|
|
Regestár pohoria Čergov |   |
|
|
|
|
Prejsť na vyhľadávanie v regestári
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Dethmar, syn Detreho; Detre; Eugen, syn Jána; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Mikuláša; Langeus, syn Detreho; Mikuláš; Mohol; Mykou, syn Dethmara; Peter, syn Jána; Simon, syn Detreho; Stephk, syn Mohola Osoby a obce:
Kamenica - Dethbor - vlastník
Kamenica - Dethmar - vlastník
Pusté Pole - Dethbor - vlastník
Pusté Pole - Dethmar - vlastník
Synonymá: Bachamezey, Detrik, Janin
Dethmar a Dethbor, synovia Detrika, už od svojich chlapčenských rokov stojaci v službách Benedikta, aradského prepošta, nášho
vicekancelára, sa snažili nám ustavične prejaviť vďačne a s ochotou verné služby spolu so svojím pánom. Statočne sa zachovali
v rôznych vojenských ťaženiach so zbraňou v ruke v radoch našich bojovníkov, čo by bolo dlho rad radom jednotlivo vymenúvať. Preukázali
nám službu s ochotou a vždy s plným nasadením, nešetriac pritom ani seba ani prostriedky, zvlášť keď sme bojovali s Henrichom a ostatnými
služobníkmi kráľa, nášho drahého otca blahej pamäti, pri Isaszegu, kde títo Dethmar a Dethbor pri náhlom útoku a zrážke bojových
šíkov sa nebojácne postavili proti bojovníkom druhej bojujúcej strany, až kým nevybojovali pochvaly hodné víťazstvo,
ako sme to my a iní mohli vidieť. Sám Dethbor v tejto bitke utrpel ťažké zranenia. A preto kvôli ich zásluhám im vychádzame v ústrety,
keďže už nastali lepšie časy, aj keď to, čo teraz robíme, je primálo k tomu, čo urobili oni, dávame spomínaným
Dethmarovi a Dethborovi a skrze nich Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi, Langeovi ich rodným bratom ako aj Stephkovi, synovi Mohola,
Janinovi, synovi Mikuláša, Eugenovi a Petrovi, synom Janina a ich dedičom, naše loviská Bachamezey a Torkueley za zásekmi, kde sa vychádza
z nášho kráľovstva do Poľska, so všetkým čo k nim patrí, aby to vlastnili naveky....
Referencie na listinu:
Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.13-14)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby a obce:
Synonymá: Torkueley
V roku 1270 Štefan V., prívržencom svojho otca Bela IV., siedmim synom Detrika a ich spoločníkom, Moholovmu synovi Štefkovi, Mikulášovmu synovi Jánovi a jeho bratom Eugenovi a Petrovi daroval kráľovské loviská so všetkými prináležitosťami za zásekmi blízko hraníc s Poľskom, nazývané "Bachamezey et Torkueley". (Beňko, 1985, s.198)
Zväčša zalesnené okolie Kamenice kráľ Štefan V. využíval ako poľovnícky revír, ktorý v roku 1270 daroval Detmarovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi, synom Detricha, ale aj ich spoločníkom Števkovi, synovi Mohola, a Jánovi, synovi Mikuláša. V revíri sa nachádzala aj dedina Kamenica. Pri darovaní vznikla o nej najstaršia spoľahlivá správa, z korej vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo aj pred rokom 1270. Darovacia listina, podobne ako aj iné písomnosti z 13. - 14. storočia uvádzajú dedinu pod maďarským názvom Torkueley, zloženom z troch slov. Tor z nemeckého Turm = veža, a maďarského ku = kameň, eley = pod, vo význame "Pod Kamennou Vežou". (Uličný, 1990, s.119-120)
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
...kráľ Štefan V. (1270-1272) daroval za zásluhy v bojoch proti kráľovi Belovi IV. (1235-1270) synom Detrika z Kércsu (Abovská stolica), pôvodom z rodu Apc (Detmarovi, Detborovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi) a ich spoločníkom (Števkovi, synovi Mohola, Jánovi, synovi Mikuláša a Petrovi a Eugenovi, synom Jána) kráľovský poľovnícky revír siahajúci až k poľským hraniciam, nazývaný Bachamezey (Bačovo pole) a Torkueley. Donácia sa týkala územia dnešných dedín Pusté Pole a Kamenica. Podľa F. Uličného, záznam zemepisného názvu Torkueley, vytvorený z nemeckého slova Turm (veža) a maďarských slov ku (kő-kameň) a eley (pod), svedčí o tom, že tento názov bol odvodený zo svojej polohy pod kamennou vežou, a teda pod hradom Kamenica (maď. Tarkő). Keďže vytvorenie názvu z jedného nemeckého a dvoch maďarských slov je dosť nepravdepodobné, naskytá sa možnosť, že slovo tor je skôr maďarské slovo tar, ktoré v preklade znamená holý či plešatý. Názov dediny tak mohol poukazovať na jej vznik pod holými skalami. (Haviarová, 2016, s.6)
|
|
|
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002
- Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupn online
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
- Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/1. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1943. Dostupn online
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
|
|
|
|
Prečítané: 487363x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
|
|
|
Čergov na Facebooku
|
|
| Naposledy pridané |  |
| Náhodná fotografia |  |
|
Aktuálny záber - Lysá
|
|
|
