29.03.2024
00:25:43
05:18 | 18:02
21:48- | 06:35
Fáza Mesiaca:
bude 2.4.
Jarná rovnodennosť:   01.01.1970 01:00  
Perihélium:   01.01.1970 ~ 01h  
 
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Miestopisy>Pamiatky 

Hanigovský hrad (Nový hrad)

   
Ďalšie názvy: castrum nostrum Wyuar, castrum Wywar, Uyvar, Wyuar

Typ: Zrúcanina
Nadmorská výška: 770.0 m n.m.

Doba vzniku hradu je nejasná. Prispeli k tomu aj falzifikáty stredovekých falšovateľov listín, ktorí počiatky hanigovského "Nového hradu" posunuli už do roku 1209.1
Názov hradu sa už v prvej zmienka o ňom z roku 1341 uvádza ako castrum nostrum Wyuar (Nový hrad). Vtedy ho Mikč, spolu s dedinami (Pečovská) Nová Ves a Ľutina, vydelil svojmu synovi Lorandovi.2 V roku 1341 bol hrad postavený ešte z dreva a dal ho vystavať šľachtic Mikč po roku 1322, kedy získal od kráľa majetok (Pečovskej) Novej Vsi.3 V roku 1342 požiadal kráľa Ľudovíta I. o povolenie prestavať hrad na kamenný.4 Svoju žiadosť odôvodnil tým, že Nový hrad sa nachádza v Uhorskom pohraničí s Poľskom a Ruskom a prestavbou by sa upevnilo pohraničné pásmo kráľovstva. Kráľ žiadosť rešpektoval a hrad bol prestavaný. Pomenovanie "Nový hrad" vzniklo v porovnaní so starším hradom Šariš, ako stoličným župným hradom, prípadne v porovnaní s neďalekým a starším hradom Kamenica.
 
Hanigovský (Nový) hradKlenba Hanigovského hraduInteriér Hanigovského hradu
 
Po smrti Mikčovho pravnuka, magistra Ladislava, syna Mikuláša zo šarišského Svätého Jura zomrelého bez potomkov, prešiel hrad v roku 1398 do kráľovskej držby. Kráľ Žigmund I. ho dal do zálohu poľskému Prokopovi Balickému za 6000 zlatých florénov.5 Po Prokopovej smrti ho v roku 14046 zálohuje jeho bratrancovi Andrejovi. V roku 1408 hrad zámenou získal Imrich z Perína,7 tajný kancelár kráľa Žigmunda. Hrad mu bol odovzdaný až v roku 1410, po vytýčení hraníc susediaceho Čierneho lesa, ktorý kráľ Žigmund daroval mestečku Sabinov.8 Aj v roku 1430 hrad naďalej vlastnia šľachtici z Perína.9
V časoch bratríckych bojov na východnom Slovensku hrad v roku 1448 obsadili bratríci a strategicky ho využili. Hrad v tom čase vlastnil Ján Perényi.10 Kapitánom hradu sa stal niekdajší Jiskrov kapitán Peter z Ratkova (predtým kapitán hradu Brezovica).11 Pravdepodobne on dal v juhovýchodnom nároží opevnenia hradu vyhotoviť strieľne vysekané priamo v skalnom masíve pre osadenie ťažkých palebných zbraní. V roku 1455 bol kapitánom hradu Ján z Kozojed.12
Koncom roku 1460 na Hanigovský hrad začali útočiť vojská kráľa Mateja Korvína. Už v tom čase dal kráľ hrad do zálohy Ladislavovi Podmanickému za 3000 zlatých. V roku 1461 kráľové vojská hrad dobyli. Hrad asi už v tom časi mal vežu a palác s kaplnkou, bol však poškodený jednak bojmi a jednak bratríkmi, ktorí ho poškodili pri svojom ústupe. V tom istom roku kráľ vrátil hrad rodine Perényich. V roku 1463 je hrad opravený Štefanom z Perína. Bohatým magnátom z Perína hrad patril až do roku 1512, kedy ho aj spolu s obcou (Pečovská) Nová Ves zamenili s Mikulášom Tarczayom.13 Mikuláš Tarczay padol pri Moháči po boku kráľa Ľudovíta II. v roku 1526 v bitke proti Turkom. Hrad potom až do roku 1556 patril jeho dcére Anne Tharczayovej. V tomto období hrad dobylo za vedenia generála Šimona Forgáča vojsko kráľa Ferdinanda I., pretože majiteľka hradu bola prívržencom kráľovnej Izabely. Pri oslobodzovaní bol hrad značne poškodený a v takomto stave ho kráľ daroval šľachticom Gašparovi a Martinovi Péchy-ovcom.14 Hrad, ktorý navyše v roku 1557 vyhorel15 Pečiovci už neobnovili, šľachtické sídlo si postavili priamo v obci Nová Ves, ktorá sa odvtedy nazýva Pečovská.
 
Výhľad z Hanigovského hradu na DvoriskáPohľad z Hanigovského hradu, vpravo Šarišský hradNový hrad
 

Kamenný hrad mal pôdorys obdĺžnika, o rozmeroch približne 55 x 20m. Celé priestranstvo obklopovalo hradobné opevnenie, ktoré sa napája na palác, na najvyššom mieste plošiny. Palác mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 14,7 x 6m a bol dvojpodlažný. Opevnenie nádvoria nemalo rovnakú hrúbku muriva (120-180cm) čo pravdepodobne súvisí s prístupovou komunikáciou. Tá vstupovala do nádvoria z južnej strany 2,5m širokou bránou zabezpečenou strážnou vežou. Na nádvorí hradu boli hospodárske a iné stavby, pravdepodobne drevené, pretože po požiari nezostali po nich žiadne stopy. Drevená bola pravdepodobne aj strecha hradu, pokrytá šindľom. Dôkazom toho je ešte aj dnes pomerne veľa klincov v jeho okolí.
 

  1. Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
    Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909, str. 1 Listina 1
  2. Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884. Dostupné online
    Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884. Dostupné online, str. 73 Listina 54
  3. Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987
    Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987, str. 346 Listina 785
  4. Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884. Dostupné online
    Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884. Dostupné online, str. 263 Listina 161
  5. Vallašek, A., Slivka, M.: Hanigovský hrad. In.: Nové obzory 23. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981
    Vallašek, A., Slivka, M.: Hanigovský hrad. In.: Nové obzory 23. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981, str. 137
  6. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 8944
  7. Tamže, Listina DL 9404
  8. Štátny archív (ŠA). Prešov
    Štátny archív (ŠA). Prešov, Listina Mag. Sabinov, šk. I č. 9
  9. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 70857
  10. Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online
    Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online, str. 64 Listina 2/14
  11. Tamže, str. 63 Listina 2/13
  12. Štátny archív (ŠA). Bardejov
    Štátny archív (ŠA). Bardejov, Listina 782
  13. Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
    Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909, str. 22 Listina 96
  14. Tamže, str. 28 Listina 127
  15. Vallašek, A., Slivka, M.: Hanigovský hrad. In.: Nové obzory 23. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981
    Vallašek, A., Slivka, M.: Hanigovský hrad. In.: Nové obzory 23. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981, str. 139

Ďalšia literatúra:

Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
Janota, Ľ.: Slovenské hrady, 1. diel. Columbus, Bratislava, 1966320 s.
Lokaj, A.: Hanigovce minulosť a dnešok. Obecný úrad Hanigovce, Hanigovce, 200096 s.
Polla, B.: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1980192 s.
  1. Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
  2. Janota, Ľ.: Slovenské hrady, 1. diel. Columbus, Bratislava, 1966320 s.
  3. Lokaj, A.: Hanigovce minulosť a dnešok. Obecný úrad Hanigovce, Hanigovce, 200096 s.
  4. Polla, B.: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1980192 s.
 
Prečítané: 16859x, publikované: 1.2.2007, posledná aktualizácia: 2.1.2020
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol
Náhodná fotografia
Stanica lanovky na Lysú
Aktuálny záber - Lysá
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
RSS