Metácia Starých Hanigoviec z roku 1411

Z histórie

Metácia Starých Hanigoviec z roku 1411

Autor článku: Martin Roškanin

Metácia (teda vymedzenie hraníc chotára) obce Staré Hanigovce sa zachovala v listine Spišskej kapituly zo 6.4.1411. Je zaujímavá predovšetkým tým, že sa v nej nachádzajú dobové názvy potokov, vrchov, osád, ale aj iných objektov, čo prispieva k poznaniu pôvodu súčasných názvov týchto lokalít, ale zároveň prináša aj iné informácie z tohto obdobia. Preklad z originálnej listiny uvádza v roku 1909 Albert Gárdonyi v diele A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma.¹ Podrobnejší prepis je však uvedený v tretej časti knihy Zsigmondkori oklevéltár ² od Mályusza z roku 1993, kde je zmes latinského a maďarského textu.

Metácia majetku Starých Hanigoviec podľa Gárdonyiho

Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Listina č. 73. Strana 18.
Z maďarského originálu preložila Kveta Markušová.

Listina Spišskej kapituly zo 6.4.1411, ktorou hlási kráľovi Žigmundovi, že poslúchnuc jeho nariadenie z 15.3.(1411), vyslali s kráľovým poverencom Jánom, synom Lukáša z Januslaka (Januslakai – to môže pochádzať z množiny Jánoviec, Janovej Vsi a pod. v Uhorsku) pisára Petra, a tí dňa 18.3. uviedli Matiáša a Jána do užívania majetku Hennyngh v Šarišskej župe. Hranice Starého Hennyngh-u (Ó- Hennyngh) sú nasledovné: na východe od Mlynského potoka (Malomvizi potoka) popod vrch Abranhege až po majetok Nový Hennyngh (Új- Hennyngh), odtiaľ na východ po riečku Henchpathaka, opäť na východ po vrch Hegesheg (Hegyes znamená ostrý, špicatý), odtiaľ po cestu, čo vedie k Ujváru, až po vrchol Ulveughege, odtiaľ na kraj (po úpätie?) vrchu Erdewhege (Erdő znamená les, Erdőhegye zalesnený vrch), odtiaľ na juh po novú usadlosť Laz, opäť na juh po riečku Torbachinpathaka, potom na cestu vedúcu zo Starého Hennynghu do Ľutiny (Lethenye), po vrch Mihályhege, na západ po vrch Kozheg (Kozí hrb), odtiaľ po vrch Malumheg (Mlynský hrb), tak prídeme k riečke Malumpathaka (Mlynský potok), odtiaľ pozdĺž Nového Hennynghu prídeme k prvej hranici.
Listina pôvodná, na papieri, pečať na rube poolamovaná.

Metácia majetku Starých Hanigoviec podľa Mályusza: Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. Akadémiai Kiadó,1956, str. 415 Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár Vol 3. Magyar Országos Levéltár,1993, str. 138 Preklad: Kveta Markušová

6.4.1411

A szepesi káptalan bizonyítja, hogy Zs. 1411, márc. 15- i paranesára Hennyngh birtokot régi határai szerint korüljárta, utána pedig az iktatást elvégezte	Spišská kapitula potvrdzuje, že na Ž(igmundov) príkaz zo dňa 15.3.1411 obišli dookola majetok Hennyng podľa jeho starých hraníc, potom zapísali

Ohennyngh birtok határa penes quendam rivulum Malonuizi vocatum sub pede cuiusdam montis Abranhege vocati kezdôdik, amely patak átfolyik Nouahennyngh birtokon, a hegy oldalán Nouahennyngh felé halad,	hranica majetku Starý Hennyngh začína pri potoku zvanom Mlynská voda pod vrchom Abranhege, tento potok preteká cez majetok Nový Hennyngh, povedľa vrchu sa poberá smerom k Novému Hennynghu,

descendendo montem Abrahege szántóföldeket érintve intraret quendam alium rivulum Henchpathaca vocatum	zostupujúc od vrchu Abranhege cez oráčiny sa spája s iným potokom zvaným Henchpataka

szántóföldeken keresztül vonulva mons Hegesheg lábától felkapaszkodík a hegy tetejéig, innen leereszkedik ad unam magnam viam, per quam transiret ad Novum Castrum,	postupujúc cez oráčiny (hranica) sa od úpätia vrchu Hegesheg (Hegyes hegy= Ostrá hora) vyšplhá na jej vrchol, odtiaľ sa spustí dole k jednej veľkej ceste, ktorá vedie k Novému Hradu,

kelet felé sub pede cuiusdam montis Wluenghege vocati tartva elhagyja a nagy utat, felmegy az Wluenghege hegy tetejére, egy erdöt átvágó utat követ in latere cuiusdam montis Erdewhege nunecupati, szántófoldeket érintve a hegyek lábánál ad quandam novam plantationem vulgo laz dictam jut, leszáll a hegy hátán ad quendam rivulum Torbachinpathaka vocatum, jókora távolságig a patak irányát követi, majd elhagyva azt szántófoldeken keresztül egy völgybe ér, amelyen patak folyik át,	postupujúc smerom na východ pod vrchom zvaným Wluenghege hranica opustí veľkú cestu, vystúpi na vrchol vrchu Wluenghege, pokračuje cestou pretínajúcou les smerom k vrchu Erdewhege (Erdő= les),dotýkajúc sa oráčin na úpätí vrchov pri nejakých nových usadlostiach, obecne zvaných laz, zostúpi po hrebeni vrchu po potok Torbachinpathaka, značnú vzdialenosť sleduje koryto potoka, potom ho opustí a cez oráčiny dôjde do jednej doliny, ktorou preteká potok,

az Ohennyngh birtokból Lethenye birtokba vivo úton ad quasdam virgultas salicum ad latus cuiusdam montis Mich[ael]hege érkezik, felkapaszkodik szántófoldek közt erre a hegyre, csúcsáról leereszkedve ad alium montem Kezheg megy,	po ceste vedúcej zo Starého Hennynghu do majetku Ľutiny pri chrastí, vŕbovom prútí hranica sa otáča smerom k Michalovmu vrchu, pomedzi oráčiny vystúpi na tento vrch, z jeho vrcholu zostúpiac ide k druhému vrchu Kezheg

ennek csúcsáról lehúzódva átlépi az Ohennyngh birtokon átfolyó patakot, ad cacumen cuiusdam montis Malumheg vocati ér, a hegy oldalán leereszkedve eléri a Malumpathaka patakot s ezt követve kiindulási pontjánál végzodik.	z tohto vrcholu zostúpiac prekročí potok, ktorý preteká cez majetok Starý Hennyngh, dôjde na vrchol vrchu zvaného Mlynský, spustiac sa zo svahu tohto vrchu dôjde k Mlynskému potoku a sledujúc tento potok dôjde napokon do východiskového bodu.

Rekonštrukcia a poznámky k metácii

Pretože Gárdonyiho preklad miestami nie je presným prekladom originálu, budeme vychádzať z Mályuszovej verzie, kde sa nachádzajú aj latinské (pravdepodobne originálne) časti.

Začiatočný bod metácie a vrch Abranhege
Z priebehu metácie, ktorý bude ďalej analyzovaný, vyplýva, že začiatočný bod metácie sa musí nachádzať: západne od Starých Hanigoviec východne od Mlynského potoka (Milpošský potok), ktorý preteká majetkom Malých Hanigoviec pod vrchom Abranhege južne od Malých Hanigoviec (kde Malé Hanigovce sú časťou dnešného Milpoša) severne od vrchu Malumheg (čo je buď Hrb (579 m) alebo vrch od neho južnejšie s kótou 606,3 m) Z uvedených podmienok vyplýva, že vrch Abranhege je s najväčšou pravdepodobnosťou vrch s dnešným názvom Hrabienka (633,7 m). Halaga názov Abranhegye prekladá ako hora "Brána" a lokalizuje ju východne od Hanigoviec. Uvádza, že bola zrejme bránou na ceste do Poľska (Ľutina - Hanigovce) a poukazuje na jej dávnu funkciu, vzhľadom na slovanský základ v slove (A)bran.³ Jeho lokalizácia hory na východ od Hanigoviec zrejme vyplýva z toho, že vychádzal z Gárdonyiho prekladu, ktorý nie je taký podrobný ako Mályuszova verzia. Hora mohla slúžiť ako strážne miesto (gyepű), kde mohlo byť postavené aj strážne zariadenie pri krajinskej ceste, ktorá pravdepodobne viedla ďalej okolo Nového hradu cez hlavný čergovský hrebeň až do Poľska. Tento fakt by mohla potvrdzovať aj zaniknutá stredoveká dedinka Kisayto. Uličný jej maďarský názov prekladá ako Malá brána (kis = malý, ajto = brána).⁴ Podľa viacerých metácií obec Kisayto ležala medzi Ľutinkou, Červenickým potokom a severne od vrchu Michalka,⁵ ^,⁶ čiže zhruba niekde na území v blízkosti vrchu Abranhegye. Z Hrabienky je dobrý výhľad na Nové Hanigovce, Staré Hanigovce a na vrch Michalka (na ktorom bola pravdepodobne umiestnená ďalšia stráž), na Kamenický hrad a Šarišský hrad.

Nouahennyngh
Nové Hanigovce bola osada na území dnešného Milpoša. Autori knihy "Z dejín obce Lúčka" rovnako lokalizujú túto osadu v blízkosti obce Milpoš⁷ a podobne aj autor knihy "Kamenica" - Peter Sedlák, Malé Hanigovce stotožňuje s dnešným Milpošom.⁸ Podľa priebehu metácie by sme jej lokalizáciu mohli upresniť do oblasti obce Milpoš s pomiestnym názvom Koscelisko. K tomuto záveru dospel aj autor knihy o Milpoši - Mikuláš Adzima. Malé(Nové) Hanigovce lokalizuje do oblasti Za Štolnu a Koscelisko, pričom uvádza legendu, kde počas tureckého obliehania hradu bol v osade zabitý turecký vojak. Ako odplatu údajne Turci povraždili v kaplnke časť obyvateľov a kaplnku následne zbúrali. Túto legendu by mohli potvrdzovať kamene z kaplnky a kosti, pravdepodobne z vtedajšieho cintorína, ktoré boli nájdené počas stavebných prác v uvedenej oblasti.⁹ Aj samotný miestny názov Koscelisko naznačuje, že tam v minulosti pravdepodobne stál kostol alebo kaplnka. Rovnaké názvy oblastí, kde sa výskumom potvrdila dávna existencia sakrálnej stavby, sa nachádzajú aj v neďalekých obciach - Koscelisko pri obci Rožkovany¹⁰ a Koscelisko (Koscilek) v katastri obce Brezovička.¹¹ Spojenie Starých a Nových Hanigoviec bolo cez sedielko medzi Hrabienkou a Ostrým horbom, po ceste od seba vzdialených zhruba 1,5 km alebo cestou obchádzajúcou Hrabienku juhozápadným svahom. Nové Hanigovce sa v starších záznamoch uvádzali ako Malé Hanigovce. V roku 1398 je záznam, že táto osada bola opustená obyvateľmi, ale už v roku 1404 vystupuje ako existujúca dedina pod názvom Malé Hanigovce (Kyshennyng) ako majetok Kamenického panstva.¹² V neskorších záznamoch osada Nové Hanigovce vystupuje pod názvom Pwzthahanygocz (1563),¹³ Puszta Hennigh alias Hanigocz (1572),¹⁴ Puszta Hennighi (1577)¹⁵ a až v roku 1775 sa prvý krát spomína dnešný názov obce ako majer Puszta Hanigocz alias Milpos.¹⁶

Henchpataka
Potok, ktorý pramení pod Ostrým Horbom, tečie západným smerom a vlieva sa do Milpošského potoka. V preklade ide o Henchov potok, kde Hench je staré nemecké osobné meno, ktoré bolo v tomto období dosť frekventované aj v blízkom okolí. Doložená je osoba s menom Hench v Toryse z roku 1383¹⁷ , v Brezovici bola v roku 1520 spomínaná opustená sedliacka usadlosť s názvom Hencovské (slovenský názov vychádzal z nemeckého osobného mena Hench)¹⁸ a vo Vysokej bol v roku 1323 spomínaný dedičný richtár Hench.¹⁹ Názov Henchpataka teda nepriamo potvrdzuje prítomnosť nemeckého obyvateľstva aj v Nových Hanigovciach.

Hegesheg
Hegyes hegy (heg), v preklade Ostrá hora (Ostrý hrb). Nad Hanigovcami, pár metrov od cesty k hradu, sa nachádza trávnatý kopec, ktorý ešte aj dnes miestni volajú Ostrý horb.²⁰ Rovnaký názov (Ostrí horb) sa používal aj v polovici 19. storočia, čo je zachytené aj v archívnej mape z roku 1865.

Cesta k Novému hradu
V originálnom texte unam magnam viam, per quam transiret ad Novum Castrum. Cesta je zachytená aj na archívnej mape z roku 1865 a existuje a je používaná aj dnes. Nachádza sa zhruba 50 m východne od vrchola Ostrého horbu. Vedie z obce Hanigovce, ale je na ňu dobré napojenie aj z obce Milpoš.

Vrch Wluenghege
V Gárdonyiho verzii Ulveughege. Ide pravdepodobne o severný predvrchol Vysokej hory. Wlueng (Ulweng) je v tom čase používané nemecké meno, čo opäť potvrdzuje, podobne ako Henchpataka, prítomnosť nemeckého obyvateľstva v tejto oblasti. Pre úplnosť je potrebné spomenúť aj menej pravdepodobnú alternatívu, že názov by mohol pochádzať zo slova ölyves, čo v preklade znamená jastrabí, sokolí alebo vo všeobecnosti názov nejakého dravého vtáka. Tu v tomto prípade to môže byť preložené ako Jastrabí vrch. Podobne aj v metácii obce Kamenica, sa uvádza Wlwespothok,²¹ ktorý Šmilauer prekladá ako Jastrabí potok²² a v doline ktorého vznikla obec Šarišské Jastrabie.²³

Vrch Erdewhege
Erdewhege v preklade pravdepodobne znamená Lesný vrch (Erdő = les). Podľa priebehu hranice metácie ide pravdepodobne o Vysokú horu (790,2).

Lazy - nové usadlosti
Južne od vrchu Erdewhege sú spomínané oráčiny, pravdepodobne obrábané ľudmi, ktorí žili v uvádzanej novej usadlosti. Gárdonyiho preklad túto usadlosť pomenúva menom Laz. Názov od Gárdonyiho preberá aj Halaga.²⁴ Latinský text z Mályuszovej verzie však vraví o všeobecnom názve laz, nejde teda o používaný názov usadlosti. Miestni aj dnes vedia o existencii pradávneho obrábania zeme v oblasti Vysokej hory.²⁵ V tejto oblasti teda musia byť ešte viditeľné znaky zarovnaného terénu bývalých políčok.

Potok Torbachinpathaka
Ide bezpochyby o potok, ktorý dnes nesie názov Táborový potok. Pozdĺž tohto potoka z východnej strany viedla podľa metácie z roku 1322 hranica majetku (Pečovskej) Novej Vsi. Táborový potok sa v nej spomína ako Tarbocheynpotoka.

Cesta z Hanigoviec do Ľutiny
Aj dnes je využívaná poľná cesta z Hanigoviec do Ľutiny, ktorá vedie sedlom medzi vrchmi Michalka a Vysoká hora. Hranica z Táborového potoka cez oráčiny vyústi na túto cestu, po nej vedie istý úsek smerom k Hanigovciam a potom vystúpi na vrch Mich[ael]hege.

Mich[ael]hege
Bezpochybne ide o horu Michalka, ktorá bola v tom období významnou métou, spomínanou vo viacerých metáciách.

Kezheg
Zatiaľ bližšie neurčený vrch (hrb) niekde medzi Michalkou a Hanigovským potokom. Gárdonyiho verzia metácie ho lokalizuje západne od vrchu Michalka. Pravdepodobne to bude severozápadný predvrchol Michalky. Halaga ho prekladá ako Kozí vrch.

Malumheg
V preklade Mlynský vrch (hrb). Ide o vrch s kótou 606,3 alebo Hrb (579,0).

Malumpathaka
Malumpathaka v preklade znamená Mlynský potok. V metácii obce Kisayto z roku 1315 je spomínaný ako Červenický potok (fluvium Verusalmapotoka).²⁶ Dnes tento potok nesie názov Milpošský potok a preteká cez obec Milpoš. Na začiatku metácie bolo spomenuté, že Malumpathaka preteká cez majetok Nových Hanigoviec. Pozdĺž tohto potoka hranica pokračuje až k počiatočnému bodu na úpätí vrchu Hrabienka.

Aplikácia Gárdonyiho verzie metácie

Gárdonyiho verzia sa mierne líši od rozoberanej metácie, avšak obe sa nevylučujú, práve naopak, Gárdonyiho verzia ju upresňuje dodatočnými informáciami hlavne o svetových stranách.

Hranica chotára obce Staré Hanigovce z roku 1411.


Ďalšou analýzou a dedukciou je možné rozšíriť, upresniť alebo poopraviť niektoré dnes známe informácie.

Hypotéza vzniku názvu Milpoš

Jednu verziu vzniku názvu obce Milpoš ponúka kronika obce. Podľa nej obec dostala pomenovanie od práce, ktorá bola v tejto obci kedysi hojne praktizovaná - od pálenia dreveného uhlia. Slovo Milpoš tak vzniklo spojením slova míľa/milier (teda naukladaná kopa dreva pri procese pálenia dreveného uhlia) a slova poš (teda zmesi, ktorá pozostávala z blata, lístia, starého uhlia a popola z predošlého pálenia, ktorá sa používala na oblepenie míle).²⁷ Podobné pomenovanie pre milier bolo zaznamenané v roku 1525 z okolia Banskej Bystrice v dvoch podobách meyller alebo puschmeyller.²⁸ Druhá verzia sa črtá z informácií v metácii. Ako už bolo spomínané, Nové Hanigovce bola osada na území dnešného Milpoša. Novými Hanigovcami, pretekal Mlynský potok, čo dáva tušiť, že sa v tejto osade alebo jej blízkom okolí nachádzal mlyn. Umocňuje to aj názov vrchu Malumheg - Mlynský vrch (hrb), ktorý sa nachádza pri vstupe do milpošskej doliny. Nie je určite výnimkou, keď pomenovanie obce a potoka, ktorý ňou preteká spolu súviselo.²⁹A tak, vzhľadom na prítomnosť nemeckého obyvateľstva v Nových Hanigovciach, môžme etymológiu názvu dnešného Milpoša hypoteticky odvodzovať od nemeckého slova Mühle (čítaj mile, v preklade mlyn), ktoré by tvorilo základ slova Milpoš. Prípona "poš" ja zatiaľ nejasná, mohlo by to byť napr. meno vlastníka mlynu. V tomto období, z roku 1404, máme zmienku o poručníkovi Malých Hanigoviec menom Poch.³⁰ Čítaj Poč.³¹ A hoci sa názov Milpoš prvýkrát spomína až v roku 1775 ako majer Puszta Hanigocz alias Milpos, už táto samotná zmienka dokazuje, že Nové(Malé) Hanigovce mali aj podružný názov Milpoš, ktorý mohol paralelne koexistovať aj pár storočí.

Prítomnosť nemeckého obyvateľstva v Hanigovciach

V Hanigovciach máme doloženého nemeckého lokátora. Základ názvu obce Hanigovce tvorí osobné meno nemeckého pôvodu - Henningh/Hennig (domácka podoba mena Heinrich),³² ktorého nositeľom bol prvý šoltýs, Nemec zo spišských alebo šarišských miest.³³ Ďalšia zmienka je z prvej polovice 14. storočia, a to o pôsobení farára s nemeckým menom Wynand.³⁴ Ale aj keď z tejto oblasti máme doložené tieto dve nemecké osoby, nedáva to presvedčivý dôkaz, že v Hanigovciach žilo aj nemecké obyvateľstvo. Vďaka tejto metácii, kde sú zachytené nemecké mená v miestnych názvoch (v metácii spomínaný potok Henchpathaca a vrch Wluenghege), však môžme takto nepriamo prítomnosť nemeckého obyvateľstva predpokladať.

Poopravenie informácií na kríži pri Oltárkameni

Na drevenom kríži pri Oltárkameni sa nachádza nápis OSD BA AM 1411, ktorý znamená skratky pre OSD = osada, BA = Baranie, AM = Ambrušovce a rok 1411 ako (symbolický) rok osídlenia a vzniku týchto osád. Cirkevný archív obce Drienica tento nápis vysvetľuje: "Zo Sabinova cez Ľutinu a z hradu Hanigovce viedla horská "Kráľovská cesta" na Čergov. Tá sa spájala s odbočkou od Hradiska a viedla ďalej cez Hertník do Bardejova a do Poľska. V r. 1411 tu bola doložená brána - osídlenie a vznik osád Baranie a Ambrušovce." Podklady pre toto tvrdenie vychádzajú z informácií v knihe Drienica (1332-2002), kde autor horu Abranhegye, vychádzajúc prvotne z informácií od Halagu, lokalizuje do oblasti obce Ambrušovce.³⁵ Tieto informácie treba v súvislosti s metáciou z roku 1411 poopraviť. Keďže hora Abranhegye podľa metácie určite neležala v blízkosti obce Ambrušovce, nemožno vznik oboch osád (a to ani symbolicky) datovať do roku 1411.

Spresnenie hraníc medzi Starými a Novými Hanigovcami

Ďalším prínosom tejto metácie je spresnenie hraníc medzi Starými a Novými Hanigovcami. Hanigovce vo viacerých zmienkach vystupujú ako dve samostatné sídliskové časti, ktoré mali dvoch rozdielnych dedičných richtárov a dvoch majiteľov.³⁶ Vymedzenie hraníc týchto majetkov napomáha k lepšiemu pochopeniu vývoja obce Milpoš, Hanigovce, ale zdá sa, že aj zaniknutej stredovekej obce Kisayto.

Záver

Ku spresneniu rekonštrukcie tejto metácie, by mohla ešte prispieť podrobnejšia analýza metácií susedných obcí. Najproblematickejší úsek je zatiaľ oblasť vrchov Wluenghege a Erdewhege. Teoreticky by vrch Erdewhege mohol byť aj kopec s dnešnym názvom Havranka (691 m). Túto nejasnosť by však mohla vyriešiť lokalizácia oráčin spomínaneho lazu priamo v teréne, kde by mohli byť aj v súčasnosti ešte viditeľné znaky bývalých políčok.


Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909 Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909, str. 18. Listina č. 73 Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár III. (1411-1412). Magyar Országos Levéltár, Budapest, 1993. Dostupn online Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár III. (1411-1412). Magyar Országos Levéltár, Budapest, 1993. Dostupn online, str. 138 Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962 Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962, str. 24-25 Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990 Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, str. 131. Jej maďarský názov zložený zo slov kis (= malý) a ajto (= dvere, brána) zachytil skutočnosť, že sídlisko vzniklo pri malej bráne. Bola ňou nepochybne menšia brána, stavebno-strážne zariadenie pri krajinskej ceste tiahnúcej údolím Torysy v 11. — 13. storočí. Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987 Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987, str. 24 Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. II (1322-1332). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881. Dostupn online Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. II (1322-1332). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881. Dostupn online, str. 36-38 Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002 Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002, str. 21 Sedlák, P.: Kamenica. Obec, panstvo, hrad. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 1994 Sedlák, P.: Kamenica. Obec, panstvo, hrad. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 1994, str. 13 Adzima, M.: ...Medzi dvoma hradmi alebo Milpošské stránky.... Milpoš, Milpoš, 2010 Adzima, M.: ...Medzi dvoma hradmi alebo Milpošské stránky.... Milpoš, Milpoš, 2010, str. 9 Sedlák, P.: Historický vývoj cirkevnej organizácie v hornotoryskej oblasti. Michal Vaško, Prešov, 1994 Sedlák, P.: Historický vývoj cirkevnej organizácie v hornotoryskej oblasti. Michal Vaško, Prešov, 1994, str. 24 Tamže, str. 27-28 Rábik, V.: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis. Ročník 53. Číslo 2. Historický ústav SAV, Bratislava, 2005 Rábik, V.: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis. Ročník 53. Číslo 2. Historický ústav SAV, Bratislava, 2005, str. 237 Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909 Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909, str. 33 MOL A 57 Libri regii, zv. 3, fol 1019 Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975 Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975, i. č. 2, fol. 48 Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACas.) - Districtualia vol. 8, fasc. 1, nr. 1. Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006 Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, str. 66 Tamže, str. 68 Tamže, str. 78 Lokaj, A.: Hanigovce minulosť a dnešok. Obecný úrad Hanigovce, Hanigovce, 2000 Lokaj, A.: Hanigovce minulosť a dnešok. Obecný úrad Hanigovce, Hanigovce, 2000, str. 10 Šmilauer, V.: Vodopis starého Slovenska. Učená spoločnosť Šafařikova, Praha-Bratislava, 1932 Šmilauer, V.: Vodopis starého Slovenska. Učená spoločnosť Šafařikova, Praha-Bratislava, 1932, str. 216. per meatum eiusdem ad riuulum Wlwespothok Šmilauer, V.: Jazykový materiál slovenských listin do r. 1300. In: Listy filologické. Jednota českých filologů, Praha, 1933 Šmilauer, V.: Jazykový materiál slovenských listin do r. 1300. In: Listy filologické. Jednota českých filologů, Praha, 1933, str. 133. riuulus Wlwespothok (t.j. ölyves patak, Jestřábí potok) Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990 Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, str. 311. ... pôvodný názov Jastrab bol názvom údolia, v ktorom vznikla dedina. Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962 Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962, str. 47. Napr. roku 1411 sa spomína ako nová osada "Laz" na sever od cesty Ľutina - Hanigovce a Kozí vrch pri nej. Lokaj, A.: Hanigovce minulosť a dnešok. Obecný úrad Hanigovce, Hanigovce, 2000 Lokaj, A.: Hanigovce minulosť a dnešok. Obecný úrad Hanigovce, Hanigovce, 2000, str. 8. Severne od Kremeňa je Vysoká hora (790 m). Pravdepodobne v predhistorickej dobe bola aspoň jej časť obrábaná. Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987 Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987, str. 24 Adzima, M.: ...Medzi dvoma hradmi alebo Milpošské stránky.... Milpoš, Milpoš, 2010 Adzima, M.: ...Medzi dvoma hradmi alebo Milpošské stránky.... Milpoš, Milpoš, 2010, str. 7 Tomeček, O.: K problematike výskumu výroby dreveného uhlia na území Banskobystrickej banskej komory. In.: Z dejín vedy a techniky stredoslovenského regiónu. Ústav vedy a výskumu UMB, Banská Bystrica, 2009 Tomeček, O.: K problematike výskumu výroby dreveného uhlia na území Banskobystrickej banskej komory. In.: Z dejín vedy a techniky stredoslovenského regiónu. Ústav vedy a výskumu UMB, Banská Bystrica, 2009, str. 27 Podobnú etymológiu, historicky doloženú, máme z podtatranskej obce Mlynica, ktorú podobne po tatárskom vpáde doosídlili nemeckí kolonisti. V listinách z 13. storočia sa Mlynica objavuje pod nemeckým názvom Milymbach(1268), Muhlbach(1289) a Millenbach(1298). V neskoršom období sa najviac vyskytuje pod názvom Mühlenbach. Etymológia názvu obce Mlynica svedčí o tom, že je odvodený od potoka, na ktorom kedysi stál mlyn alebo viac mlynov. Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1406). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1956. Dostupn online Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1406). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1956. Dostupn online, str. 415 Varsik, B.: Osídlenie Košickej kotliny 3. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1977 Varsik, B.: Osídlenie Košickej kotliny 3. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1977, str. 295 Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006 Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, str. 88 Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990 Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, str. 85 Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006 Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, str. 88 Ernst, A.: Drienica (1332-2002). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002 Ernst, A.: Drienica (1332-2002). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002, str. 5. Pre nadšencov turistiky a objavovania uvádzame, že na východ od Hanigoviec bola v roku 1411 doložená existencia hory zvanej „Brána – Abranhegye“. V blízkosti nej, na jednej z uvedených ciest, zrejme musela existovať brána – zásek. Horu sa zatiaľ nepodarilo lokalizovať. Vzhľadom na určitú podobnosť slov Ambrušovce, Abran-hegye a skutočnosť, že sa bardejovská cesta práve v blízkosti Ambrušoviec vrezáva do úzkeho údolia, predpokladáme, že uvedený zásek sa mohol nachádzať práve pri tejto osade(?!) Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006 Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, str. 89


Prečítané: 4969x, publikované: 16.8.2014, posledná aktualizácia: 9.10.2023

Metácia Starých Hanigoviec z roku 1411

Metácia majetku Starých Hanigoviec podľa Gárdonyiho

Metácia majetku Starých Hanigoviec podľa Mályusza: