25.11.2017
12:11:36
07:00 | 15:44
11:58 | 21:55
Fáza Mesiaca:
bude 26.11.
Zimný slnovrat:   21.12.2017 17:28  
Perihélium:   03.01.2018 ~ 07h  
 
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Miestopisy>Pamiatky 

Hanigovský hrad (Nový hrad)

   
Ďalšie názvy: castrum nostrum Wyuar, castrum Wywar, Uyvar, Wyuar

Typ: Zrúcanina
Nadmorská výška: 770.0 m n.m.

Doba vzniku hradu je nejasná. Prispeli k tomu aj falzifikáty stredovekých falšovateľov listín, ktorí počiatky hanigovského "Nového hradu" posunuli už do roku 1209.*
Názov hradu sa uvádza v roku 1411 ako castrum Wywar (Nový hrad), čo svedčí o skutočnosti, že pred týmto hradom tu musel stáť starší hrad. Ten bol pôvodne postavený z dreva a dal ho vystavať šľachtic Mikčo asi v období medzi rokmi 1322 a 1341 na niekdajšom slovanskom hradisku. V roku 1342 požiadal kráľa Ľudovíta I. o povolenie prestavať hrad na kamenný. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že Nový hrad sa nachádza v Uhorskom pohraničí s Poľskom a Ruskom a prestavbou by sa upevnilo pohraničné pásmo kráľovstva. Kráľ žiadosť rešpektoval a hrad bol prestavaný. Pravdepodobne týmto činom hrad nadobudol meno "Nový". Iné pramene však uvádzajú, že meno "Nový hrad" vzniklo v porovnaní so starším hradom Šariš, ako stoličným župným hradom.
 
Hanigovský (Nový) hradKlenba Hanigovského hraduInteriér Hanigovského hradu
 
Ešte v roku 1341 šľachtic Mikčo prepustil hrad svojmu synovi (Rolandovi alebo Lorandovi), ktorý neskôr upevnil hrad baštami, pozorovateľňami a bránami. Po vymretí Mikčovej vetvy prešiel hrad v roku 1398 do kráľovskej držby. Kráľ Žigmund I. ho predal poľskému Prokopovi Balickému za 600 zlatých florénov. Po Prokopovej smrti ho v roku 1404 zálohuje jeho bratovi Andrejovi. Kapitánom hradu bol Ladislav z Rozhanoviec. V roku 1408 hrad zámenou získal Imrich z Perína, tajný kancelár kráľa Žigmunda. V roku 1410 sa majiteľom hradu stal Peter Perényi, ktorý v bitke proti Turkom zachránil život kráľovi Žigmundovi, preto ho kráľ obdaril veľkým majetkom.
V časoch bratríckych bojov na východnom Slovensku hrad v roku 1448 obsadili bratríci a strategicky ho využili. Kapitánom hradu sa stal niekdajší Jiskrov kapitán Peter z Ratkova (predtým kapitán hradu Brezovica). Pravdepodobne on dal v juhovýchodnom nároží opevnenia hradu vyhotoviť strieľne vysekané priamo v skalnom masíve pre osadenie ťažkých palebných zbraní.
Koncom roku 1460 na Hanigovský hrad začali útočiť vojská kráľa Mateja Korvína. Už v tom čase dal kráľ hrad do zálohy Ladislavovi Podmanickému za 3000 zlatých. V roku 1461 kráľové vojská hrad dobyli. Hrad asi už v tom časi mal vežu a palác s kaplnkou, bol však poškodený jednak bojmi a jednak bratríkmi, ktorí ho poškodili pri svojom ústupe. V tom istom roku kráľ vrátil hrad rodine Perényich. V roku 1463 je hrad opravený Štefanom z Perína. Bohatým magnátom z Perína hrad patril až do roku 1512, kedy ho aj spolu s obcou (Pečovská) Nová Ves zamenili s Mikulášom Tarczayom. Mikuláš Tarczay padol pri Moháči po boku kráľa Ľudovíta II. v roku 1526 v bitke proti Turkom . Hrad potom až do roku 1556 patril jeho dcére Anne Tarczayovej. V tomto období hrad dobylo za vedenia generála Šimona Forgáča vojsko kráľa Ferdinanda I., pretože majiteľka hradu bola prívržencom kráľovnej Izabely. Pri oslobodzovaní bol hrad značne poškodený a v takomto stave ho kráľ daroval šľachticom Pečiovcom. Hrad, ktorý navyše v roku 1557 vyhorel Pečiovci už neobnovili, šľachtické sídlo si postavili priamo v obci Nová Ves, ktorá sa odvtedy nazýva Pečovská.
 
Výhľad z Hanigovského hradu na DvoriskáPohľad z Hanigovského hradu, vpravo Šarišský hradNový hrad
 

Kamenný hrad mal pôdorys obdĺžnika, o rozmeroch približne 55 x 20m. Celé priestranstvo obklopovalo hradobné opevnenie, ktoré sa napája na palác, na najvyššom mieste plošiny. Palác mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 14,7 x 6m a bol dvojpodlažný. Opevnenie nádvoria nemalo rovnakú hrúbku muriva (120-180cm) čo pravdepodobne súvisí s prístupovou komunikáciou. Tá vstupovala do nádvoria z južnej strany 2,5m širokou bránou zabezpečenou strážnou vežou. Na nádvorí hradu boli hospodárske a iné stavby, pravdepodobne drevené, pretože po požiari nezostali po nich žiadne stopy. Drevená bola pravdepodobne aj strecha hradu, pokrytá šindľom. Dôkazom toho je ešte aj dnes pomerne veľa klincov v jeho okolí.
 

Použitá literatúra:

Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
Janota, Ľ.: Slovenské hrady, 1. diel. Columbus, Bratislava, 1966320 s.
Lokaj, A.: Hanigovce minulosť a dnešok. Obecný úrad Hanigovce, Hanigovce, 200096 s.
Polla, B.: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1980192 s.
  1. Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
  2. Janota, Ľ.: Slovenské hrady, 1. diel. Columbus, Bratislava, 1966320 s.
  3. Lokaj, A.: Hanigovce minulosť a dnešok. Obecný úrad Hanigovce, Hanigovce, 200096 s.
  4. Polla, B.: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1980192 s.
 
Prečítané: 11180x, publikované: 1.2.2007, posledná modifikácia: 13.3.2011
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Náhodná fotografia
Výhľad na obec Milpoš. Oblasť Koscelisko.
Aktuálny záber - Drienica
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
Pomoc pre Hanigovský hrad
RSS