25.11.2017
12:11:21
07:00 | 15:44
11:58 | 21:55
Fáza Mesiaca:
bude 26.11.
Zimný slnovrat:   21.12.2017 17:28  
Perihélium:   03.01.2018 ~ 07h  
 
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Z histórie>Všeobecne 

O názve pohoria Čergov

   
Pohorie Čergov získalo svoj názov podľa vrchu Čergov (1050 m), preto tento článok bude viacmenej o vzniku pomenovania tohto vrchu a o tom, čo toto pomenovanie znamená. A keďže jednoznačná odpoveď zatiaľ nie je známa, budú uvedené všetky pravdepodobné verzie, podporené písomnými zmienkami, citáciami z jazykovedných výskumov a inými indíciami.
Existujú dve základné vysvetlenia vzniku pomenovania vrchu Čergov. Buď je to starý slovanský názov, alebo je to názov, ktorý vrch dostal v súvislosti s valašskou kolonizáciou.1
 
Starý slovanský názov.

Táto verzia predpokladá, že svoje pomenovanie dostal vrch Čergov pred obdobím valašskej kolonizácie. A pretože sa z tohto obdobia nezachovali žiadne záznamy o vrchu Čergov, opustíme oblasť pohoria Čergov a sústredíme sa na prvé zmienky samotného slova čergov.

Prvé zmienky o slove čergov

Najstarší zápis názvu Čergov pochádza z roku 1193, kedy to bol názov dnešného mesta Csurgó (alebo aj názov neďalekého hradu) v Šomoďskej župe v Maďarsku: 1193 Chergou, 1448 Churgo, 1453 Chorgo .
Ďalšia obec, ktorá ešte donedávna niesla názov Čergov je obec Čerhov v okrese Trebišov. Genéza jej názvu je zachytená od roku 1329: 1329 Chergow, 1396 - Chergew, 1429 Cergew, 1441 Chergo, 1511 Cherge, 1512 Chergew, 1585 Chergeő, 1629 Csorgő, 1920 Čergov, 1948 Čerhov.
 
Oba tieto názvy majú spoločný etymologický základ - slovo Čergov.2 Zachované písmeno g v názve svedčí o tom, že v pôvodný slovanský názov prebrali maďari pred druhou polovicou 12. storočia, kedy v slovenčine a niektorých ďalších slovanských jazykoch došlo k zmene g>h. V maďarskom jazyku a písomnostiach potom názov Čergov s hláskou g pretrval celé stáročia, v prípade obce Čerhov až do roku 1948, kedy obec dostala správny slovenský názov.
 

Vrch Čergov - starý slovanský názov

Pri etymológii názvu mesta Csurgó existuje aj vysvetlenie, že ide o názov z maďarského slovesa csorog, scurog so sufixom -ó, čo by značilo malá rieka, potôčik a forma Chergou je disimilovaným tvarom. V tomto prípade však chýba vysvetlenie odkiaľ je český názov Čerhov. V Čechách je totiž pod názvom Čerhov mlyn v Jestbořicích, okr. Pardubice. A keďže práve najstaršie zápisy sa úplne zhodujú s českým názvom, prof. Stanislav usudzuje, že Chergou, Chergow a pod. je starý slovanský názov.3 Z jeho práce sa však nedozvedáme, čo tento starý slovanský názov mohol znamenať.
Blízke okolie vrchu Čergov bolo dokázateľne obývané už v 9-10. storočí na neďalekej Hradovej hore a predpokladá sa, že výšinná usadlosť sa nachádzala aj v blízkosti Lysej.4 Pomenovanie Čergov by teda skutočne mohlo siahať až do týchto čias podobne ako neďaleké staré slovanské názvy Boguš alebo Háj.
 
 
Valašská kolonizácia

Valasi boli kočovní pastieri oviec a rožného dobytka, ktorí svoje stáda pásli na horských lúkach Karpát. Po ich hrebeňoch postupne putovali z Rumunska cez Zakarpatskú Ukrajinu, severné Slovensko, južné Poľsko až k severovýchodnej Morave. Hlavný kolonizačný prúd začal zhruba na rozhraní 13. a 14. storočia. V okolí Bardejova je prítomnosť Valachov doložená od roku 1435.5 Počas migrácie sa k Valachom pridávalo aj miestne obyvateľstvo a dochádzalo tak k postupnej zmene etnického rázu valašskej kolonizácie. Preto na území východného Slovenska nadobúda kolonizácia z etnického hľadiska povahu rusínsku.
 

Valašské terénne názvy

Na naše územie spolu s valašskou kultúrou dorazili aj špecifické terénne názvy, ktoré sa zachovali v nezmenenom tvare poväčšine až dodnes. Ako pekný príklad môže slúžiť aj názov najvyššieho vrchu pohoria Čergov - Minčol.6
Kvôli potrebe nových pastvísk dochádzalo počas kolonizácie k rozsiahlemu odlesňovaniu horských hrebeňov, ktoré boli postupne pretvárané na horské lúky. Táto činnosť sa odzrkadlila aj pri pomenovávaní takto upravených oblastí. V pohorí Čergov sa nachádzajú v tejto súvislosti napr. názvy Čierťaž, Čierťaže, Čeršľa, Črchľa(2x). Názvov Čierťaž7 sa hojne vyskytuje nielen na Slovensku ale aj v ukrajinských a poľských Karpatoch. Názov Črchľa dominuje na Slovensku.
 

Súvis názvu Čergov s valašskou kolonizáciou

Medzi obcami Łupków a Zubeńsko, južne od obce Komańcza v Podkarpatskom vojvodstve v Poľsku, sa nachádza vrch Czerhów (632 m - GPS:49.23475/22.084408). Tento vrch je písomne spomínaný už v 16. storočí ako Czergow (1511 Czergow, 1549 Czergowy). S čergovským Čergovom však nemá spoločné len meno. V jeho blízkom okolí sa vyskytujú názvy, ktoré nachádzame aj v okolí nášho vrchu, a to buď súvisiace s kolonizáciou (Czerteže, Czertež, Pryslip, Magura), alebo aj iné názvy ako Baranie, Žebrak. S prihliadnutím na smer šírenia kolonizácie, môžme predpokladať, že spolu so spomenutými názvami k nám dorazil aj názov Čergov. Z toho vyplýva, že vrch Čergov mohol mať tento názov, a to dokonca v nezmenenej dnešnej podobe, už na začiatku 16. storočia. A ak prihliadneme na prvú zmienku o Valachoch z Bardejova z roku 1435, je možné, že aj skôr.
 

Význam slova Čergov

Podľa vyjadrenia Ústavu slovenského jazyka SAV z roku 19618 etymológia názvu Čergov súvisí so slovesom črchliť, čerchliť. Slovesá črchliť, čršliť, kršliť, kržliť mali významy 'obsekávať, lúpať kôru dookola kmeňa stromu, aby vyschol', neskôr 'vytínať očrchlené stromy' a potom 'klčovať, získavať užitočnú pôdu'. Slová črchľa, kršľa označovali pôvodne miesto, kde boli očrchlené stromy, potom vyklčované miesto, z lesa vyklčovaná kultúrna pôda.9 Názvy Črchľa, Kršľa sú tvorené zo slovného základu čerch-/čerš- a z neho je rovnako tvorený aj názov Čerchov. Na základe týchto poznatkov nieslo pohorie Čergov v 60-tych rokoch určitú dobu pomenovanie Čerchovské pohorie a podobne vrch Čergov sa vtedy volal Čerchov.10
Pri tejto verzii vzniku názvu Čergov však nie je jasné, ako sa v minulosti zmenil názov z Čerchov na Čergov a v ktorom období vlastne vrch takýto názov mal. Ako správne podotkol autor vyššie citovaného článku Edmond Nemček, ak by sa niekedy vrch volal Čerchov, tak jeho maďarská obmena názvu by bola Cserhó a nie Csergó. Na mape z roku 1859 mal však vrch Čergov už vtedy maďarský názov Csergó a tento názov, ako bolo už spomínané v súvislosti s poľským vrchom Czerhów (1511 Czergow), mal pravdepodobne už aj na začiatku 16. storočia. Nie je známa žiadna písomná zmienka o názve Čerchov, ani Cserhó.
Čergov sa teda pravdepodobne nikdy v dávnejšej minulosti nevolal Čerchov. To však samozrejme nevylučuje tvrdenie, že Čergov súvisí so slovesom čerchliť, ale stavia ho možno do inej roviny.

Hypotéza vzniku názvu Čergov

Možnou hypotézou vzniku názvu by mohlo byť odvodenie od slovesa čerchliť a slova góra. ČERchlena GÓra, očrchlená hora - Čergov. Ďalšia veľmi podobná verzia hovorí o spojení slov čerenin a góra. Čerenin by mal byť názov pre vyrúbanú a vypálenú oblasť, kde sa prvé roky pestovalo a po vyčerpaní pôdy páslo. Je to teda významovo veľmi blízke k slovu črchliť. Či už bol teda názov vytvorený zo slova čeršľa, čerenin alebo čierťaž (čertež), vzhľadom na rovnaký význam týchto slov môžme predpokladať, čo názov znamená.

Horské lúky pohoria Čergov boli umelo vytvorené odlesnením hrebeňov črchlením, klčovaním a vypaľovaním. Táto činnosť sa s veľkou pravdepodobnosťou odzrkadlila aj v názve vrchu Čergov a pomenovanie celého pohoria týmto menom je preto viac než výstižné. Čergov = očrchlené pohorie.
 
 

  1. Pre úplnosť uvediem ešte možný pôvod názvu z keltského jazyka. V Poľsku sa asi 40km vzdušnou čiarou od pohoria Čergov nachádza obec Cergowa. Prvá písomná zmienka uvádza názov Czergowa (1359). Na wikipédii sa spomína, že tento názov vznikol z keltského slova cerg, čo znamenalo kruh.
  2. Stanislav, J.: Slovenský juh v stredoveku. II. diel. Literárne informačné centrum, Bratislava, 2004
    Stanislav, J.: Slovenský juh v stredoveku. II. diel. Literárne informačné centrum, Bratislava, 2004, str. 103, 114
  3. Tamže, str. 114
  4. Budinský-Krička, V.: Nové náleziská na Východnom Slovensku - Drienica. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980 (AVANS), 1.časť. Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, Nitra, 1981
    Budinský-Krička, V.: Nové náleziská na Východnom Slovensku - Drienica. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980 (AVANS), 1.časť. Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, Nitra, 1981, str. 35-37
  5. Chaloupecký, V.: Valaši na Slovensku. Slovanský ústav v Praze, Praha, 1947
    Chaloupecký, V.: Valaši na Slovensku. Slovanský ústav v Praze, Praha, 1947, str. 22
  6. Názov pochádza z rumunského slova muncel (kopec, návršie, vrchol hory) a jeho "cesta" z rumunských Karpát sa dá vystopovať aj v terénnych názvoch vrchlov ukrajinských Karpát (Menczul, Menciul, Mencsul, Mencsil, Minczol a pod.) alebo aj v poľských Bieščadách (Menczył, Mińczoły).
  7. Majtán, M.: Z lexiky slovenskej toponymie. Veda, Bratislava, 1996
    Majtán, M.: Z lexiky slovenskej toponymie. Veda, Bratislava, 1996, str. 67. Slovo Čierťaž vzniklo zo slovesa so základom čer(s)- (čerst-, črtati - ťať, vytínať), má teda so slovami črchľa, kršľa spoločný koreň.
  8. Nemčok, E.: Ešte raz Čerchovské pohorie. In: Krásy Slovenska, 12/1961
    Nemčok, E.: Ešte raz Čerchovské pohorie. In: Krásy Slovenska, 12/1961. Pán Nemčok v článku cituje vyjadrenie pracovníka SAV: "Slová s počiatočnou skupinou čer-, čier- alebo čr- sú staré slovanské názvy. Miestne a pomiestne názvy, odvodené od slov s touto skupinou, poukazujú na sídliská so slovanským obyvateľstom. Takýmto je aj názov Čerchovské pohorie. Prídavné meno Čerchovské etymologicky súvisí, tak ako aj sloveso črchliť, čerchliť - s indoeurópskym koreňom keréi - čo znamená "rezať, rúbať, klčovať" (Pozn. cergov.sk: V neskorších prameňoch z roku 1964 sa uvádza etymológia názvu Črchľa z rumunského základu cerc=kruh, obvod). Názov Čerchovské pohorie poukazuje teda na miesto, kde sa vyklčovali, t.j. vyrúbali lesy a na ich miestach vznikli pasienky, prípadne aj orná pôda."
  9. Majtán, M.: Z lexiky slovenskej toponymie. Veda, Bratislava, 1996
    Majtán, M.: Z lexiky slovenskej toponymie. Veda, Bratislava, 1996, str. 67
  10. Neskôr sa používal aj názov Čerhov. Konečná podoba Čergov bola štandardizovaná v roku 1976
 
Prečítané: 5499x, publikované: 15.10.2011, posledná modifikácia: 16.11.2013
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Náhodná fotografia
Národná prírodná rezervácia Pramenisko Tople
Aktuálny záber - Drienica
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
Pomoc pre Hanigovský hrad
RSS