Posvätný buk nad obcou Čirč

Príroda

Posvätný buk nad obcou Čirč

Posvätné miesto Nad obcou Čirč sa v roku 1898 v lokalite pod Vyšnými Uhliskami zjavil zvláštny starec. Jeho zjavenie zaznamenala aj miestna farská kronika, ktorá o tejto udalosti v rovnakom roku píše: "Dvom čirčským dievčatám, ktoré pásli kravy pod Uhliskami, zjavil sa akýsi starec, ktorý im položil otázku, či by nechceli, aby tu prichádzalo veľa ľudí na púte. Po súhlase dievčat starec zapichol palicu do zeme a na tom mieste vytryskol prameň vody s liečivými účinkami. Starec žiadal, aby tu bola postavená kaplnka." Na mieste, kde zapichol palicu, bola postavená najprv drevená strieška pokrytá šindľom. A až v roku 1925 postavili murovanú kaplnku s rozmermi 3,6 x 2,6 m. Kaplnka bola zasvätená Zosnutiu (Uspeniju) Presvätej Bohorodičky a dodnes sa tam, na rozhraní mesiacov august a september, koná odpustová slávnosť.




Posvätný strom Nad touto kaplnkou donedávna rástol výnimočný, mohutný a prastarý buk. Posvätný strom, ktorý rástol na posvätnom mieste. Ľudia sa pri ňom modlili za uzdravenie, viazali okolo neho farebné stužky a zdobili ho kvetmi. Pohľad na posvätný čirčiansky buk bol nádherný. Vyzdobený mohutný kmeň, drevokazná huba, ktorá zvýrazňovala jeho starobu, ale aj samotné okolie vytvárali nezabudnuteľné genius loci. Na prelome decembra 2013 a januára 2014 však vekom narušený kmeň a korene nevydržali a strom sa zrútil k zemi. S obvodom kmeňa 420 cm patril k najväčším známym čergovským bukom a jeho vek bol zhruba 200 rokov. Zdobenie stromu stužkami a kvetmi bolo zvláštnym rituálom, ktorého presný dôvod nepoznáme a nevedeli to zodpovedať ani ľudia, ktorí sa tam modlili. Osemdesiatročná pamätníčka z obce Čirč uviedla, že ide o akýsi symbol vďaky a úcty a pokiaľ si ona pamätá, stužky sa tam viazali už za jej detstva. K viazaniu stužiek v oblasti Čirča sa zachovala aj jedna legenda, v ktorej sa koncom 19. storočia zjavila Panna Mária, ako si v studničke na kopci Lazivské umývala nohy. Miestny občan menom Kozák ju urazil a ona mu povedala, že sa znovu objaví v Maďarsku v Maria Pouči, a že jeho rod vymrie. Tak sa neskôr aj stalo. Keď Mária odchádzala, stratila stužku, ktorú mala oviazanú okolo pása. A na tento znak sa vraj okolo buka viažu stužky. V oblasti Lazivské bola v 20.5.2007 dokončená a posvätená kaplnka Nanebovstúpenia (Voznesenija) Pána Ježiša Krista. Obrad zdobenia stromov stužkami siaha do hlbokej minulosti a má korene v predkresťanských tradíciách. Strom mal v slovanskej duchovnej kultúre obrovský význam. Slovania stromy uctievali a na posvätné stromy vešali obety vo forme stužiek, kúskov látky, častí odevu alebo aj odstrihnuté vlasy. Verili, že takýmito obetami sa im splnia želania, alebo sa vyliečia z chorôb. Podobné rituály sa zachovali aj na iných miestach. V chotári obce Abranovce, zhruba 10 km juhovýchodne od Prešova, sa nachádza prastarý kultový kameň - Raslavkameň, ktorý sa podľa prieskumov na magické účely využíva nepretržite od predkresťanského obdobia až dodnes. Podobne aj v jeho okolí na konáre stromov ľudia vešajú farebné stuhy, rolničky, ruženec a podľa informácií miestnych obyvateľov, visel tam nedávno aj odstrihnutý dievčenský vrkoč. Podobné zvyky však môžme pozorovať aj v zahraničí.¹




Pohanské kultové miesto? Už v čase zjavenia starca a budovania kaplnky bol čirčiansky buk urasteným stromom vo veku zhruba 100 rokov. Ostáva teda otázka, či bol výnimočný ešte pred tým, než sa jeho okolie stalo kresťanským posvätným miestom. Predpokladov, že tomu tak naozaj mohlo byť je viacero: Nie je žiadnou výnimkou, že kresťanské posvätné miesta vznikali na pôvodných pohanských kultových miestach,² a to prevažne z dôvodu vytláčania pohanských zvykov, napr. aj uctievania prameňov a stromov.³ Toto sa dialo hlavne počas christianizácie Slovanov, ale aj v novších dejinách sa na podobných miestach stavali kaplnky alebo kostoly, ako príklad z oblasti pohoria Čergov možno spomenúť výstavbu kostolíka pri Oltárkameni v roku 2001. Ďalšou indíciou by mohlo byť aj samotné umiestnenie lokality pri prameni vody, Slovania totiž svojich bohov uctievali na voľnom priestranstve – na výšinách, pri vodných prameňoch, pri stromoch.⁴ Práve do prostredia pohanských kultových miest sú často situované rôzne zjavenia a vznikajú kresťanské legendy o vzniku resp. príčinách pútí.⁵ V tomto prípade spomínaná legenda o starcovi.




Záver Či pod Vyšnými Uhliskami bolo pohanské kultové miesto, alebo sa tradícia viazania stužiek zaviedla až po vybudovaní kaplnky ako prejav uctievania si okolia kaplnky, je samozrejme otázne. Ale s prihliadnutím na podobné lokality, je celkom možné, že tento strom mohol byť živým a priamym pamätníkom pohanských zvykov a preniesol túto prastarú slovanskú tradíciu ako posolstvo skrz tri storočia až do roku 2014. Tieto zvyky však postupne miznú a pádom tohto prastarého pamätníka je ohrozená aj dlhoročná tradícia pri Čirči. Bola by naozaj škoda, keby táto krásna ukážka symbiózy pohanských kultov s kresťanstvom zanikla.


Poďakovanie

Na tomto mieste by som chcel veľmi pekne poďakovať pánovi Milanovi Kovalskému za fotografie a cenné informácie.


Napr. vo Fínsku majú zvyk viazať na stromy handričky, aby sa im splnili tajné želania a domorodé kmene v ďalekom Altaji vykonávajú rituál Kuira a na stomy vešajú stužky a veria, že stuha sa potom modlí za nich. Sedlák, P.: Christianizácia západných Slovanov s osobitným zreteľom na Slovensko. Polypress, Levoča, 1999 Sedlák, P.: Christianizácia západných Slovanov s osobitným zreteľom na Slovensko. Polypress, Levoča, 1999, s. 32. Na pôvodných kultových miestach sa neskôr budovali kresťanské chrámy, ktorých cieľom bolo vytláčať pohanské kulty. Mrva, I.: Heretické hnutia a uhorské zákony. In: Náboženské a sociálne hnutie v Uhorsku a v Čechách. Univerzita Komenského, Bratislava, 1995 Mrva, I.: Heretické hnutia a uhorské zákony. In: Náboženské a sociálne hnutie v Uhorsku a v Čechách. Univerzita Komenského, Bratislava, 1995, s. 46. Zvyk uctievania studní, prameňov a stromov, zdedený z pohanského kultu, mal však príliš silné korene, aby sa dali odstrániť prísnymi trestami, a tak cirkev aj v tomto prípade siahla k osvedčenému kompromisu a kultové miesta vyznačila kresťanskými symbolmi. Tamže, s. 45. Počas vlády Ladislava I. ešte pretrvávali pohanské zvyky a obrady, pravda premiešané s kresťanstvom. Ladislav I. vydáva zákon, ktorým prikazuje aby každý, kto vykonáva pohanské obrady, teda prináša obete pri studničkách, stromoch, kameňoch a prameňoch, vykúpi svoju vinu volom. Tamže, s. 54-55. Z tých významnejších sa postupne stali púťové miesta katolíckej cirkvi. Napríklad Marianka, kde je prameň vody, Skalka pri Trenčíne, kde sú skaly a jaskyne atď. Pravda, legenda o vzniku resp. príčinách pútí je vždy kresťanská i keď s veľkou pravdepodobnosťou išlo temer vždy o staršie pohanské kultové miesta. Ešte i dnes možno na Slovensku nájsť v hojnom počte obrazy svätých zavesené na prastarých, dominantných stromoch, čo môže byť taktiež dokladom istej symbiózy pohanských kultov s kresťanstvom. [Pozn. cergov.sk: K pútnickému miestu Marianka sa viaže legenda o zbojníkovi, ktorému sa narodili postihnuté deti. Po tom, čo sa dal na pokánie, sa mu v sne zjavila Panna Mária a ukázala mu miesto, kde má kopať v zemi, nájsť tam sošku a pod ňou prameň. Voda v prameni bola liečivá a potom, čo v nej vykúpal deti, vyliečili sa.]


Prečítané: 5481x, publikované: 6.1.2015, posledná aktualizácia: 27.12.2014

Posvätný buk nad obcou Čirč

Posvätné miesto

Posvätný strom

Pohanské kultové miesto?

Záver