25.11.2017
12:08:02
07:00 | 15:44
11:58 | 21:55
Fáza Mesiaca:
bude 26.11.
Zimný slnovrat:   21.12.2017 17:28  
Perihélium:   03.01.2018 ~ 07h  
 
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Miestopisy>Jaskyne 

Jaskyňa Zbojnícka diera (Oltárkameň)

   
Ďalšie názvy: Oltárkameň, Zbujnicka dzira

Typ: Jaskyňa
Nadmorská výška: 964.0 m n.m.


Popis jaskyne

Jaskyňa sa nachádza v katastri obce Drienica, približne 110 m východne od horskej chaty Šport v sedle Lysá. Je vytvorená v kryhovom zosune masívnych flyšových pieskovcov "čergovskej jednotky" vonkajšieho flyšového pásma veku paleocén až stredný eocén. Pieskovce sú vápnité, miestami s drobnozrnými zlepencami. Poloha jaskyne nie je v blízkosti odtrhu, ktorý je zhruba v miestach, kde sa nachádza výrazná skalná stena, nazývaná miestnymi ako Chyžisko, ale nižšie, v nakopených blokoch. Má puklinový charakter a dĺžku necelých 5 metrov. Vchod je po rozšírení rozmerov asi 1 x 1,5 m a za ním nasleduje asi pod 30° klesajúca chodba, založená na poruche smeru cca 90-270°, sklonená asi 70° J.1
 

Vznik názvu Oltárkameň

Jaskyňa bola do roku 2010 oficiálne zaregistrovaná v zozname jaskýň SR pod názvom Oltárkameň. Toto pomenovanie bolo prebraté z písomnej zmienky slovenského národovca Bohuša Nosáka-Nezabudova, ktorý v roku 1847 v cestopise Listy z neznámej zeme píše:

"Ďeďina Rusínska Šoma vikuká z lona hustích sadov a nad ňou jaskiňa 'Oltár kameň' nazvaná ešťe po dňes upametuje Sabínčanov na vpád Mongolov do Uhár. Tam vraj zuťekali Šárišaňja z okolních ďeďín a zbudujúc oltár okolo ňeho sa modlili za osloboďeňja z rúk divích Tatárov." 2

Jaskyňa sa týmto stala z hľadiska historického jednou z prvých jaskýň na Slovensku s písomnou zmienkou. V tomto cestopise sa spomína autorov pobyt v Sabinove, kde sa zdržiaval od 14. do 16. augusta 1843, kedy sa vybral ďalej na východ. Pobyt na Šariši bol súčasťou jeho takmer mesačného putovania po Uhorsku, počas ktorého navštívil Spiš, Šariš, Zemplín, Zakarpatskú Ukrajinu i severné Maďarsko. Dňa 15. augusta 1843 sa zúčastnil odpustu, ktorý vyvrcholil veselicou v miestnych kúpeľoch Švabľuvka. Tu sa zahľadel do okolia a priamo pred ním mu spoločníci, popri plavečskom, kamenickom a hanigovskom hrade opisovali aj jaskyňu a kameň na vrchole Lysej - Oltárkameň. Podľa všetkého Nezabudov Oltárkameň v tomto období osobne ešte nenavštívil, pretože tieto dva samostatné objekty spojil do jedného a vytvoril umelý názov - Jaskyňa Oltárkameň.

Posledné roky svojho života prežil Nezabudov u svojho mladšieho brata Bohumila v Sabinove, ktorý tam pôsobil ako farár. V tom čase už Oltárkameň dobre poznal a jeho kresbu ponúkal na uverejnenie v Kalendári na rok 1872. V liste, ktorý poslal 3. mája 1870 Jánovi Kohútovi, predsedovi Kníhtlačiarskeho účastinného spolku, Oltárkameň už s jaskyňou nespájal.3

Obyvatelia Drienice a okolitých osád lokalitu jaskyne od nepamäti volali Zbojnícke diery (Zbujnicke dziry), kde najväčšia z nich bola známa ako Zbojnícka diera (Zbujnicka dzira). A pretože názov Oltárkameň bol vytvorený tak trochu historickým omylom a zároveň koliduje s rovnakým názvom kultového balvanu na hrebeni Lysej, bol na jar 2010 zo strany Speleoklubu Šariš na Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši podaný návrh na premenovanie jaskyne na jej pôvodný názov. Názov Oltárkameň ostane aj naďalej podružným, pomocným názvom.
 

Legendy

Jaskyňa bola oddávna známa a dostala sa do viacerých legiend. Podľa jednej z nich v nej prebývali dvanásti zbojníci, z ktorých každý mal v jaskyni samostatnú komnatu. Po rozpade družiny zakopali neďaleko jaskyne poklad a zaprisahali sa, že ho nevykopú, pokiaľ sa všetci opäť nezídu. (A vraj sa odvtedy už nikdy nezišli.)
Ďalšia legenda hovorí o tom, ako sa do jaskyne ukryli obyvatelia okolitých dedín počas tatárskeho vpádu. Táto legenda bola spomínaná viacerými autormi456 a je podľa všetkého novodobá. Jednou z možností jej vzniku je nesprávna interpretácia už spomínanej Nezabudovej zmienky o jaskyni. Takéto útočisko bolo s väčšou pravdepodobnosťou pri Oltárkameni, ktorého tradícia kultového miesta bola v tomto období už dávno známa. Potvrdzuje to aj legenda, ktorú v roku 1846 opísal Mihály Tompa v poéme Oltárkameň.7
 

Znovuobjavenie

Pred druhou svetovou vojnou bola jaskyňa známym miestom a bola priestrannejšia ako je teraz. Starší informátori uvádzali jaskyňu na južnej strane Lysej, pri starej obecnej "Šomskej" chate. Podľa ich opisu sa do jaskyne zliezalo po ostrve stromu, ďalej viedli schody nižšie až do menšej jaskynnej dutiny, kde bol silný prameň vody, okolo ktorého sa zvyklo sedávať. Počas vojny sa jaskyňa zčasti zrútila, jedna verzia vraví o tom, že do jaskyne bol v tom čase hodený granát. Mladší informátori už pripomínajú zasypanú jaskyňu. Po vojne sa začali na Lysej stavať chaty. Pri ich výstavbe jaskyňa "poslúžila" ako skládka stavebného odpadu a úplne zasypaná upadla do zabudnutia.
Pre speleológiu ju v novembri 1996 objavil Ing. Ján Ducár na základe popisu svojho starého otca Juraja Lukáča.8 Lokalizácia bola aj napriek presnému popisu sťažená, pretože jaskyňa sa nachádzala v stave, kedy už bolo ťažko hovoriť o pseudokrasovom objekte. V nasledujúcom roku dňa 10. 5. 1997 bol uskutočnený základný speleologický prieskum a čistiaca akcia za účasti Ing. Jána Ducára, jaskyniarov Zdenka Hochmutha, Jozefa Mikloša a skautov zo Sabinova pod vedením Daniela Blažka. Poďakovať treba aj vtedajšiemu starostovi Drienice p. Františkovi Škovranovi, ktorý zabezpečil traktor s vlečkou na odvoz odpadu. Jaskyňa bola vyčistená a následne zameraná9, zmapovaná a zaradená do zoznamu jaskýň SR vtedy ešte pod názvom Oltárkameň. Bola to prvá oficiálne zaregistrovaná jaskyňa pohoria Čergov. Na oplotení vodného zdroja, ktorý sa nachádza pár metrov pod jaskyňou vedľa cesty, bol inštalovaný drevený smerovník s jej názvom.

V máji 2009 bola opäť prečistená jaskyniarmi zo Speleoklubu Šariš.10 Ťažili sa sedimenty z jej dna v snahe objaviť spomínané zasypané priestory. Na jar 2010 boli práce opäť obnovené, hlavne vďaka iniciatíve jaskyniara Fera Chovanca. Jaskyňa "pustila" hlbšie, z jej dna bolo vyťažené veľké množstvo sutiny, čím jaskyňa nadobudla nové rozmery a podľa prievanu z podzemia je jej prieskum aj naďalej perspektívny. Kvôli bezpečnosti bola v jej vstupnej časti osadená provizórna zábrana.

Aj keď jaskyňa nie je zaujímavá svojimi rozmermi, určite prispieva k atraktívnosti známeho prostredia strediska na Lysej a pre bežného návštevníka je to vítaná odbočka z chodníka a miesto pre rozjímanie o pokladoch, ktoré tu kedysi dávno zakopali zbojníci.
 
Jaskyňa Zbojnícka diera (Oltárkameň)Jaskyňa Zbojnícka diera (Oltárkameň)Jaskyňa Zbojnícka diera (Oltárkameň)
 

  1. Hochmuth, Z.: Drobné pseudokrasové lokality Východného Slovenska. Spravodaj SSS č. 1. 1998
    Hochmuth, Z.: Drobné pseudokrasové lokality Východného Slovenska. Spravodaj SSS č. 1. 1998, str. 34-38
  2. Časopis Orol tatranský, Ročník II. 56. číslo, 25. 1. 1847, str. 443
  3. Sedlák, I.: Bohuš Nosák-Nezabudov. Matica Slovenská, Martin, 1982
    Sedlák, I.: Bohuš Nosák-Nezabudov. Matica Slovenská, Martin, 1982, str. 53. Jestliže by ste Šarišský zámok, pre nás pamätnejší od muránskeho, a Oltár-kameň azda do Kalendára na rok 1872 potrebovali, ráčte mi čím najskôr láskave odpísať. Svierkievič by ich, kým v Sabinove bude posádka, odkreslil. On Vám ale priam honorár pýta, a tak ma ráčte uvedomiť, koľko by ste mu chceli dať za odkreslenie týchto dvoch predmetov? Útraty cesty na Oltár-kameň by vďačne môj brat Bohumil niesol. Clara pacta boni amici. Škoda, že som sa ja nenaučil kresliť.
  4. Hochmuth, Z.: Drobné pseudokrasové lokality Východného Slovenska. Spravodaj SSS č. 1. 1998
    Hochmuth, Z.: Drobné pseudokrasové lokality Východného Slovenska. Spravodaj SSS č. 1. 1998
  5. Staviarsky, Š.: Tajomstvá Oltárkameňa. In: Korzár, 7. 8. 2008. Dostupné online
    Staviarsky, Š.: Tajomstvá Oltárkameňa. In: Korzár, 7. 8. 2008. Dostupné online
  6. Belej, M.: Oltárkameň na čergovskom hrebeni je opradený mystikou. In: Korzár, 15. 2. 2003. Dostupné online
    Belej, M.: Oltárkameň na čergovskom hrebeni je opradený mystikou. In: Korzár, 15. 2. 2003. Dostupné online
  7. Tompa, M.: Oltárkameň (Romantická poéma). 1846. Dostupné online
    Tompa, M.: Oltárkameň (Romantická poéma). 1846. Dostupné online.
    ...Vtedy získal tento štít čarodejnú moc;
    Tá moc robí to miesto aj dnes
    Nedostupným pre ozbrojených,
    Dychtiacich po krvavej pomste.
    Pred pustošiacimi Tatármi tu našli útočisko
    Tisícky životov, čudesnú moc má tento štít...
  8. Ducár, J.: Jaskyňa Oltárkameň v Čergove. In: Spravodaj SSS č. 1. 1997
    Ducár, J.: Jaskyňa Oltárkameň v Čergove. In: Spravodaj SSS č. 1. 1997, str. 38-39
  9. Ducár, J.: Lysá vydala tajomstvo. In: Krásy Slovenska 7-8. 1998
    Ducár, J.: Lysá vydala tajomstvo. In: Krásy Slovenska 7-8. 1998, str. 8-9
  10. Speleoklub Šariš funguje ako organizačná zložka Slovenskej speleologickej spoločnosti a má povolenie na prieskum jaskyne.
 
Prečítané: 7588x, publikované: 25.3.2007, posledná modifikácia: 13.3.2011
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Náhodná fotografia
Aktuálny záber - Drienica
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
Pomoc pre Hanigovský hrad
RSS