Lesná železnica Sabinov

Z histórie

Lesná železnica Sabinov - Majdan

Po prvej svetovej vojne sa v okolí Sabinova začal rozvíjať predovšetkým drevársky priemysel. Drevo z okolitých lesov vtedy po zlých cestách prácne zvážali furmani, čo znižovalo zisky podnikateľom. Preto sa v roku 1920 firma Österreichische Berg und Hüttenwerke, ktorá sídlila v Českom Těšíne a mala pobočku v Máriahute-Žakarovciach, rozhodla postaviť železničnú trať, ktorá spojila skladisko dreva v Majdane so železnicou v Sabinove a predstavovala oproti furmanom výhodnejšiu ekonomickú alternatívu.

Priebeh trate

Trasa lesnej železnice začínala v Sabinove, pri stanici hlavnej železničnej trate Prešov - Orlov, kde kvôli prekládke dreva bola zriadená prekladacia koľaj. Rovnobežne s ňou vo vzdialenosti 4 m začínala úzkokoľajná trať lesnej železnice, ktorá po 200 m krížila príjazdovú komunikáciu, od svojho 0,5 do 0,7 kilometra viedla po súkromnej komunikácii Spieglovej továrne na papier, od 0,7 km viedla po súkromných pozemkoch a v 1,4 km dosiahla ríšsku cestu Prešov - Lipany. Po tejto ceste, jej ľavým okrajom bola vedená až k obci Pečovská Nová Ves. Odtiaľ prebiehala striedavo raz po pravej, raz po ľavej strane cesty až do obce Ľutina. Za Ľutinou železnica viedla vpravo od cesty, v obci Olejníkov cez 85 metrový most prekonávala potok Ľutinka a neustále po pravej strane cesty dorazila až do obce Majdan, kde končila pri skladisku dreva. Mapa rekonštrukcie priebehu trate bude po presnejšom zameraní v teréne zverejnená neskôr.

Výstavba

Výstavbu trate realizovala firma Dr. Brukner & Pollitzer. Na stavbe zo začiatku pracovalo 75 robotníkov, ktorých úlohou bolo pripraviť terén, hlavne zarovnať svahy a spevniť miesta, kde trať pretínala vodné toky a strže. V septembri 1920, ako sa dozvedáme z korešpondencie firmy, boli vykonané prípravné stavebné práce, postavené všetky mosty a zabezpečovací múr. Nasledovala montáž koľajníc a koncom decembra 1920 a v januári 1921 už prebiehali prvé skúšobné jazdy, ktoré poukázali na viaceré problémy¹. Kolaudačná policajno-technická kontrola prebehla 4.2.1921 so záverom, že trať je prevádzkyschopná, ale kvôli nájdeným nedostatkom² bolo udelené len dočasné provizórne povolenie k prevádzke na dva mesiace. Definitívne povolenie bolo vydané až 4. 10. 1921, a to na dobu troch rokov.

Technické parametre a prevádzka

Úzkokoľajná trať mala rozchod 600 mm a jej dĺžka bola 13580 m. Podľa informácií z 13. 1. 1921 mala byť v nasledujúcom roku predĺžená o 3,5 km nad Majdan k ďalším zásobám dreva. Či k predĺženiu naozaj došlo, zatiaľ nie je známe. Celkovo bolo postavených 10 nových mostov, z nich najdlhší bol 85 metrový most v Olejníkove cez rieku Ľutinku, 16 mostov sa spevnilo a dva sa predĺžili. Šírka koruny spodnej stavby bola 2,2 m. Na vrchnú stavbu sa použili koľajnice o váhe 7 kg na bežný meter, vzdialenosť pražcov bola 65 cm.
Okrem prekladacích koľají (v Sabinove 110 m a v Majdane 165 m dlhá), boli zaradené ešte dve vyhýbacie koľaje. Jedna sa nachádzala v Pečovskej Novej Vsi s dĺžkou 80 m a druhá v obci Ľutina takisto s dĺžkou 80 m. Pohon bol buď pomocou konskej sily, alebo motorizovanými poľnými vozíkmi. Pre dopravu dlhého dreva sa použili dvojité vozíky s pohyblivým zariadením, jeden z nich bol opatrený ručnou brzdou. Doprava dreva bola v smere klesania, tam motorová sila väčšinou ani nebola potrebná. Najväčšie vyskytujúce sa stúpanie v smere Sabinov - Majdan predstavovalo 53 ‰ a najväčšie protistúpanie (na krátku vzdialenosť) 14 ‰. Najmenší polomer bol 40 m a vo vyhýbacích koľajách 30 m. Projektované boli 3 - 4 jazdy denne s maximálnou rýchlosťou 10 km/h, v obciach zníženou na 4 km/h. Podľa návrhov cestovného poriadku, denne z Majdanu do Sabinova zišli štyri vlaky po 24 m³. Celkovo sa teda denne dopravilo 96 m³ dreva.

Ukončenie prevádzky

Železnica bola demontovaná a odpredaná v roku 1923, teda o rok skôr ako malo končiť udelené povolenie k prevádzke. Podľa jedného zdroja k tomu prispeli sabotáže zo strany furmanov, pri ktorých dochádzalo aj k smrteľným nehodám.³ Svedectvo o nehode podali aj informátori z Olejníkova, ktorí spomínali vykoľajenie vlaku tesne za Olejníkovom, v miestach nad terajšou rómskou osadou, pri ktorej prišiel o život jeden človek. Podľa informátorov z Pečovskej Novej Vsi, prevádzka skrachovala kvôli nehospodárnej doprave a nerentabilnosti podnikania.⁴

Tento článok vznikol na základe viacerých archívnych materiálov a rukopisu pripravovanej publikácie o lesných železniciach v okolí Prešova, ktoré serveru cergov.sk poskytol Ing. Zdeněk Maruna. Aj touto cestou mu ďakujem za jeho ochotu.


29.12.1920 - Po naložení 16.2 m³ dreva v Majdane, motor 2 km pred Sabinovom, kde je protisvah, celý vlak neutiahol. Bolo potrebné jeden diel vlaku odvesiť a potom sa preň vrátiť. Na druhý deň boli rovnaké problémy, kolesá na mokrých koľajniciach podkĺzavali. V hlásení z 13. 1. 1921 boli spomínané dve vykoľajenia vlaku a problémy s motorom. V čase kolaudácie nebola ešte dokončená výhybka v Pečovskej Novej Vsi, jeden z troch motorov mal poruchu a stále nebol vyriešený problém s protisvahom pred Sabinovom, čo bolo potrebné riešiť rozdeľovaním vlaku. Ličák, P.: Anciáša ja tebe, tvojho železného.... In: Prešovský večerník, 8/1993 Ličák, P.: Anciáša ja tebe, tvojho železného.... In: Prešovský večerník, 8/1993. ...čo sa neveľmi páčilo furmanom, ktorí si zvozom dreva zarábali na živobytie, a tak jedného dňa sa postavili ku koľajniciam lesnej železnice a ten najstarší povedal: Anciáša ja tebe tvojho, železného... / ...nesčíselné atentáty na dráhu donútili spoločnosť, aby túto dráhu po poslednom nešťastí (traja mŕtvi) odmontovala a v roku 1923 odpredala. Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 1998 Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 1998, str. 40


Prečítané: 9068x, publikované: 7.11.2010, posledná aktualizácia: 6.3.2011