|
|
Hanigovský hrad (Nový hrad) |   |
Ďalšie názvy: castrum nostrum Wyuar, castrum Wywar, Uyvar, Wyuar Typ: ZrúcaninaNadmorská výška: 770.0 m n.m.
|
Doba vzniku hradu je nejasná.
Prispeli k tomu aj falzifikáty stredovekých falšovateľov listín,
ktorí počiatky hanigovského "Nového hradu" posunuli už do roku 1209.1 |
|
Názov hradu sa už v prvej zmienka o ňom z roku 1341 uvádza ako castrum nostrum Wyuar (Nový hrad).
Vtedy ho Mikč, spolu s dedinami (Pečovská) Nová Ves a Ľutina,
vydelil svojmu synovi Lorandovi.2 V roku 1341 bol hrad postavený ešte z dreva a dal ho vystavať šľachtic
Mikč po roku 1322, kedy získal od kráľa majetok (Pečovskej) Novej Vsi.3
V roku 1342 požiadal kráľa Ľudovíta I. o povolenie prestavať hrad na kamenný.4
Svoju žiadosť odôvodnil tým, že Nový hrad sa nachádza v Uhorskom pohraničí s Poľskom a Ruskom a prestavbou by sa upevnilo
pohraničné pásmo kráľovstva. Kráľ žiadosť rešpektoval a hrad bol prestavaný. Pomenovanie "Nový hrad" vzniklo v porovnaní so starším hradom Šariš, ako stoličným župným hradom, prípadne v porovnaní s neďalekým
a starším hradom Kamenica.
|
|
|
 |  |  |
|
|
Po smrti Mikčovho pravnuka, magistra Ladislava, syna Mikuláša zo šarišského Svätého
Jura zomrelého bez potomkov, prešiel hrad v roku 1398 do kráľovskej držby. Kráľ Žigmund I.
ho dal do zálohu poľskému Prokopovi Balickému za 6000 zlatých florénov.5 Po Prokopovej smrti ho v roku 14046 zálohuje
jeho bratrancovi Andrejovi.
V roku 1408 hrad zámenou získal Imrich z Perína,7 tajný kancelár kráľa Žigmunda.
Hrad mu bol odovzdaný až v roku 1410, po vytýčení hraníc susediaceho Čierneho lesa, ktorý kráľ Žigmund daroval mestečku Sabinov.8 Aj v roku 1430 hrad naďalej vlastnia šľachtici z Perína.9
V časoch bratríckych bojov na východnom Slovensku hrad v roku 1448 obsadili bratríci a strategicky ho využili. Hrad v tom čase vlastnil
Ján Perényi.10 Kapitánom hradu sa stal niekdajší Jiskrov
kapitán Peter z Ratkova (predtým kapitán hradu Brezovica).11 Pravdepodobne on dal v juhovýchodnom nároží opevnenia hradu vyhotoviť strieľne
vysekané priamo v skalnom masíve pre osadenie ťažkých palebných zbraní. V roku 1455 bol kapitánom hradu Ján z Kozojed.12
Koncom roku 1460 na Hanigovský hrad začali útočiť vojská kráľa Mateja Korvína.
Už v tom čase dal kráľ hrad do zálohy Ladislavovi Podmanickému za 3000 zlatých.
V roku 1461 kráľové vojská hrad dobyli. Hrad asi už v tom časi mal vežu a palác s kaplnkou, bol však poškodený jednak bojmi a
jednak bratríkmi, ktorí ho poškodili pri svojom ústupe.
V tom istom roku kráľ vrátil hrad rodine Perényich. V roku 1463 je hrad opravený Štefanom z Perína. Bohatým magnátom z Perína hrad patril
až do roku 1512, kedy ho aj spolu s obcou (Pečovská) Nová Ves zamenili s Mikulášom Tarczayom.13
Mikuláš Tarczay padol pri Moháči po boku kráľa Ľudovíta II. v roku 1526 v bitke proti Turkom.
Hrad potom až do roku 1556 patril jeho dcére Anne Tharczayovej. V tomto období hrad dobylo za vedenia generála Šimona Forgáča vojsko kráľa Ferdinanda I.,
pretože majiteľka hradu bola prívržencom kráľovnej Izabely. Pri oslobodzovaní bol hrad značne poškodený a v takomto stave
ho kráľ daroval šľachticom Gašparovi a Martinovi Péchy-ovcom.14 Hrad, ktorý navyše v roku 1557 vyhorel15 Pečiovci už neobnovili, šľachtické sídlo si postavili priamo v obci Nová Ves, ktorá sa odvtedy nazýva Pečovská.
|
|
|
 |  |  |
|
|
Kamenný hrad mal pôdorys obdĺžnika, o rozmeroch približne 55 x 20m.
Celé priestranstvo obklopovalo hradobné opevnenie, ktoré sa napája na palác, na najvyššom mieste plošiny.
Palác mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 14,7 x 6m a bol dvojpodlažný.
Opevnenie nádvoria nemalo rovnakú hrúbku muriva (120-180cm) čo pravdepodobne súvisí s prístupovou komunikáciou.
Tá vstupovala do nádvoria z južnej strany 2,5m širokou bránou zabezpečenou strážnou vežou.
Na nádvorí hradu boli hospodárske a iné stavby, pravdepodobne drevené, pretože po požiari nezostali po nich žiadne stopy.
Drevená bola pravdepodobne aj strecha hradu, pokrytá šindľom.
Dôkazom toho je ešte aj dnes pomerne veľa klincov v jeho okolí.
|
|
|
|
|
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909, str. 1 Listina 1
- Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884. Dostupn online, str. 73 Listina 54
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987, str. 346 Listina 785
- Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884. Dostupn online, str. 263 Listina 161
- Vallašek, A., Slivka, M.: Hanigovský hrad. In.: Nové obzory 23. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981, str. 137
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 8944
- Tamže, Listina DL 9404
- Štátny archív (ŠA). Prešov, Listina Mag. Sabinov, šk. I č. 9
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 70857
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupn online, str. 64 Listina 2/14
- Tamže, str. 63 Listina 2/13
- Štátny archív (ŠA). Bardejov, Listina 782
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909, str. 22 Listina 96
- Tamže, str. 28 Listina 127
- Vallašek, A., Slivka, M.: Hanigovský hrad. In.: Nové obzory 23. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981, str. 139
|
Ďalšia literatúra:
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
- Janota, Ľ.: Slovenské hrady, 1. diel. Columbus, Bratislava, 1966320 s.
- Lokaj, A.: Hanigovce minulosť a dnešok. Obecný úrad Hanigovce, Hanigovce, 200096 s.
- Polla, B.: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1980192 s.
|
|
|
|
Prečítané: 17595x, publikované: 1.2.2007, posledná aktualizácia: 2.1.2020
|
|
|
Čergov na Facebooku
|
|
| Naposledy pridané |  |
| Náhodná fotografia |  |
|
Aktuálny záber - Lysá
|
|
|
