|
|
Chmelárova chata |   |
|
Prvá chata na Lysej bola postavená v roku 1933. V prvých rokoch niesla názov Ahoj a neskôr dostala meno po jej hlavnom staviteľovi Júliusovi Chmelárovi. A hoci chata vyhorela a aj neskôr bola viackrát zničená,
po opravách na jej pôvodných základoch stojí dodnes.
|
|
|
Výstavba chaty
Počiatky prvej chaty na Lysej siahajú do roku 1933. Dňa 2. mája 1933 bola v Šome (Drienici) podpísaná nájomná zmluva na pasienok na Lysej medzi majiteľkou pozemku p. Birčákovou zo Šomy a
medzi viacerými nájomníkmi zo Sabinova Dr. Ladislavom Rosenthálom, JUDr. Tiborom Kapralčíkom, Jánom Kapralčíkom,
Gejzom Fiedlerom, Júliusom Kalmárom, Zděnkom Křížekom, Eduardom Horovitzom, Júliusom Chmelárom. Prenajatý pozemok mal slúžiť na vybudovanie
výletnej chaty. So stavbou sa začalo už v máji po podpise zmluvy a 28. septembra 1933 bola výstavba ukončená.1 Vedúcim stavby bol Július Chmelár.
|
|
|
 |  |  |
|
|
|
|
 |  |  |
|
|
|
|
 |  |  |
|
|
|
|
V chate bola piecka na drevo a elektrické osvetlenie na veterný pohon. Steny interéru zdobili
rôzne lovecké trofeje, úlomky lyží, ktoré tu zanechali menej zdatní lyžiari, ale aj prekrásne
rezbárske práce Laciho báčiho. V chate sa nachádzala aj pamätná kniha s podarenými obrázkami,
veršami v šarištine a rôznymi vtipnými zápiskami. Táto kniha zrejme zhorela pri požiari chaty a nová kronika chaty
sa začala písať od roku 1956.
Neskôr bola k pôvodnej budove pristavaná veranda, dreváreň a komôrka na potraviny. V prvých
rokoch chata niesla meno "Ahoj". Názov bol nakreslený v tvare srdiečka na prednej
kamennej časti chaty. Až neskôr dostala meno po svojom hlavnom staviteľovi Júliusovi Chmelárovi.
|
|
|
 |  |  |
|
|
|
|
Vyhorenie a zničenie chaty v 40-tych rokoch
V máji v roku 1942 chata do základov vyhorela. Ešte v tom istom roku ju opäť vybudoval Július Chmelár. Znovuvybudovanú chatu však
postihli aj vojnové udalosti a v roku 1944 z nej ostali len holé steny. Chata bola opäť rýchlo ešte v roku 1944 opravená a bol zariadený aj jej
interér.
|
|
|
 |  |  |
|
|
|
|
 |  |
|
|
|
|
|
|
|
 |  |  |
|
|
|
|
50-te roky
Onedlho na to, v roku 1951, chatu opäť postihlo ďalšie nešťastie. Jedľa, ktorá rástla pár metrov nad chatou, nevydržala nápor vetra a zvalila sa na jej strechu. Strecha sa preborila a zrub
bol staticky tiež poškodený. Keďže hlavný staviteľ chaty bol v tom čase chorý, ostala chata v takomto stave dve zimy a tri letá. Do chaty pršalo a dlážka zhnila. Až v roku 1953 dal chatu
do poriadku opäť Július Chmelár s pomocníkmi.
|
|
|
 |  |  |  |
|
|
|
|
 |  |  |
|
|
|
|
|
|
|
Július Chmelár
Július Chmelár patril medzi známych sabinovských turistov. Už na začiatku 30-tych rokov sa aktívne podieľal na výstavbe prvej turistickej chaty v
Červenej Vode. Následne na to v roku 1933 začal s výstavbou Chmelárovej chaty (vtedy pod názvom chata Ahoj).
Spolu s Belom Mikom, Štefanom Vranovským, Gejzom Fiedlerom, Belom Pastýrom a ďalšími patril medzi prvých priekopníkov lyžovania v Sabinove.
|
|
|
Laci báči - pustovník Lysej hory
MUDr. Ladislav Rosenthal sa narodil 28. 8. 1867. Bol všeobecným a zubným lekárom, urobil si dva doktoráty, jeden z nich v Mníchove. Ordináciu mal v Sabinove na
Hlinkovej 35. Bol nielen známy a uznávaný doktor, ale aj veselý, úslužný a ochotný človek. Po smrti manželky sa neskôr utiahol do samoty a
žil v Chmelárovej chate na Lysej. Tam bol známy pod menom Laci báči, pustovník Lysej hory.
Žil z darov lesa a živil sa nazbieranými hubami, malinami, či čučoriedkami, zásoby jedla mu donášali aj turisti. S obľubou navštevoval aj
neďaleké horské osady Baranie a Ambrušovce, kde zvykol pomáhať aj ako doktor.
Turistov v chate s nadšením vítal a hostil ich čajom.
O jeho pohostinnosti sa píše aj v periodiku Šariš v roku 1938:
"Na Lysej privíta každého s veľkým potešením 'pústevník' Lysej hory 'Laci bácsi', zavedie do chaty a pohostí čajom. V chate možno prenocovať,
hoc je chata súkromným majetkom. Je pri nej studnička s výdatným prameňom výbornej vody a v chate dobrá pec na varenie. ... Za dáždivého počasia
alebo večer zabávajú sa hostia v chate čítaním obsiahlej pamätnej knihy so zaujímavým obsahom, s podarenými obrázkami a veršami v 'čistej' šarištine.
V chate sú rôzne trofeje lovecké, zlomky z lyží, rôzne obrazy 'samoukov' a rezbárske práce Laci báčiho. Ako zvláštnosť a pre obveselenie návštevníkov
je v chate ubytovaná tiež rodina plchov, ovšem proti vôli majiteľa. Laci báči vie pútave vyprávať pútavé historky o zbojníkoch na Lysej, o ich zasypanej jaskyni
s pokladom, o zbojníckom chodníčku, po ktorom chodievali zbojníci z Lysej cez prales do krčmy v Šome (Drienici) a mnoho iného. Večer býva v chate
zvlášť veselo, hlavne keď tam zavíta niektorý tyrista s kytarou alebo iným hudobným nástrojom. Laci báči sa pripojí so svojou píšťalou a banda je hotová.
Výlet na Lysú je nezapomenuteľný! Treba sa však dobre zásobiť potravou, lebo na Lysej dobre chuti a troví."2
Okrem vyrezávaných ozdôb v chate boli známe aj jeho srdiečka z marhuľových kôstok, ktoré rozdával zaľúbeným. V mnohých sabinovských rodinách sa ešte aj dnes nájdu odložené srdiečka, ako spomienka na
prvé lásky a prežitú mladosť.3
Zomrel vo veku 75 rokov počas transportu do
koncentračného tábora.4
|
|
|
 |  |  |
|
|
|
|
|
|
- Kronika Chmelárovej chaty na Lysej. 1956
- Čermák, F.: Navštívte Sabinov. In: Šariš, 1. 4. 1938, str. 7
- Frohmann, W.: Sabinov. Mestečko na Toryse v spomienkach.. František Šoltýs - Grafotlač, Sabinov, Sabinov, 2017, str. 204
- Wiedemannová, O., Frohmann, W., Bazlerová, S.: Sabinov a jeho Židia. DAH, s.r.o., Prešov, 2008, str. 164
|
|
|
|
Prečítané: 4365x, publikované: 21.6.2021, posledná aktualizácia: 21.6.2021
|
|
|
Čergov na Facebooku
|
|
| Naposledy pridané |  |
| Náhodná fotografia |  |
|
Aktuálny záber - Lysá
|
|
|
