Nové informácie o prvej písomnej zmienke obce Drienica.

Listina z roku 1343

Doposiaľ bola za prvú písomnú zmienku o obci Drienica považovaná listina z roku 1343, v ktorej sa uvádza, že v tomto roku došlo k dohode medzi zemanmi Petrom zo Svine a Ladislavom z Méry, podľa ktorej bol Ladislav povinný do roka sa zo Šomy (dnes Drienica)¹ odsťahovať.² V listine sa píše "...de possessione sum vocata ad dictam possessionem Scylua pertinere...", čo je v preklade "...majetok Sum nazývaný, k majetku Slivník patriaci..."³

Listina je zdigitalizovaná v Maďarskom krajinskom archíve pod označením DL 70174.

Listina z roku 1326

V nedávno vydanej práci Matúša Smoroňa o rode Merše boli uverejnené informácie o obci Drienica vzťahujúce sa k staršiemu obdobiu. Na stranách 95-98 rozoberá v literatúre zatiaľ nespomínanú listinu z roku 1326.⁴ V tejto listine sa pojednáva o spore, ktorý vedú šľachtici z Méry o svoje vlastnícke práva na majetku Slivník a dozvedáme sa aj o tom, ako už spomínaný Ladislav získal majetky obce Drienica.

Prvá písomná zmienka obce Drienica z roku 1326

Ďalej už citácie z knihy:
Žalobcom bol istý Ladislav, syn Bechceho z Méry, ktorý tlačil na svojho príbuzného Jána, syna Michala z Méry, aby prikročil k rozdeleniu majetku. Napokon "...Ján syn Michala tri časti akéhosi majetku nazývaného Sum (dnes Drienica), zo spomínaného majetku Slivník (Zylua) vykrojil, so všetkými užitočnosťami a všetkým príslušenstvom. Samé tri časti, pod týmito hranicami a medzníkmi vyznačili, ktoré hostia alebo obyvatelia zdržujúci sa na tomto majetku nazývanom Sum odlíšili od spomínaného majetku Slivník, oddelili a užívali...spomínanému Ladislavovi synovi Bechceho a jeho dedičom a dedičom ich dedičov a ich následníkom dal, štvrtú časť tohto (majetku) si (Ján, syn Michala) ponechal...po tomto určení, majetok Slivník, v ktorom sídlil, si (rovnako) ponechal s priľahlými časťami...⁵
Počas jednania sa určilo aj konkrétne, ktoré časti z majetku Drienica patrili Ladislavovi a ktorá časť Jánovi: "...ktorého tri časti existovali od strany južnej, s ulicou hostí, ktorá sa na tom území nachádzála a polovicou inej ulice a (územie, ktoré sa tiahlo) od severnej strany, smerom na Západ, spomínanému Ladislavovi synovi Becheho a jeho dedičom (pripadlo). Zvyšnú štvrtú časť akéhosi majetku nazývaného Sum (Drienica), ktorá sa tiahla od tohto miesta smerom na sever, a podobne s polovicou (ulice), ktorá bola na tomto území, zo strany východnej, spomínanému Jánovi synovi Michala a jeho synom sme štatuovali do večného vlastníctva..."⁶

Listina je zdigitalizovaná v Maďarskom krajinskom archíve pod označením DL 86986.


Do roku 1948 mala Drienica úradný názov Šoma. V archívnych listinách sa spomína ako Sum, Som, Soma... Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990 Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, str. 64 Smoroň, M.: Rod Merše. Michal Vaško - vydavateľstvo, Prešov, 2016 Smoroň, M.: Rod Merše. Michal Vaško - vydavateľstvo, Prešov, 2016, str. 96 Tamže, str. 95-98 Tamže, 96 Tamže, 96


Prečítané: 1952x, publikované: 29.7.2016, posledná aktualizácia: 29.7.2016