Hradová hora

(Obr. 1)

Národná prírodná rezervácia Hradová hora bola vyhlásená v roku 1981 ako prvá rezervácia v pohorí Čergov. Chránené územie sa nachádza na juhovýchodnom svahu hrebeňa vrchu Hradová hora (Obr. 2).

Podľa pôdno-ekologických podmienok sa tu striedajú typické bučiny, lipové javoriny a jaseňové javoriny. Svahy sú miestami skeletovitejšie s niekoľkými vlhkými svahovými úžľabinami. Východnú (Obr. 3) a južnú (Obr. 4) časť ohraničuje hlboké koryto prítoku Veľkého potoka.

(Obr. 5)

Hlavným motívom pre ochranu týchto lesných porastov je výskyt východokarpatsko-balkánskeho druhu čemerice purpurovej (Obr. 6) (Helleborus purpurascens), ktorý tu bol objavený len v roku 1971. Rastie tu s typickými druhmi bukových a javorových fytocenóz. Čemerica rastie najhojnejšie vo vlhkejších častiach juhovýchodného svahu, na presvetlenejších a skeletovitejších

miestach, ako aj na okraji pri lesnej lúčke. Keďže je hemikryptofyt, vyžaduje v období kvitnutia (marec-apríl) dostatok svetla. Rozmnožuje sa semenami, ktoré dozrievajú iba na úplne vyspelých jedincoch (rastliny kvitnú po prvý raz až vo veku 4-7 rokov). Druh je v SR na severozápadnej hranici svojho celkového rozšírenia. Najhojnejší výskyt je na území Národného parku a Biosférickej rezervácie Východné Karpaty.