|
|
Regestár pohoria Čergov |   |
|
|
|
|
Prejsť na vyhľadávanie v regestári
Osoba: Kategória: Metácia Osoby a obce:
Synonymá: Weresalma, Weresalmapataka
Referencie na listinu:
Najstaršia priama a spoľahlivá písomná zmienka o Červenici pri Sabinove.
Vznikla pri darovaní územného majetku, ležiaceho v susedstve Červenice Tekulovcom. (Uličný, 1990, s.54)
"iuxta Weresalma" (MOL DL 68879, 68903) (Uličný, 1990, s.388)
Východná časť uvedeného majetku zahŕňala oblasť dnešnej obce Lúčka, ktorá sa však
pod týmto názvom v darovacej listine neuvádza. (Uličný, 1990, s.54)
Juhovýchodná časť chotára smerovala
"ad alium locum ... Nena ... per silvas ... ad locum Weresalmapataka". (Uličný, 1990, s.416)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
...praesentiam Comes Thomas, filius Tecule, cum fratribus suis, Lede et Martino, ac Andreas , filius Budun, quasdam terras ad Sarus pertinentes, vltra indagines , iuxla Verusalma adiacentes , videlicet Peturmezeu , Kuzurumezeu, Putrumezeu, et Huziumezeu vocatas , vacuas, et habitatoribus destitutas, eisdem concedere de benignitate regia dignaremur....
; et quamquam Budka, iilius Solna, super collatione trium terrarum — — — controuersiam suscitassct praetextu donationis rcgiae, primitus sibi factae, postmodum tamen idein Butka iiti cessit, duas partes relinquendo Thomae Comiti et Andreae, ac Fratribus suis praenotatis, tertia parte sibi assignata, per modum factae compositionis et concordiae inter ipsos. Verum ne communio, mater discordiae, materiam litium generaret , praefati Thomas et Andreas, ac fratres eorum ipsam tertiam partem a Budka, filio Solna, 20. marcis persolutis, in praesentia fratrum Gyllermitarum Ordinis S. Augustini de Sarus pretio compararunt. Sicut in eoruindem Fratrum litteris seriatim vidimus contineri. Cupientes igitur corumdem Thomae, Andreae, ac fratrum suorum petitionibus de regali munificentia benigno occurrere cum fauore..., vt medietas ipsarum terrarum cedere debeat Thomae Comiti, Lede et Martino fratribus eiusdem; altera medietate Andreae et filiis suis, ac haeredibus perpetuo remanente , suis hoc placitum exstitit inter ipsos Referencie na listinu:
V roku 1278 kráľ Ladislav IV. daroval šľachticom Comesovi Tomášovi, Ledemu a Martinovi,
synom Tekuleho a Andrejovi, synovi Bodona z rudu Tekule "akési zeme k Šarišu patriace, ležiace za zásekami, blízko Červenice, a to Peturmezey, Kuzurumezew,
Putromezew, et Huzyumezew nazývané...", ktoré boli súčasťou majetkov patriacich pod obvod kráľovského hradu Šariš. Išlo o majetky
patriace korune a keďže sa ich kráľ rozhodol udeliť Tekulovcom, poveril Hypolita, farára v tom čase pôsobiaceho vo Veľkom Šariši,
aby zistil, či sú tieto majetky bez majiteľa, teda iba kráľovským vlastníctvom, a zároveň aj v akom sú stave. Hypolit po preverení a obchôdzke majetkov zistil,
že tretina týchto majetkov bola v tom čase vo vlastníctve Budka, syna Golnu. Šľachtic Budko využil svoje právo a postavil sa proti darovaniu majetkov, ktoré mu patrili -
Petrovenec, Dubovica a Kuzurumezew. Svoje podiely Budko odstúpil, až keď mu Tekulovci vyplatili náhradu vpodobe dvadsiatich hrivien striebra. Svedkom tejto kúpy bol
mních Gilermo z Rádu sv. Augustiánov z Veľkého Šariša. (Smoroň, 2015, s.208-209)
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
| | 1278 | Borsa, 1961, s.206, listina: 2856 | HU
LAT | 3 |
|
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Osoby a obce:
Lúčka - Šimon - vlastník
Lúčka - Kachy - vlastník
Synonymá: Veresalma
Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.17)
V roku 1348 vznikol spor šľachticov z Petrovenca a tými, ktorí mali svoje majetky
v Lúčke o kus zeme vo veľkosti jedného poplužia. Šľachtici ako listinu vlastníctva predložili citovanú listinu z roku 1293. (Angelovič, Boleš, 2002, s.65)
Pomenovanie Nenevis či Neneewyz sa spomína v listine z roku 1293, kde sa táto riečka spolu s riečkou Veresalma (Miľpošský potok) uvádza ako ohraničenie dedičného majetku Torkw (Kamenica). V spomínanej listine má tvar Nenevyze. (Boleš, 2002, s.22)
Osoby a obce:
Synonymá: Fulkus, Peturmezey
...(hranica) vychádza na breh rieky (Torysy) medzi Hethas (Lipany) a Petermezey (Petrovencom). Tu sú dva hraničné znaky. Odtiaľ trocha ďalej prejde v Veľkej ceste alebo verejnej ceste, ktorú prechádza a ide až k jednému kopčeku, ľudovo nazývenému Berch, kde sú dva hraničné znaky. Odtiaľ vystupuje k ďalším dvom hraničným znakom, potom vystupuje smerom k vrchu k iným dvom znakom a nakoniec príde k úpätiu vrchu, kde sú tiež dva hraničné znaky. Odtiaľ sa zatáča vpravo smerom na východ a zostupuje do riečky Nenepataka (Blatný potok).
Z tohto opisu hranice Lipian a Petrovenca možno predpokladať, že hranica od rieky Torysa postupovala ku kopcu, ktorý sa dnes nazýva Dubovické lány a vrchu Všivavec a nakoniec zostúpila do Blatného potoka.
...(hranica) idúc zostupuje k jednej riečke, ktorú Uinchlou (Venceslai, Václav) a Egid nazývajú Nenehel a Rikolf ju volá Nenepataka. Prechádza cez riečku až na istý vrch, cez tento vrch ako aj riečku ide k hraniciam Petermezey (Petrovenca) a Hethas (Lipian)... (Boleš, 2002, s.22)
|
|
|
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupn online
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupn online
- Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002
|
|
|
|
Prečítané: 490314x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
|
|
|
Čergov na Facebooku
|
|
| Naposledy pridané |  |
| Náhodná fotografia |  |
|
Aktuálny záber - Lysá
|
|
|
