25.11.2017
12:15:32
07:00 | 15:44
11:58 | 21:55
Fáza Mesiaca:
bude 26.11.
Zimný slnovrat:   21.12.2017 17:28  
Perihélium:   03.01.2018 ~ 07h  
 
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Príroda>Lesy 

Historický vývoj lesov Čergova

   
Značnú časť vývoja lesov v priebehu geologického vývoja Zeme v našich podmienkach úplne anulovala doba ľadová - posledný (würmský) glaciál. Terajšia vegetačná pokrývka a v rámci nej lesné spoločenstvá strednej Európy sú výsledkom kontinuitne prebiehajúceho vývoja v poľadovej dobe, kedy sa vegetácia z refúgií postupne šírila späť na svoje stanovištia.

Poznatky o vývoji našich lesov zo starších období v neskorej doby ľadovej a v postglaciáli boli získané pomocou peľových analýz a nálezov zvyškov rastlín, hlavne v organogénnych pôdach (vrchoviská, slatiny).

Od posledného ústupu ľadovca sa rozlišuje niekoľko vývojových období, ktoré patria do neskorej doby ľadovej (neskorý glaciál) a do doby poľadovej (postglaciál).
 

Neskorý glaciál

Starý dryas (15 000 - 10 000 pred n.l.)
Priemerné ročné teploty boli až o 10 °C nižšie než dnešné, vo vyšších polohách aj nižšie. Oblasť Čergova bola tvorená mrazovou pustatinou bez lesov a bez akejkoľvek vyššej vegetácie. Na vhodných miestach sa mohli uchytiť nanajvýš lišajníkové a machové spoločenstvá. V zimných mesiacoch bol povrch pokrytý snehom. Počas niekoľkých letných týždňov sa roztápali veľké množstvá snehu a voda unášala so sebou množstvo anorganického materiálu, ktorý sedimentoval v nížinách.
Rozšírenie vegetácie v starom dryase (Krippel 1986)
Rozšírenie vegetácie v starom dryase
1 - spoločenstvá krovín a močiarnych a vodných spoločenstiev rastlín; 2 - skupina riedkych ihličnanových pralesov typu tajgy s ostrovčekmi tundrovej vegetácie; 3 - skupina porastov tundrovej vegetácie; 4 - mrazové pustatiny; 5 - ľadovce a trvalá snehová pokrývka
Alleröd (10 000 - 9 000 pred n.l.)
Oproti minulému obdobiu bolo vlhkejšie, čo pravdepodobne spôsobili vpády morskej vody do baltického ľadovcového jazera a oteplilo sa o 3-4 °C. V nížinách priemerné ročné teploty vystúpili na 2-3 °C, celkovo však bolo podnebie ešte silno ovplyvnené prítomnosťou kontinentálneho a vysokohorských ľadovcov (na našom území v Nízkych a Vysokých Tatrách). Väčšia časť pohoria Čergov bola ešte vždy bez vegetácie, tvorená mrazovou pustatinou, len na južných, nižšie položených svahoch môžeme predpokladať tundrové porasty tvorené zástupcami čeľadí Cyperaceae a Poaceae, niektoré Apiaceae, Asteraceae, Ranunculaceae, Rumex a boli primiešané niektoré ďalšie druhy, ako napr. Polemonium, Polygonum bistorta, Trollius europaeus a iné.
Rozšírenie vegetácie v alleröde (Krippel 1986)
Rozšírenie vegetácie v alleröde
1 - skupina lužných a močiarnych lesov so spoločenstvami vodných a močiarnych rastlín; 2 - borovicovo-brezové pralesy; 3 - skupina lesostepných porastov; 4 - porasty tundrového charakteru; 5 - mrazové pustatiny, bez vegetácie; 5 - ľadovce a trvalá snehová pokrývka
Mladý dryas (9 000 - 8200 pred n.l.)
Podnebie mladého dryasu sa opäť ochladilo, malo suchší ráz, zrážok bolo menej. Priemerná ročná teplota v nížinách bola asi 0 °C. Pre vývoj vegetácie to znamenalo krok späť, Čergov opäť pokrývala mrazová pustatina, ktorá bola väčšiu časť roka pokrytá snehovou pokrývkou. Z rastlín sa tu mohli nachádzať nanajvýš iba niektoré machy a lišajníky, ktoré sa však vyskytovali len na chránených miestach v dolinách alebo na južných svahoch.
Rozšírenie vegetácie v mladom dryase (Krippel 1986)
Rozšírenie vegetácie v mladom dryase
1 - skupina vŕbovo-krovinatých porastov; 2 - skupina riedkych brezových a borovicových lesov typu tajgy; 3 - skupina porastov tundrovej vegetácie; 4 - mrazové pustatiny bez vegetácie; 5 - ľadovce a trvalá snehová pokrývka

Postglaciál

Preboreál (8 200 - 6 800 pred n.l.)
Podľa novšieho členenia ja časové obdobie preboreálu od 8 250 do 7 700 pred n.l.. V tomto období nastalo definitívne oteplenie podnebia spojené s ústupom pevninského a vysokohorských ľadovcov. Priemerná ročná teplota v nížinách bola asi 5 °C, množstvo zrážok približne rovnaké ako v súčasnosti. V stredných polohách pohoria sa vyskytovali prevažne smrekové pralesy s bohatou prímesou borovíc. Podrasty v nich tvorili podobne ako dnes vo vyšších polohách rôzne druhy Cyperaceae a Vaccinium . V nižších oblastiach, hlavne z východnej strany pohoria boli hojne zastúpené borovicové pralesy s prímesou brezy a dubov s trávnato - bylinným podrastom. Vo vyšších polohách pohoria, zhruba od výšky 1000 m sa vyskytovali porasty tundrového a alpínskeho typu.
Rozšírenie vegetácie v preboreálnom období (Krippel 1986)
Rozšírenie vegetácie v preboreálnom období
1 - skupina lužných lesov; 2 - skupina porastov teplomilných krovín; 3 - skupina borovicových pralesov s brezou a dubmi; 4 - skupina smrekových pralesov s borovicou; 5 - porasty tundrového a alpínskeho charakteru; 6 - zvyšky ľadovca
Boreál (6 800 - 5 500 pred n.l.)
Podľa novšieho členenia 7 700 - 6 000 pred n.l.. Oproti minulému obdobiu bolo podnebie podstatne teplejšie, priemerne až o 2 °C teplejšie ako dnes. Bolo však suchšie, zrážok bolo menej, podnebie malo kontinentálnejší charakter. Letá boli veľmi teplé a suché, zimy pomerne tuhé s malým množstvom zrážok. Preboreálne borovicové pralesy na severovýchodnej strane pohoria v nižších nadmorských výškach boli vystriedané zmiešanými dubinami s hojným brestom a lipou. Od nadmorskej výšky zhruba 500 - 600 m n. m. boli ihličnanové pralesy zložené prevažne z borovice, bohato v nich bol zastúpený smrek. Tieto pralesy rástli aj v najvyšších polohách Čergova, ich vrchná hranica na Slovensku bola asi 1700 m.
Rozšírenie vegetácie v boreálnom období (Krippel 1986)
Rozšírenie vegetácie v boreálnom období
1 - skupina lužných lesov; 2 - skupina porastov teplomilných krovín; 3 - skupina zmiešaných dubín; 4 - skupina ihličnanových pralesov; 5 - skupina porastov alpínskych trávnikov;
Atlantikum (5 500 - 2 500 pred n.l.)
Podľa novšieho členenia bolo atlantické obdobie rozšírené a rozdelené na dve časti atlantikum (6 000 - 4 000 pred n.l) a epiatlantikum (4 000 - 1 300 pred n.l.). Podnebie v atlantiku malo výrazne oceánický charakter, bolo teplé a vlhké, zrážky v prvej polovici obdobia boli až o 60-70% výdatnejšie ako dnešné a priemerné ročné teploty boli vyššie približne o 3 - 4 °C. V období atlantika dosiahlo podnebie pozvoľna svoj teplotný vrchol, preto sa často nazýva aj obdobím klimatického optima. Toto obdobie malo priaznivý vplyv na rýchle šírenie lesa. V mladšej časti atlantika (epiatlantikum), už teploty poklesli zhruba o 1 - 2 °C.
V nižších polohách Čergova rástli zmiešané dubiny, ktoré boli floristickým zložením veľmi podobné dnešným xerofilným a subxerofilným dubinám. Popri dube v týchto lesoch rástli podľa miestnych stanovištných podmienok brest, javor, hrab. Na mnohých miestach, najmä v polohách nad 500 m n. m. s hlbšími pôdami, vnikal do týchto porastov aj buk. Podrast takýchto pralesov bol najmä na trochu presvetlenejších miestach veľmi bohatý. Okrem teplomilných kríkov Corylus, Euonymus, Lonicera, Pyrus, Prunus, Rhamnus, Rosa , bol bohatý aj bylinno-trávnatý podrast zložený prevažne z teplomilných druhov čeľadí Apiacae, Asteraceae, Brassicaceae, Caryophyllaceae, Fabaceae, Lamiaceae a iných. V polohách nad 700 - 800 m n. m. začali do podrastov zmiešaných dubín pristupovať ihličnany, a to už v takej miere, že môžeme hovoriť o zmiešanom, ihličnato - listnatom pralese. Z ihličnanov mala zrejme prevahu borovica a smrek. Jedľa sa v tomto období na Čergove vyskytovala ešte len veľmi zriedkavo.
Rozšírenie vegetácie v atlantickom období (Krippel 1986)
Rozšírenie vegetácie v atlantickom období
1 - skupina lužných lesov; 2 - skupina porastov teplomilných krovín; 3 - skupina zmiešaných dubín; 4 - skupina zmiešaných pralesov; 5 - skupina ihličnanových pralesov; 6 - porasty kosodreviny; 7 - skupina porastov alpínskych trávnikov;
Subboreál (2 500 - 500 pred n.l.)
V novších deleniach bolo obdobie zúžené do rokov 1 300 - 800 pred n. l.. Podnebie v subboreálnom období sa oproti minulému obdobiu mierne ochladilo (teploty boli o 1 - 2 °C vyššie ako v súčasnosti) a malo viac kontinentálny charakter. V letných mesiacoch boli pravdepodobne dlhšie obdobia sucha.
V pohorí Čergov dochádza v tomto období k súvislému ústupu zmiešaných dubín, ktoré zostúpili do nižších polôh prevažne na južnej strane pohoria. Na miesta dubín sa masívne rozšíril buk, ktorý v nadmorských výškach zhruba od 400 - 800 m n. m. vytváral súvislé pralesy. Vo vyšších polohách zóny bučín zhruba od 800 m n. m. pristúpila jedľa, ktorá sa po prvý raz v poľadovej dobe objavuje vo väčšom zastúpení.
Rozšírenie vegetácie v subboreálnom období (Krippel 1986)
Rozšírenie vegetácie v subboreálnom období
1 - skupina lužných lesov; 2 - skupina zmiešaných dubín; 3 - skupina bučín; 4 - skupina zmiešaných pralesov; 5 - skupina ihličnanových pralesov; 6 - porasty kosodreviny; 7 - skupina porastov alpínskych trávnikov;
Subatlantikum (500 pred n.l. - súčasnosť)
Teplota oproti preboreálu poklesla o 1 - 2 °C a podnebie pozvoľna nadobudlo súčasný charakter. Bukový a vo vyšších polohách jedľovo-bukový les sa ešte viac rozšíril a vytlačil zmiešané dubiny. Bukové pralesy zaberali najviac výškovú zónu 500 - 800 m n. m. a oproti minulému obdobiu snáď boli druhovo bohatšie, predovšetkým na druhy drevín a bylín, ktoré znášajú suťové substráty.
Rozšírenie vegetácie v subatlantickom období (Krippel 1986)
Rozšírenie vegetácie v subatlantickom období
1 - skupina lužných lesov; 2 - skupina lesostepných porastov; 3 - skupina subxerofilných dubín; 4 - skupina bučín; 5 - skupina zmiešaných pralesov; 6 - skupina ihličnanových pralesov; 7 - porasty kosodreviny; 8 - skupina porastov alpínskych trávnikov;
 

Použitá literatúra:

Korpeľ, Š.: Pralesy Slovenska. Veda, Bratislava, 1989332 s.. Dostupné online
Korpeľ, Š. a kol.: Pestovanie lesa. Príroda, Bratislava, 1991465 s.
Krippel, E.: Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska. VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1986312 s.
Križová, E.: Fytocenológia a lesnícka typológia. Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen, 1995180 s.
Midriak, R.: Ekologické vplyvy hospodárenia v lese na krajinu. (Prípadová štúdia z Čergova). Technická univerzita Zvolen, Zvolen, 199552 s.
  1. Korpeľ, Š.: Pralesy Slovenska. Veda, Bratislava, 1989332 s.. Dostupné online
  2. Korpeľ, Š. a kol.: Pestovanie lesa. Príroda, Bratislava, 1991465 s.
  3. Krippel, E.: Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska. VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1986312 s.
  4. Križová, E.: Fytocenológia a lesnícka typológia. Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen, 1995180 s.
  5. Midriak, R.: Ekologické vplyvy hospodárenia v lese na krajinu. (Prípadová štúdia z Čergova). Technická univerzita Zvolen, Zvolen, 199552 s.
 
Prečítané: 6107x, publikované: 19.1.2008, posledná modifikácia: 6.3.2011
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Náhodná fotografia
Aktuálny záber - Drienica
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
Pomoc pre Hanigovský hrad
RSS