25.11.2017
12:07:42
07:00 | 15:44
11:58 | 21:55
Fáza Mesiaca:
bude 26.11.
Zimný slnovrat:   21.12.2017 17:28  
Perihélium:   03.01.2018 ~ 07h  
 
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Miestopisy>Jaskyne 

Jaskyne v oblasti Zadné Dúpne

   
Autori článku: Ján Ducár, Gabriel Lešinský, Tibor Máté, Martin Roškanin

 
Tento článok vychádza z článku s názvom Zadné Dúpne - jaskyne, názvy a legendy, ktorý bol publikovaný v Spravodaji SSS (Slovenská Speologická Spoločnosť) č. 1 v roku 2000.1 S láskavým dovolením autorov, bol použitý ako základ tohto článku na serveri cergov.sk a bol rozšírený o ďalšie poznatky, detaily a fotografie.
 
 
Opis lokality
Sústava pseudokrasových jaskýň sa nachádza neďaleko hlavného hrebeňa v centrálnej časti pohoria Čergov, v blízkosti Stredného vrchu (Stredné Dúpne) 968,2 m n. m. Tvorí ju gravitačnými poruchami postihnutý hrebeň tejto kóty pretiahnutý v smere SV/JZ, resp. jeho SZ a JV stráň. Vznik dutín tu podmienil pravdepodobne gravitačný kryhový zosun blokov, typický často pre flyšový reliéf, ktorý sa tu udial na pomerne veľkej ploche po oboch stranách hrebeňa. Výraznejšie sa však prejavil na JV stráni, ktorá má terasovitý charakter. Špecifikom lokality je výrazné roztápanie snehu v okolí dutín v smere predisponujúcich porúch a viditeľné výrony teplého vzduchu z podzemia. Jav svedčí o pomerne silnej cirkulácii vzduchu v "podzemí", ktorá nepriamo poukazuje na stupeň deformácie, či deštrukcie horniny budujúcej masív hrebeňa.
 
 
Význam a pôvod slova Dúpne
Obyvatelia Livova volajú bočný hrebeň okolo kóty 968,2 m, vybiehajúci z hlavného hrebeňa pohoria Čergov medzi Hrašovíkom a Soliskom, z časti Pastierčačky, starobylým názvom Dúpne. Keďže hrebeň je pomerne rozsiahly, má tri doplňujúce prívlastky - Predné Dúpne (bližšie k Livovu), Stredné Dúpne (okolo kóty 968,2 m) a Zadné Dúpne (najvzdialenejšie od Livova, už blízko Krížov). Súčasný názov Stredný vrch je skomolenina pôvodného názvu Stredné Dúpne. Wojciech W. Wisnievski v článku "Dúpna", "Dúpnica" názvy jaskýň zo stredoveku? podáva rozbor názvu Dúpne na Slovensku. Uvádza, že názov Dúpna alebo Dúpnica nosia jaskyne alebo skaly s jaskyňami, ktoré v minulosti boli osídlené alebo využívané ako skrýša. Názov pochádza od už zabudnutého slova "dup" ktorý dávno označoval dieru v skale - jaskyňu, a "dupna" znamenala niečo ako vyhĺbenina či vyhĺbená. Takýto význam tohto slova podáva okrem iných aj slovník jazyka staropoľského (pred r. 1500), s ktorým slovenský jazyk bol bližší, ako je tomu dnes. Podobný význam tohto názvu je tiež v jazyku hornolužickom. Jazykovedci sa domnievajú, že výraz "dup" je pôvodu staroslovanského. Najstaršia známa písomná zmienka tohto názvu na Slovensku je z r. 1736 a zapísal ho Matej Bel. V Poľsku sa nachádzajú záznamy týchto názvov už v dokumentoch zo XIV. a XV. storočia a tak možno predpokladať, že v rovnakom období sa tieto názvy používali aj na Slovensku.2 Z uvedeného vyplýva, že názov Dúpne v pohorí Čergov, bol prítomný pravdepodobne už v stredoveku a pretrval v nezmenenej podobe až dodnes, názov lokality je zaznamenaný aj v lesníckej mape.
 
 
Z histórie jaskýň
Jaskyne v tejto oblasti poznali obyvatelia okolitých obcí (Livova a Krížov, v katastroch ktorých "Zadné Dúpne" leží, ale aj Bogliarky, Livovskej Huty, Kružlova a pod.) istotne už v dávnej minulosti, kedy mohli slúžiť ako útočisko pre pastierov a drevorubačov.
V jaskyniach často prespávali aj miestni dedinčania, ktorí v minulých storočiach chodili nakupovať ovce do Olejníkova či Ľutiny, prípadne protestanti, ktorí chodievali na spoločné stretnutia za účelom modlidieb a počas 2. svetovej vojny aj partizáni.3 Je možné, že v jaskyniach istý čas prebývali aj zbojníci, ktorých pôsobenie v tomto regióne má bohatú minulosť. V priebehu stáročí poskytovali čergovské neprístupné lesy úkryt pre viaceré zbojnícke družiny. Z obcí neďaleko oblasti Dúpne sa napríklad spomína obec Krivé, kde v roku 1497 zajatý zbojník Pletenko, člen rozpadnutej skupiny Fedora Hlavatého, vypovedá, že kedykoľvek niečo ukradol, ukrýval sa u Antholiga, škultéta z Krivého.4 Ešte bližšie okolie sa spomína v polovici 17. storočia, kedy pôsobil výnimočný zbojník Andrej Savka. Jeho družina odkladala nakradnuté veci aj u kružlovského baču a v dedine Livov.5 Zbojníkov pripomína aj prvá písomná zmienka o jaskyniach, ktorá pochádza z roku 18416 od Ernsta Theodora Kriegera. Vo svojom diele pri opise obce Livov spomína aj Zbojnícku jaskyňu (Räuberhöhle). V roku 1879 opisuje Karl Siegmeth, aktívny člen Uhorského karpatského spolku, že počas prechádzky po okolí obce Kríže a Bogliarka, boli pri "zhlukoch skál v čarovnom až rozprávkovom kraji".7 Išlo pravdepodobne o opis oblasti Zadného Dúpneho.8 V časopise Krásy Slovenska bol v roku 19989, opísaný prvý prieskum jaskýň, ktorý sa uskutočnil 23. 11. 1997. Dňa 21. 11. 1999 jaskyne preskúmali a zamerali jaskyniari zo speleoklubu Drienka a svoj výskum publikovali v Spravodaji SSS v článku s názvom Zadné Dúpne - jaskyne, názvy a legendy.10 V čase ich prieskumu bola v pohorí Čergov známa pre speleológiu len jaskyňa Zbojnícka diera, a tak prírastok ďalších siedmych nových jaskýň bola pre čergovskú speleológiu významná udalosť. O pár rokov neskôr bola v oblasti Zadné Dúpne počas prieskumu speleoklubu Šariš, objavená ešte Plšia jaskyňa.
 
 
Dymnica (Priepasť Dymnica)
k. ú. Livov, okr. Bardejov, dl. 8 m, hl. 6 m, vytvorená v pieskovcoch
Mapa jaskyne
Nachádza sa v SZ stráni hrebeňa, cca 5 m od hrebeňovej cesty; hrebeň v mieste výskytu jaskýň má charakter sedla pod Stredným vrchom. Charakter vstupnej časti jaskyne je vertikálny s horizontálnym pokračovaním v podobe puklinovitej chodby v smere 42°. Ústie má rozmery (4 x 3 m), pričom šírka pukliny v ústí nepresahuje vo výške 1,5 m nad dnom 1 m. Dominantná porucha je uklonená pod uhlom cca 20° smerom na JV. Svetlosť priestorov vo vstupnej fácii chodby charakterizujú rozmery 3 m (v) x 1 m (š). Strop s narastajúcou pôdorysnou dĺžkou jaskyne klesá. Chodbu pretína na konci strihom menej výrazná puklina, ktorá predisponovala vznik bočných výklenkov. Dno tvorí balvanovitá i kamenistá suť, v ústí v zmesi s hlinou a hrabankou. Polygón má dĺžku: 8,4 m; hĺbka: 6,5 m. Jaskyňa svoj názov dostala od mohutných, periodických výronov teplého vzduchu, ktorý v ústí kondenzoval na paru a v návaloch vystupoval von. Do jaskyne je bezpečný prístup zo Z strany ústia, kde je sklon svahu prijateľný pre klasický zostup. Pri ústí rastie vzrastlý buk.
 Jaskyňa Dymnica
img
 
 
Tunel (Priepasť Tunel)
k. ú. Livov, okr. Bardejov, dl. 12 m, vytvorená v pieskovcoch
Mapa jaskyne
Nachádza sa v SZ stráni hrebeňa, cca 10 m SZ od predchádzajúcej jaskyne. Priepasťovitý vchod s rozmermi 4 x 1,2 m vedie 3 m skokom na dno pukliny smeru 240 - 60°. Odtiaľ na JZ vybieha krátka, vysoká chodba, prepojená v strope s povrchom. Kolmo na smer poruchy vybiehajú 2 krátke pukliny, končiace sa zúžením. Smerom na SV je nízky prielez (cez kameň) do úzkej , výrazne puklinovitej chodby, vysokej spočiatku 2 m. Strop sa zníži a po 5 m klesajúca chodba končí úžinou, s intenzívnym prievanom. Dno jaskyne pokrýva suť a hlina. Steny sú značne rozrušené. Celková dĺžka kaverny je 12 m. Nad vchodom rastie mladá jedľa. Názov jaskyňa dostala z úcty k ľudovej legende spomínanej v závere článku a podľa svojej podoby na banské dielo so závalmi na koncoch. V smere zavalených priestorov sa na povrchu objavujú vytopené depresie. Jaskyňa samozrejme nie je tunelom, ani vysekanou chodbou.
 Jaskyňa Tunel
img
 
 
Zbojnícka jaskyňa
k. ú. Kríže, okr. Bardejov, dl. 8 m, vytvorená v pieskovcoch
Mapa jaskyne
Predstavuje najpriestrannejšiu dutinu v Zadnom Dúpnom. Vchod (0,8 x 0,6 m /š/) je pomerne úzky, subhorizontálny a ústi do siene cca obdĺžnikového pôdorysu, horizontálne situovanej, s prieleznou perforáciou v strope vo výške 2,5 m nad dnom. Sieň je založená na viacerých poruchách, pričom dominuje puklina SV/JZ uklonená na JV. V strede siene sa nachádza vertikálna šachtovitá dutina, ktorú determinoval zával mohutných blokov, tvoriacich inak dominantnú, autochtónnu výplň jaskyne. Jaskyňa je fotická a v čase núdze môže poslúžiť ako refúgium. Bola pomenovaná podľa záhadného nápisu pri vchode (vpravo) a tiež preto, že je najväčšia a najrozsiahlejšia, vhodná pre obývanie. Možné vysvetlenia významu nápisu sú v samostatnej kapitole v závere článku.
 Zbojnícka jaskyňa
img
Zbojnícka jaskyňa
Zbojnícka jaskyňa
Nápis v Zbojníckej jaskyni
 
 
Jazvečia jaskyňa
k. ú. Kríže, okr. Bardejov, dl. 5 m, vytvorená v pieskovcoch
Mapa jaskyne
Nachádza sa v najspodnejšej skupine brál pod Zbojníckou jaskyňou. Vchod (1,3 x 1,2 m) sa napája cez menší stupeň na puklinu 250 - 70°, dlhú 3 m. Pod stupňom klesá úzka chodba, ktorá nesie stopy po obývaní pravdepodobne jazvecom. Puklina sa v dvoch miestach neprielezne otvára na povrch. Dno je prachovité, vo vstupe s väčšími kameňmi. Celková dĺžka je 5,2 m. Zaujímavé sú zlepencové okrúhliaky odkryté na stene pred vchodom, pripomínajúce brúsny papier. Objavená bola 21. 11. 1999 - v deň prieskumu lokality Zadné Dúpne.
 Jazvečia jaskyňa
img
Jazvečia jaskyňa
Vchod do Jazvečej jaskyne
 
 
Hubová jaskyňa
k. ú. Kríže, okr. Bardejov, dl. 4 m, vytvorená v pieskovcoch
Mapa jaskyne
Vchod do 4 m dlhej, plazivkovitej jaskyne sa otvára v bočnej stene pukliny, asi 3 m na S od Jazvečej jaskyne. Nízky otvor s rozmermi 1 x 0,4 m vedie do puklinovitého priestoru (smer 300° - 120°) v strope s komínom spojeným s povrchom. Jaskyňa na konci neprielezne vyúsťuje na povrch. Dno pokrýva suť a prachovitá hlina. Objavená bola v deň prieskumu Zadného Dúpneho - 21. 11. 1999. Bola pomenovaná pri jej zameriavaní podľa huby, ktorá tu rástla.
 Hubová jaskyňa
img
 
 
Hrobka
k. ú. Kríže, okr. Bardejov, dl. 10 m, vytvorená v pieskovcoch
Mapa jaskyne
Nachádza sa cca VJV od Zbojníckej jaskyne. Predstavuje ju priestor vytvorený vďaka posunom blokov horniny v subhorizontálnom i vertikálnom smere. Z povrchového, vzhľadom k smeru dutiny excentricky situovaného prepadliska (poklesu; 3 x 1 m), ústi vstupný otvor (0,5 x 0,4 m) subvertikálne do horizontálnej dutiny, ktorá sa sa ku koncu pravidelne, neprielezne zužuje a vetví. Výplň počvy tvorí gravitačný opad rôznej frakcie zo stien jaskyne. Skutočná dĺžka jaskyne je 9,5 m. Svojím vstupným otvorom (pravidelné rovnobežné hrany pripomínajúce zárubňu dverí) a stálym pološerom pripomína jaskyňa umelú stavbu - kryptu.
 Jaskyňa Hrobka
img
Jaskyňa Hrobka
Jaskyňa Hrobka
 
 
Jaskyňa Bublina
k. ú. Kríže, okr. Bardejov, dl. 3 m, vytvorená v pieskovcoch
Mapa jaskyne
Krátka kaverna s vertikálnym vstupom (1,3 x 0,7 m; -1 m) sa nachádza cca 10 m na SZ od jaskyne Hrobka, pod previslou skalnou stienkou. Na JZ stúpajúce dno nízkej chodby pokryté prachovitou hlinou a kameňmi sa po 3 m končí. Objavená bola v deň prieskumu Zadného Dúpneho - 21. 11. 1999. Tvar jaskyne pri pohľade zvnútra pripomína svojím zaoblením pravidelnú dutinu.
 Jaskyňa Bublina
img
 
 
Plšia jaskyňa
k. ú. Livov, okr. Bardejov, dl. 8 m, rozsadlinová
Bola objavená v roku 2004.
 
 
Nápis v Zbojníckej jaskyni
Nápis je tvorený piatimi znakmi (možno symbolmi), ktoré je ťažko jednoznačne priradiť k nejakej známej abecede. Existuje viacero vysvetlení, čo tento nápis znamená.
Zatiaľ sa ako najpravdepodobnejšia javí verzia, že ide o pomenovanie oblasti, teda slovo Dúpne, napísané v cyrilike, ktorá sa v tejto oblasti bežne používala v písomnom prejave. Pravda, prvé tri znaky D, U a P nie sú napísané úplne správne, avšak treba zobrať do úvahy, že v čase vzniku nápisu, ktorý môže byť teoreticky starý aj pár storočí, v okolitých obciach väčšina ľudí nevedela písať, prípadne nápis mohli vytvoriť aj deti.
V ďalšej verzii, podľa informátora z Livova, ide o znaky zbojníkov (nôž /dýka/, lyžica a vidlička), čo samozrejme vyplýva z rôznych legiend o zbojníkoch v tejto oblasti.
A na záver ešte jedna verzia, ktorá prihliada na možnú súvislosť s ďalším tajomným nápisom na kameni, ktorý sa nachádza zhruba 4 km severovýchodne od Zadného Dúpneho, v mieste zvanom Banisko. V tomto prípade sa ponúka vysvetlenie, že môže ísť o znaky prútikárov alebo hľadačov drahých kovov.
 Nápis v Zbojníckej jaskyni a jeho možné vysvetlenie
img
Nápis v Zbojníckej jaskyni a jeho možné vysvetlenie
Nápis v Zbojníckej jaskyni
Nápis v Zbojníckej jaskyni
 
 
Legendy
Pomerne rozšírenou jaskyniarskou legendou, je legenda o kačičke, ktorej čergovská verzia predpokladá dobré vedomosti o geografii pohoria Čergov a okolia. Podľa nej bola do jaskyne v Zadnom Dúpnom vpustená kačička so zvončekom na krku, ktorá prešla podzemnou chodbou k Hanigovskému hradu a po riečke Ľutinke do Pečovskej Novej Vsi, odkiaľ plávala po rieke Toryse až ku Veľkému Šarišu, kde ju aj videli pod ruinami Šarišského hradu.

Samozrejme nemôže chýbať legenda o zbojníkoch, ktorí si do jaskýň ukrývali svoje poklady. Podkladov pre túto legendu je viacero a umocňuje ju aj samotný názov Zbojníckej jaskyne (Räuberhöhle) a tajuplný nápis v nej.

Zbojnícka legenda má svoje pokračovanie v rozprávke o dvoch odvážlivcoch z blízkej obce Kríže. Mládenci sa vydali do jaskyne s lojovými sviečkami a po dvoch dňoch putovania sa dostali do miestnosti, v rohu ktorej bola puklina plná zlatých dukátov, nalúpených zbojníkmi. Zbojnícky poklad však strážil had. Jeden z mládencov sa však odvážil nahnúť ponad neho a do klobúka nabral toľko zlatých dukátov, koľko sa len pomestilo. Mládenci boli slušne vychovaní a čestní, zlato si nenechali pre seba, ale dali z neho urobiť pre kostol v Krížoch kalich na bohoslužobné úkony.

Ďalšia legenda je o majiteľovi neďalekých sklární menom Gejza Kuchynka. Ten vraj chodil tunelom - chodbou z jednej doliny (a sklárne v nej) do druhej doliny (a inej sklárne).
 
 
Záver
V opisovanej oblasti je ešte niekoľko ďalších, menších pseudokrasových útvarov, napr. plaziviek navzájom napojených na hlavné opisované útvary, sledujúc tak mikrotektoniku lokality. Nové priestory je možné objaviť aj odstránením závalu z depresií, predovšetkým v okolí Tunela a Zbojníckej jaskyne. V budúcnosti tu môže teda niekoľko nových jaskyniek ešte pribudnúť.
 
 

  1. Ducár, J., Lešinský, G., Máté, T.: Zadné Dúpne - jaskyne, názvy a legendy. In: Spravodaj SSS č. 1. 2000
    Ducár, J., Lešinský, G., Máté, T.: Zadné Dúpne - jaskyne, názvy a legendy. In: Spravodaj SSS č. 1. 2000
  2. Wisnievski, W.: "Dúpna", "Dúpnica" názvy jaskýň zo stredoveku? In: Spravodaj SSS č. 2. 1999. Dostupné online
    Wisnievski, W.: "Dúpna", "Dúpnica" názvy jaskýň zo stredoveku? In: Spravodaj SSS č. 2. 1999. Dostupné online
  3. in verb. Milan Paľurik, obec Richvald
  4. Húščava, A.: Zbojnícke družiny na severovýchodnom Slovensku do roku 1526. In: Slovenský národopis IV, č. 4-5. Bratislava, 1956
    Húščava, A.: Zbojnícke družiny na severovýchodnom Slovensku do roku 1526. In: Slovenský národopis IV, č. 4-5. Bratislava, 1956, s. 461
  5. Maslej, J.: Andrej Savka - stebnícky velilkán. In: Bardejovské novosti. 31.12. 2006
    Maslej, J.: Andrej Savka - stebnícky velilkán. In: Bardejovské novosti. 31.12. 2006
  6. Krieger, E. T.: Das Sároser Komitat in Ober-Ungarn. 1841
    Krieger, E. T.: Das Sároser Komitat in Ober-Ungarn. 1841, s. 39
  7. Siegmeth, K.: Prechádzka po Šariši. In: Ročenka Uhorského karpatského spolku. Roč. VI.. 1879
    Siegmeth, K.: Prechádzka po Šariši. In: Ročenka Uhorského karpatského spolku. Roč. VI.. 1879
  8. Ducár, J.: Šarišské jaskyne v zmienkach starších autorov. In: Výskum, využívanie a ochrana jaskýň (Zborník referátov). Stará Lesná, 2001
    Ducár, J.: Šarišské jaskyne v zmienkach starších autorov. In: Výskum, využívanie a ochrana jaskýň (Zborník referátov). Stará Lesná, 2001, s. 211
  9. Ducár, J.: Legendy treba preverovať alebo prekvapenie v Čergovskom pohorí. In: Krásy Slovenska 5-6. 1998
    Ducár, J.: Legendy treba preverovať alebo prekvapenie v Čergovskom pohorí. In: Krásy Slovenska 5-6. 1998
  10. Ducár, J., Lešinský, G., Máté, T.: Zadné Dúpne - jaskyne, názvy a legendy. In: Spravodaj SSS č. 1. 2000
    Ducár, J., Lešinský, G., Máté, T.: Zadné Dúpne - jaskyne, názvy a legendy. In: Spravodaj SSS č. 1. 2000
 
Prečítané: 3842x, publikované: 14.1.2014, posledná modifikácia: 14.1.2014
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Náhodná fotografia
Aktuálny záber - Drienica
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
Pomoc pre Hanigovský hrad
RSS