie na okraji lúky pod lesom. Už v tom období bol mohutným stromom, a tak, s prihladnutím aj na jeho dnešné mimoriadne rozmery, môžeme jeho vek odhadnúť na 150 - 200 rokov. |
- Prameň: Zelená správa 2007
- Midriak, R.: Ekologické vplyvy hospodárenia v lese na krajinu. (Prípadová štúdia z Čergova). Technická univerzita Zvolen, Zvolen, 1995, str. 23-24
- Uličná, V.: Výskyt drevín v Šariši v období feudalizmu. In.:Separátny výtlačok. Zborník PFUPJŠ, Prírodné vedy; zv.1. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1975, str. 150
- Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. II (1322-1332). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881. Dostupné online: https://library.hungaricana.hu/hu/view/KozMagyOkmanytarak_anjou_02/?layout=s, str. 36-38