|  | 
| Hrab obyčajný (Carpinus betulus) |     | 
 
   
  
  |       
| Hrab je listnatý strom dorastajúci do výšky 20, výnimočne až 30 m. Je to drevina nížin až pahorkatín a len 
výnimočne vystupuje vyššie ako 800 m n.m. Dožíva sa maximálne 200 rokov. Kmeň je u starých stromov
svalovitý, obzvlášť ak strom nerastie v zápoji. Z našich stromov patrí jeho drevo 
medzi jedno z najtvrdších,
a preto sa používa na výrobu rôznych nástrojov, na hoblíky, poriská do sekier. Na našom území je prirodzene rozšírenou drevinou a jeho zastúpenie v lesoch 
Slovenska je 5,7%.1 
V pohorí Čergov sa vyskytuje väčšinou ako primiešanina alebo vtrúsene zastúpená drevina a len v 0,36%-ách porastov má
hrab viac ako 50% zastúpenie (ide o porasty v LHC Sabinov).2
 O tom, že bol na našom území bežne rozšírenou drevinou aj v stredoveku, svedčí aj to, že slovenský názov stromu sa stal 
základom viacerých dedín v našom regióne - 
Hrabkov, Hrabovec, Hrabské, Hrabovčík.3  
O výnimočnom stredovekom hrabe, ktorý rástol na rozhraní dnešných katastrov obcí Ľutina a Jakovany, sa dokonca aj priamo dozvedáme 
z metačnej listiny chotára (Pečovskej) Novej Vsi z roku 1322.4
 |  
|  |  
| Hrab pri obci Bogliarka |  
|  |  
| V katastri obce Bogliarka rastie mohutný hrab s obvodom kmeňa 395 cm (merané v roku 2015). Je to zatiaľ najväčší
známy hrab z oblasti pohoria Čergov a pri takýchto rozmeroch určite patrí aj medzi najväčšie hraby na Slovensku. 
Pre porovnanie, v Katalógu chránených stromov
sa v súčasnosti (2015) nachádzajú dva hraby (ev. č. S 68 a S 475) s obvodmi 245 cm a 288 cm a najhrubším hrabom nameraným 
počas mapovania pralesov na Slovensku v roku 2010,
 bol exemplár s obvodom kmeňa 274 cm. Hrab rastie v nadmorskej výške 580 m na okraji riedkeho a mladšieho lesa pár metrov od zvážnice. 
Jeho celkový tvar však nasvedčuje,
že kedysi rástol ako solitér na otvorenej ploche. Dokazuje to aj fotografia, ktorá vznikla pri leteckom snímkovaní 
Slovenska v roku 1949, kde ho vidno ako rastie na okraji lúky pod lesom. Už v tom období bol mohutným stromom, a 
tak, s prihladnutím aj na jeho dnešné mimoriadne rozmery, môžeme jeho vek odhadnúť na 150 - 200 rokov.
 |  |    
          
          
    
    | 
 |  
    | 
      Prameň: Zelená správa 2007Midriak, R.: Ekologické vplyvy hospodárenia v lese na krajinu. (Prípadová štúdia z Čergova). Technická univerzita Zvolen, Zvolen, 1995, str. 23-24Uličná, V.: Výskyt drevín v Šariši v období feudalizmu. In.:Separátny výtlačok. Zborník PFUPJŠ, Prírodné vedy; zv.1. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1975, str. 150Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. II (1322-1332). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881. Dostupn  online, str. 36-38 |    
  
    |  |  
    | Prečítané: 8676x, publikované: 18.5.2015, posledná aktualizácia: 18.4.2025 |  | 
  
    | Čergov na Facebooku |  
    |   |  | Naposledy pridané |  |  | 
 | Náhodná fotografia |  |  | 
 
  
    | Aktuálny záber - Lysá |  
    |   |  |