|
|
Regestár pohoria Čergov |   |
|
|
|
|
Prejsť na vyhľadávanie v regestári
| 1682 | MOL, listina: Urbaria et Conscriptiones 30:50, rok 1682, pag. 1, 8-10 (Inventarium bonorum Hertnektiensium et Sebetiensium in anno domini 1682) | LAT | 1 |
Osoby a obce:
Osikov - Adam - obyvateľ
Osikov - Pavol Korbalya - obyvateľ
Osikov - Zoška - obyvateľ
...Zoska vidua...
Referencie na listinu:Ďalší urbár z roku 1682 je rovnako veľmi podrobný a okrem opisu
hertníckeho kaštieľa (castellum Hertnekt), prináša množstvo
informácii aj o Osikove. Hospodársky správca celého panstva
(allodiator) býval v Hertníku. Ako súpis dokladá, v Osikove bola
sýpka (horreum), kde sa v tomto roku nachádzala úroda pšenice,
ozimnej pšenice, jačmeňa, ovsa, prosa a zvozené seno v množstve
27 vozov. Priamo sa spomína, že v chotári Osikova bol mlyn
o jednom kameni (mola unius lapidis), ktorý mal v prenájme mlynár
(molitor) Adam. Ročne za to odvádzal 12 košických meríc obilia
a 2 vykŕmené svine (saginatum).
Významné postavenie Osikova ako dôležitej dediny na Hertníckom
panstve dokladá aj to, že bol v nej zriadený špitál (hospitale). Ten
slúžil ako miesto pre starých alebo chorých ľudí a zároveň plnil aj
funkciu útulne pre pocestných. V stredovekých mestách bývalo
bežným zvykom, že jeho chod zabezpečoval mníšsky rád
(augustiniáni, dominikáni, františkáni a pod.) alebo starosť o jeho
fungovanie pripadla miestnemu farárovi. Zrejme ináč to nebolo ani
v tomto prípade, pretože práve v Osikove existovala v druhej polovici
17 stor. fara s farárom, ktorý sa staral o duchovné potreby veriacich
panstva (parochia Romano-Catholici sacerdotis). Či fara fungovala
v Osikove aj pred rokom 1612, kedy bol postavený nový kostol,
nevieme. Nebudeme iste ďaleko od pravdy ak budeme predpokladať,
že fara v dedine bola zriadená až niekedy po tomto roku.
... už v tomto období
tam bola krčma (educillum), ktorú prevádzkoval Pavol Korbalya
a kde sa v prevažnej miere čapovalo víno. ...
Súčasťou urbára je aj súpis poddaných. V tomto roku všetci
hospodárili len na polovičnej usadlosti a okrem záznamov
o hospodárskych zvieratách sa navyše spomína, koľko synov mali
jednotliví gazdovia. Podľa neho mali všetci obyvatelia Osikova
minimálne jednu a niektorí aj viac kráv (vacca). Väčšina vlastnila aj
voly, ale len tí najbohatší chovali niekoľko koní. Takmer v každej
- domácnosti boli minimálne 2 synovia. Urbár neuvádza počet dievčat
v rodine, pretože to nebolo pre majiteľov panstva dôležité.
V Osikove bolo vtedy 17 sedliakov, ktorí hospodárili na polovičnej
usadlosti. V jednom prípade viedla hospodárstvo po svojom zosnulom
manželovi vdova Zoška (Zoska vidua), ktorá mala len jednu kravu
a dvoch nedospelých synov. V dedine žilo ďalej 9 želiarov a 4 želiari,
ktorí bývali v časti dediny nazvanej Pažiť (inguilini Pásitos dicti).
Z tohto urbára sa dozvedáme aj informáciu o zaniknutých usadlostiach
(deserta colonicales), ktorých bolo 10 a čo je udivujúce, z toho až
4 boli celé. Zaniknutých bolo ešte aj 6 želiarskych usadlosti. Taký
veľký počet napovedá, že nezanikli zrejme prirodzeným spôsobom. Dôvodom mohol byť vojenský konflikt v okolí, kedy boli pustošené
šľachtické majetky, epidémia, odsťahovanie sa časti obyvateľov
z dediny alebo ich schudobnenie a neschopnosť splácať poddanské
dávky. (Hudáček, 2013, s.22-24)
|
|
|
|
|
Prečítané: 487590x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
|
|
|
Čergov na Facebooku
|
|
| Naposledy pridané |  |
| Náhodná fotografia |  |
|
Aktuálny záber - Lysá
|
|
|
