25.11.2017
12:11:03
07:00 | 15:44
11:58 | 21:55
Fáza Mesiaca:
bude 26.11.
Zimný slnovrat:   21.12.2017 17:28  
Perihélium:   03.01.2018 ~ 07h  
 
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Z histórie>Všeobecne 

Maria Vosyková: S potuliek po Šariši (1924)

   
Po založení odboru Klubu československých turistov v Prešove v roku 1921 sa začali intenzívne organizovať rôzne turistické aktivity. Horlivým propagátorom turistiky bol v tých časoch aj Ing. Rudolf Vosyka a jeho manželka Maria Vosyková, ktorí viedli viaceré turistické výpravy a písali zaujímavé články v miestnej tlači, ale aj v časopise Krásy Slovenska.1V roku 1924 vyšiel v časopise Krásy Slovenska v čísle 9-12 na stranách 141 a 142 článok Marie Vosykovej, kde popisuje letný prechod Čergovom po trase Pusté Pole - Kamenický hrad - Hanigovský hrad - Forgáčka - Minčol - Forgáčka - Priehyba - Majdan - Pečovská Nová Ves. Autorka sa podrobnejšie pristaví pri opise Hanigovského hradu, kde treba len upresniť, že informácie o Hanigovskom hrade boli v tom čase ešte ovplyvnené falzami, ktoré viedli k rozšírenej predstave, že hanigovský Nový hrad (Újvár) bol pôvodne strediskom šarišskej stolice a že po ňom sa najprv volala újvárskou (novohradskou).2 Tento milý a zároveň výnimočný článok nie je len bežným turistickým opisom trasy, ale nesie aj dokumentárnu informáciu, v ktorej sa nám predstaví vtedajší ráz krajiny pohoria Čergov.
 
Najvyšším vrcholom Šariša je Minčol (1157 m.) a vystúpiť naň patrí k najlepším a nie ťažkým vychádzkam. Veď na Minčol môžeme vystúpiť s niekoľkých strán, a to: od Kyjova, Kamenice, od Červenice cez Hanigovce, ďalej od Olejníka a Hervartova. Všetky tieto smery spojené sú s toľkými krásami prirodnými, že naša námaha bude dobre odmenená.
Tu obmedzím sa na opis jedného výstupu, a to od Hanigoviec. Bolo pekné, príjemné ráno, keď sme sa pohli od stanice Pusté Pole. Ráz kraju, ktorým sme sa ubierali, bol pustý; holé skaly vyčnievaly nad skromnými honmi poľa, na ktorom zpomedzi zbožia na ďaleko - široko len modré nevädze snažily sa obveseliť nám cestu. Za poldruhej hodiny došli sme do dediny Kamenice, odkiaľ vystúpili sme na srúcaniny hradu, ktorých niekoľké holé, ošarpané múry stoja na dvoch holých vrcholoch priamo nad obcou. Hrad Kamenica je úplne v ruinách, až na malé pozostatky zámockých veží. Preto je tak veľmi zruinovaný, lebo jeho posledný majiteľ dal roku 1816 voziť skaly z jeho múrov na stavbu pálenice. Hrad tento založený bol v 11. storočí rodom Tarkőy. Bol dlho poľovníckym sídlom kráľovským. R. 1438 zmocnili sa ho Prešovania. Neskôr striedali sa jeho majitelia rozličných rodov. Vtedy bol javišťom niekoľkých bojov, až konečne pred 100 rokmi za posledného svojho majiteľa úplne spustnul.
S hradu Kamenického otvoril sa pred našimi zrakmi pohľad na Minčol, na jeho zalesnené úboče a na mohutný holý hrebeň, na druhej strane hľadeli sme do údolia Torysy smerom na Lipiany a v diaľke na pohorie Braniska. Od nás na východ zretedlne vidíme na jednom z výbežkov Minčolu hrad Hanigovce, náš ďalší cieľ, ktorý je od Kamenice len na 4 km. vzdušnej čiary vzdialený.
S tmavomodrej oblohy slnko pálilo nás nemilosrdne, keď ubierali sme sa cestou necestou popri hore na Hanigovce. Prešli sme niekoľko terrainnych vĺn a na pravej strane zanechali dedinku Milpoš a tak ešte pred poludním došli sme k srúcaninám slavného kedysi hradu Hanigovského. Jeho srúcaniny sú v prekrásnom okolí, kde sa vysoký les zamieňa s lúkami posiatymi tisícimi kvetmi pestrých bariev, tu zelenie sa chudobné políčko, tam zas sýto-zelené kry liesok. Na mieste, kde dnes rastie bujná vysoká tráva, bol lanského roku salaš. Rozpomínam sa, aký útok sme vtedy urobili naň, prenasledovaní prudkým dažďom a ako sme nad ohňom valachov sušili svoje premočené šatstvo. Vtedy sme darmo hľadali hrad, lebo skryl sa do hustej hmly a len neskôr, keď sa hmly roztrhly uvideli sme na chvíľku jeho neurčité kontúry.
Dnes nám počasie lepšie prialo. Vystúpily sme po strmej skalnatej, stráni, pomedzi husté krovie na miesto, kde kedysi bolo nádvorie. Tu v tôni výklenku múru krčili sa dvaja pastierici pred slnečným úpaľom,
 
Hrad Hanigovce v ŠarišiPohľad na obec i hrad Kamenicu. V úzadí Minčol.
 
a odtiaľ strážili svoje stádo kráv. Vyštvierali sme sa na srúcaniny po príkrej, zvetralej stene. Mohutné steny s poprebáranýmí oblokmi a otvory, v ktorých boly kedysi hrubé trámy, sú už len nemými svedkami, že kedysi tvorily hrdý, veľký hrad, ktorý vývodil v celej župe a o ktorý sa toľko ráz bojovalo. Dnes popri inej burine bujnie hustá žihľava na miestach, kde býval čulý život. Hanigovce - jeden z najstarších hradov Sariša, ktorý dal meno celej župe (Comitatus de novo castro), založený bol v XI. storočí. Hrad prechádzal s rodu na rod. R. 1448 obsadil ho Ján Jiskra z Brandýsa a o 100 rokov pozdejšie stal sa obeťou požiaru. Od tých čias je srúcaninou, na ktorej pochutnáva si neúprosný zub času.
Sadli sme si na chvíľku, i keď vzdialené dunenie hromu upozornilo nás, že blíži sa prudká búrka. Videli sme zretedlne, ako nad pohorím Braniska vznášala sa hustá opona lejaka, blesky sa križovaly a tmavá mrákava blížila sa k nám s mohutným rachotom. Všade inde do okola bolo však jasno a preto ani sme sa veľmi pred búrkou neponáhľali, a ak sa - reku - poberie iným smerom? Mlčky dívali sme sa na utešený kraj pod nami, aj okolo nás. Na juhovýchode videli sme Veľký Šariš, na západe vlnily sa hrebene Magury a obzrúc sa nazpät, poznali sme Kamenicu.
Ticho bolo na okolí, kde kedysi rozliehal sa hlahol poľovníckych rohov a štekot psov, kde kedysi znely povely k boju. V duchu videla som ako mladá šľachtična kynula s veže hradu na pozdrav rytierovi, ktorý z blízkej Kamenice ponáhľal sa na sivkovi na dostaveníčko.
Sbehli sme s tohoto pekného miestečka a po hrebeni smerom severným dvíhali sme sa na Minčol. Hľa, búrka dala nám svätý pokoj zabočiac na juh kdesi do údolia Hornadu. Pekne sa nám kráčalo vo vysokej, voňavej tráve pomedzi riedke a nízke borievky. Kvetna Minčolu je veľmi bohatá; vyskytujú sa tam druhy, aké rastú len na vysokých vrchoch. Veru i natrhala som si kytičku horských ľalíj, vstavača, zvončekov, alpských ruží. Čistý vzduch dovoľoval nám krásny pohľad s hrebeňa na všetky strany. Na juhovýchode je skupina Čergova a za ňou ďalej otvárala sa kotlina prešovská, nad ktorou vystupoval okyptený kužel Veľkého Šariša, Stráže a v úzadí Slanské vrchy. Na severovýchode hmlisto rysovaly sa Lesné Karpaty, kde v popredí ako stráž Dukelského priesmyku vyčnieva hrad Zborov. Ďaleko na juhu videli sme Čiernu Horu (1028 m.) a Kojšovskú Hoľu, ktorá je odtiaľto na 52 km. vzdialená. Najväčmi nás tešil pohľad na vzdialené milé Tatry, ktoré po dlhej dobe videli sme aspoň takto s úctyhodnej diaľky. V ohromnej diaľke ukazovaly nám svoj úzky profil, v ktorom dal sa vybadať aj Lomnický štít.
Po hrebeni došli sme na Forgáčku (971 m.), kde našli sme stopy svetovej vojny: pozostatky zákopov; potom cez Dvoriská stúpali sme ďalej na Priehybu. Je to rozkošné miestečko v lone zelených kopcov, na ktorom tunajší pobožný ľud, azda z piety k prírode a jej Tvorcovi, vystavil kapličku. Ešte chvíľu ostali sme na lúčine a potom sostupovali sme do doliny potoka Lúčiny. Posledná čiastka cesty míňala sa nám pomaly. Nie div, keď všade do okola smialy sa nám krásné, červené jahody. Konečne predsa sme došli na Majdan a Olejník, kde osviežily sme sa kúpaním v kryštálovej vode potoka. Vykúpaní, v dobrej nálade so spevom dorazili sme do Pečovskej Novej Vsi.
Doma dlho nám pripomínala kytica z Minčolu krásnu vychádzku a aký je milý a zdravý pobyt v rozkošnej prírode medzi vrchami.
 

  1. Derfiňák, P. a kol. : Sto rokov organizovanej turistiky v regióne Prešov. Regionálna rada KST, Prešov, 2005
    Derfiňák, P. a kol. : Sto rokov organizovanej turistiky v regióne Prešov. Regionálna rada KST, Prešov, 2005, str. 35
  2. Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
    Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962, str. 25
 
Prečítané: 2571x, publikované: 9.3.2013, posledná modifikácia: 9.3.2013
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Náhodná fotografia
Skopólia kranská (Scopolia carniolica Jacq.)
Aktuálny záber - Drienica
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
Pomoc pre Hanigovský hrad
RSS