Regestár pohoria Čergov

Z histórie

>Všeobecne

Regestár pohoria Čergov

Prejsť na vyhľadávanie v regestári

1621

MOL, listina: Urbaria et Conscriptiones 30:49, rok 1621, pag. 6-7 (Urbarium bonorum castri Herthnek)

LAT

Osoby: Michal Cveloš; Jozef Cverček; Adam Čakan; Jakub Kobilzki; Pavol Kopaz; Juraj Kvokačka; Martin Poliak; Matúš Poliak

Obce a miestne názvy: Osikov

Osoby a obce:
Osikov - Pavol Kopaz - šoltýs/richtár
Osikov - Matúš Poliak - obyvateľ
Osikov - Juraj Kvokačka - obyvateľ
Osikov - Adam Čakan - obyvateľ
Osikov - Martin Poliak - obyvateľ
Osikov - Michal Cveloš - obyvateľ
Osikov - Jozef Cverček - obyvateľ
Osikov - Jakub Kobilzki - obyvateľ

Synonymá: Osiko

...possessio Osiko...

Referencie na listinu:

V tom istom roku [1621] bol ešte spísaný aj druhý urbár panstva. Podľa neho v Osikove (possessio Osiko) hospodárilo na celej usadlosti len sedem sedliakov. Jedným z nich bol aj richtár Pavol Kopaz. Ten vlastnil až 4 voly a 6 koní a bol to najbohatší obyvateľ Osikova. Medzi bohatých obyvateľov patrili aj Matúš Poliak, Juraj Kvokačka, Adam Čakan, Martin Poliak, Michal Cveloš a Jozef Cverček. Celkovo bolo v tomto roku v Osikove až 23 hospodáriacich usadlostí. Zaujímavé je, že takmer všetci obyvatelia vlastnili niekoľko koní a niektorí aj voly. ... Tak napríklad je veľmi zaujímavé, že v Osikove bolo až sedem rodín s menom Poliak. ... Spomína sa aj jeden obyvateľ, ktorý sa priženil do Osikova z Kobýl (Jakub Kobilzki). V tomto období bolo zvykom, že v každej dedine bol kováč. Inak to nebolo ani v Osikove, kde sa spomínajú niekoľkí obyvatelia s menom Kovaľ (Kovale, Kowaly). Dokonca jeden z nich sa živil ako sedlár, alebo možno len pochádzal z rodiny sedlára (Selliar). Najčastejšie sa objavujúce priezviská patrili zrejme najstarším osikovským rodinám. Boli to Kľučka, Kvokačka a Čakan. Podľa tohto urbára platili Osikovčania ročnú daň za jednu celú usadlosť 2 kohúty, 10 vajec, 4 krčahy vína. Súčasťou ich povinností boli aj roboty, ktoré sa vykonávali pre potreby panstva, na ktoré bolo treba viacero ľudí (v čase žatvy, kosení lúk a pod.). Odvádzali desiatok zo pšenice, jačmeňa a ovsa. V chotári Osikova boli polia (terrae arabiles) vo veľkosti troch honov (calcatura), ktoré po obsiatí dávali úrodu 200 meríc obilia (cubulus). Súčasťou chotára boli aj lúky, z ktorých po skosení a vysušení bolo možné odviezť seno na dvadsiatich veľkých vozoch/drabiňákoch (plaustrum). V chotári dediny bol aj mlyn, ktorý sa spomína už v roku 1374. Osikovský mlynár mal povinnosť ročne odvádzať ako panskú daň dve vykŕmené svine. V dedine pracovalo aj niekoľko obuvníkov (suttores), ktorých povinnosťou bolo každoročne ako daň odovzdať štyri páry čižiem so sárou. (Hudáček, 2013, s.21-22)


Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupn online Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupn online


Prečítané: 487355x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021